Argentína, Chile a Uruguaj

Argentína, Chile a Uruguaj

ARGENTÍNA

Rozloha: 2 780 092 km2 Pocet obyvatelov: 37 384 816 Hustota zaludnenia: 11,7 obyvatelov/km2 Hlavné mesto Buenos Aires ( 3 000 000 obyvatelov) metropolický obvod Grand Buenos Úradný jazyk: španielcina Aires ( 10 800 000 obyvatelov). Mena: 1 argentínske peso = 100 centáv POVRCH- Argentína je republika južnej Amerike na pobreží Atlantického oceána rozprestiera sa až od obratníka Kozorožca po Ohnovú zem. Prirodzenú hranicu vytvárajú pásma And. Na západe sa rozprestierajú Kordillery, v tomto pohorí nájdeme najvyšší vrch Južnej Ameriky Aconcagua (6 959m.n.m). Laplatská nížina v strede a východe. PODNEBIE- Podnebie prechádza od tropického cez subtropické až po mierne pásmo. Na severe sa nachádza suchá ,lesnatá, tropická oblast kde sa pestujú tropické plodiny. Najrozsiahlejšia je stredná stepná cast- nazývaná pampa. Jej podnebie je subtropické a dost teplé, hoci vetry z polárnych antarktických krajov prinášajú silné ochladenie. Zrážok už nie je vela a v niektorých horúcich vnútrozemských castiach pampy trpia aj obcasným suchom. Na východe je vlahy dostatok. VODSTVO- Argentina využíva všetky hlavné rieky na dopravu, hlavne Paranu s prítokmi Rio Colorado a Rio Chubut PODY- skalnaté a kamenisté dominujú hlavne na západe a juhu sú predovšetkým neúrodné Na severe cernozeme s tropickými pralesmi, úrodné orné pôdy Laplatskej nížine, trávnaté a stepné casti vyplnajú strednú cast krajiny. OBYVATELSTVO- Argentína má 37 384 816 obyvatelov, z toho 26,54% pred produktívneho veku, 63,04% produktívneho veku(15-64) a 10,42% poproduktívneho. Prirodzený prírastok je 1,15%. Na jednu ženu pripadajú priemere 2 deti. Muži sa dožívajú v priemere 71,88 rokov a ženy 78,82 rokov. Argentíne nájdeme najväcší pocet belochov (hlavne španielskeho a talianskeho pôvodu) z celej J. Ameriky, co je 97% zvyšné 3 % tvoria mestici a indiáni. NÁBO6ENSTVO- Väcšina obyvatelov 92% je rímskokatolíckeho vyznania, protestanti 2%, židia 2% ostatný 4%. HOSPODARSTVO- Argentína je hospodársky najvyužívanejší spomedzi juhoamerických štátov. Nerastné suroviny: Je na ne bohatá. Taží sa tu ropa, uhlie, urán, rudy farebných a drahých kovov .Z latinského názvu striebra (argentum) vznikol aj názov republiky. Priemysel: Dominantné postavenie má tažobný. Okrem neho sú rozvinutý najmä potravinársky a textilný. Domáci priemysel iba ciastocne využíva zdroje niektorých farebných kovov a nafty. Pomerne rozvinuté je strojárstvo. Vo výrobe elektrickej energie je Argentína na prvom mieste medzi krajinami Južnej Ameriky. Potravinársky priemysel sa sústeduje najmä v hlavnom meste kde pracujú velké mraziarne a iné závody, ktoré pripravujú polnohospodárske výrobky na export. Významnými priemyselnými strediskami sú Rosario, Santa Fé, La Plata a Bahia Blanca. POLNOHOSPODÁRSTVO- V Argentíne je polnohospodárstvo základnou súcastou národného hospodárstva. Najdôležitejšou hospodárskou oblastou je Laplatská nížina. Okrem obilnín sa tu pestujú lan na semeno, bavlna cukrová trstina citróny a vinic. V pralesoch sa zbiera juhoamerický caj maté. Velký význam má živocíšna výroba- chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Ich vysoké stavy umožnujú velký vývoz mäsa konzerv a vlny. EKONOMIKA- po nástupe Carlosa Menema (1989) nastala velká inflácia, neskôr aj ekonomická kríza. Vdaka nej sa zadlženost. Argentína je podporovaná zahranicnými investormi hlavne USA ako aj MMF od ktorého dostala podporu 13,7 mld. USD. Nezamestnanost tvorí 15%. HDP- 12,900 USD/na osobu. CLENSTVO V POLITICKÝCH A HOSPODÁRSKÝCH ORGANIZÁCIACH- ALADI, MERCOSUR,OAS a OSN. POLITICKÝ ŽIVOT V KRAJINE – Je to tzv. prezidentská republika. Prezidentom od decembra 1999 je Fernando de la Rua. Prezident je aj hlavou štátu ako aj parlamentu. Volby sa konajú každé štyri roky, volia ho obcania od 18 rokov. Volia zároven aj viceprezidenta. HISTORIA- Územie bolo od zaciatku 19. storocia súcastou španielskeho koloniálneho panstva. Po protikoloniálnej revolte ( od 1816) sa v oblasti postupne formoval slobodný štát s rôznymi názvami.( Spojené provincie la Platy, Republika Argentína). Snaha o pripojenie Uruguaja bola neúspešná a v roku 1833 obsadila Velká Británia dosial neobývané Falklandské ostrovy (Malvíny), na ktoré si Argentína robila nárok. Dlhu dobu bola nesená chaosom ( až 1861 bola definitívne zjednotená).Tiež úcast vo vojne s Paraguajom ( 1864-1870) priniesla tažké materiálne straty. V prvej svetovej vojny sa Argentína nezúcastnila, v druhej svetovej vojne na nátlak USA vyhlásila 21.3.1945 formálne vojnu Nemecku a Japonsku. V povojnovom období s výnimkou vlády Peróna usilujúceho sa o vybudovanie „ Velkej “ Argentíny – dochádzalo casto k vojnovým prevratom a v cele štátu sa casto striedali civilné vlády s vojenskými juntami. V roku 1982 viedla Argentína neúspešnú vojnu s Velkou Britániou a Falklanské ostrovy, co na druhej strane viedlo k pádu vojenskej vlády a postupne obnovenej demokracie. Naopak v prospech Argentíny sa 1994 vyriešil spor s Chile o hranicné územie Patagonie ( cca 500km2). Od roku 1999 môžu Argentínci znovu navštevovat Falklany, kam mali od vojny zakázaný vstup. DOPRAVA- Je lepšie vybudovaná ako v ktorejkolvek juhoamerickej krajine. Má dobrú železnicnú a cestnú siet. Dôležitá je hlavne plavba po riekach a námorné lodstvo, kde prevažnú cast dopravy udržiavajú lode cudzích spolocnosti. OBCHODNÉ VZTAHY SO ZAHRANICÍM – Dôležitú úlohu v argentínskom hospodárstve zohráva zahranicný obchod. Viac ako polovicu vývozu tvorí polnohospodárstvo – najmä mäso, koža vlna pšenica a kukurica. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Brazília a štáty EÚ. CELKOVÉ GEOPOLITICKE POSTAVENIE- Podla mna majú výborné, pretože v ekonomických krízach je podporovaná hospodárskymi svetovými organizáciami. CHILE Rozloha: 756 950 km2 Pocet obyvatelov: 15 328 467 Hustota zaludnenia: 17,7 obyvatelov/km2 Hlavné mesto: Santiago de Chile Úradný jazyk: španielcina Mena: 1chilské peso = 100 centáv POVRCH- Chile je štát na juhovýchode južnej Ameriky v úzkom páse (siahajúci od Peru až po Punta Arentas jedno najjužnejšie položených miest sveta) pri pobreží Tichého oceána. Súcastou Chile sú aj Velkonocné ostrovy. Je to predovšetkým hornatá krajina. Celé územie pokrývajú Kordillery, kde môžeme nájst velké množstvo cinných ci vyhasnutých sopiek a na severe sa nachádza púšt Atacama, ktorá je považovaná za najsuchšie miesto na Zemi. Celé Chile je vystavené velkým zemetraseniam. PODNEBIE- podobne ako Argentína premenlivé. Štát prechádza od tropického cez subtropického až po mierne pásmo. Najviac zrážok je strednej casti Chile v zime. Na severe oblasti púšte Atacama sucho. OBYVATELSTVO- Chile má 15 328 467 obyvatelov, z toho 27,25% je predproduktívného veku, 65,39% produktívneho veku a 7,36% poproduktívneho veku. Prirodzený prírastok je 1,13%. Na jednu ženu pripadajú v priemere 2 deti. Muži sa dožívajú v priemere 72,63 rokov a ženy 79,42 rokov. Etnické zloženie obyvatelstva je 95% tvoria belosi a mesticovia , 3% indiáni a 2% ostatní. NÁBOŽENSTVO: 89% ludí je rímskokatolíckeho vyznania a zvyšných 11% protestantského. HOSPODÁRSTVO Je to polnohospodársky a priemyselný štát s významnou tažbou nerastov. Tažba medi (1. miesto na svete), uhlia, zemného plynu, železnej rudy, jódu (60% z celkovej svetovej produkcie),molybdén, zlato a striebro. Priemysel: Dominantné postavenie má tažobný a potravinársky, ostatné drevársky, chemicky a rybolov (patrí dokonca k najväcším produktom rýb). POLNOHOSPODÁSTVO- Pestuje sa hlavne pšenica, kukurica, ryža, zemiaky, cukrová repa, ovocie, zelenina, vinic a vlna. EKONOMIKA- Nezamestnanost tvorí 9%, HDP je 10 100 UDS/osobu. CLENSTVO V POLITICKYCH A HOSPODARSKYCH ORGANIZACIACH– ALADI, OSN, OAS a MERCOSUR (má štatút pozorovatela). POLITICKÝ ZIVOT V KRAJINE- Chile je prezidentská republika. Prezidentom je od marca 2000 je Ricardo Lagos Escobar, ktorý je hlavou štátu ako aj parlamentu. Prezident je volený obcanmi každých šest rokov. HISTÓRIA- Španieli toto územie kolonizovali od roku 1535, ale vojny s indiánmi sa pretiahli až do polovice 19. storocia. Za španielskej nadvlády bolo Chile ako generálny kapitanát súcastou mikrokrálovstva Peru. Od roku 1810 tu prebiehal proti španielsky boj za samostatnost, ktorá bola vyhlásená 1818. Územné spory viedli k dvom vojnám s Peru a Bolíviou ( 1836-1839 a 1879-1884), v ktorej Chile získalo dalšie územia. Chile až do 70 rokov 20 storocia patrila k politicky najstabilnejším štátom juhoamerického subkontinentu. Opierala sa o úspešnú ekonomiku, ktorú posilnoval znacný export (med, ruda..). V druhej svetovej vojne formálne vyhlásila vojnu Nemecku v 1945. Vláda lavicovej ludovej jednoty (1970-1973), ktorá zakrátko uvrhla Chile do ekonomického chaosu zvrhol generál Pinochet, ktorého vojenská diktatúra na druhej strane viedla k spätnému ekonomickému rozkvetu. Chile sa od 1990 vracia k pluralitnej demokraciií. DOPRAVAPomerne rozvinutá. Juh Chile je dostupný len po vode, alebo letecký. Hustejšia siet dialnic je oblasti centrálneho údolia. Na severe železnica slúži k doprave nerastných surovín ako aj ludí (hlavne k prístavom) .Dve hlavné letecké linky spojujú hlavné mesto so severom a juhom štátu. OBCHODNÉ VZTAHY SO ZAHRANICÍM- Hlavnú úlohu v hospodástve zohráva zahranicný obchod. Najviac vývozu tvoria tieto suroviny: med, ryby , ovocie, papier, chemikálie a víno. Obchodnými partnermi sú USA, Japonsko, Brazília, Argentína a štáty EÚ. CELKOVE GEOPOLITICKE POSTAVENIE- Na rozdiel od Argentíny sú menej podporovaný hospodárskymi organizáciami. Dá sa povedat, že je to rozvinutá krajina.

URUGUAJ

Rozloha: 177 414 km2 Pocet obyvatelov: 3 360 105 Hlavné mesto: Montevideo Úradný jazyk: španielcina Mena: uruguajské peso POVRCH- Uruguaj je prímorský štát na juhovýchode južnej Ameriky pri pobreží Atlantického oceána. Hranicí so štátmi Argentínou a Brazíliou. Je top predovšetkým rovinná krajina, celé územie pokrýva Laplatská nížina. PODNEBIE- Štátom prechádza subtropické pásmo. V lete prevláda suchý tropický vzduch – velmi teplé leto, v zime vlhký polárny – chladná a suchá zima. OBYVATELSTVO- Uruguaj má 3 360 105 obyvatelov, z toho je 24,39% predproduktívneho veku, 62,61% produktívneho veku a 13% poproduktívneho veku. Prirodzený prírastok je 0,78%. Na jednu ženu pripadá v priemere 2 deti. Muži sa dožívajú v priemere 72 rokov a ženy 78 rokov. Etnické zloženie obyvatelstva je 88% tvoria belosi 8% mesticov 4% cernochov a ak sa tu nachádzajú indiáni tak len v zanedbatelnom množstve. NÁBOŽENSTVO- 66% je rímskokatolíckeho vyznania, 2% protestantov, 1% židov a 31% bez vyznania a ostatných. HOSPODÁRSTVO- Uruguaj je najviac zaostalý z týchto troch krajín. Je to predovšetkým polnohospodárska krajina. Priemysel: Dominantné postavenie má potravinársky, ostatné odvetvia chemický, textilný a rybolov. POLNOHOSPODÁRSTVO- Pestuje sa tu hlavne pšenica, ryža, kukurica a jacmen. Velký význam má chov hovädzieho dobytka. EKONOMIKANezamestnanost tvorí 14%, HDP tvorí 9 300 UDS/ na osobu. CLENSTVO V POLITICKÝCH A HOSPODÁRSKÝCH ORGANIZÁCIACH –ALADI, OAS, OSN a MERCOSUR POTICKÝ ZIVOT V KRAJINE- Je to prezidentská republika. Od marca 2000 prezidentom je Jorge Battle. Prezident je zároven hlavou štátu ako aj parlamentu. Volia ho obcania každých pät rokov. HISTÓRIA – Európania sa na dnešné územie Uruguaja po prvý krát doplavili v roku 1515. Stála európska kolonizácia sa datuje od roku 1680, o oblast na východe rieky Uruguaj ( odtial názov) súperili Španielsko a Portugalsko už od 16 storocia. V roku 1776 bola Banda Oriental del Uruguaj pripojená k španielskemu miestokrálovstvu Rio de la Plata. Za boje juhoamerických štátov za nezávislost zostala junta v Montevideu verná Španielsku. Španieli si tu udržali moc až do roku 1814. Potom bolo územie Uruguaja predmetom boja medzi susedmi. V rokoch 1816- 1825 krajinu ovládla Brazília ( provincia sa nazývala Cisplatiana). V roku 1825 však vypuklo povstanie a bola vyhlásená samostatná republika. O jeho územie mala záujem aj Argentína, ale nakoniec zmluvou z roku 1828 sa oba susedné štáty vzdali všetkých nárokov na Uruguaj, ktorý je od roku 1830 samostatný. Uruguaj sa však dlho zmietal obcianskych vojnách do ktorých Argentína a Brazília niekolko krát zasiahli. V prvej svetovej vojny sa nezúcastnil len prerušil diplomatické styky s Nemeckom, za druhej svetovej vojny prerušili styky so štátmi Osy v 1942, ale vojny im vypovedali až vo februári 1945. Nie príliš stabilnými pomermi sa v Uruguaji striedali vojenské diktatúry. Poslednú panujúcu v rokoch 1976-1984 nahradila liberálnejšia vláda prezidenta Sanguinettiho. DOPRAVA- Pomerne rozvinutá všetky druhy. OBCHODNÉ VZTAHY SO ZAHRANICÍMHlavnú úlohu tu zohráva zahranicný obchod. Najviac vývozu tvoria tieto suroviny mäso, ryža, kožné produkty a vlna. Obchodnými partnermi sú Brazília, Argentína, USA a štáty EÚ. CELKOVE GEOPOLITOCKE POSTAVENIE-. Uruguaj je najviac zaostalý s týchto troch štátov. Vo výnimocných prípadoch je podporovaný hospodárskymi organizáciami.