Anglicko (územie/cast Velkej Británie) Anglicko Prírodné podmienky Poloha: Leží na ostrove Velká Británia v západnej Európe. Z východu ho obmýva Severné more; z juhu je to Keltské more; zo západu Írske more. Od Francúzska ho oddeluje prielyv La Manche. Na západe susedí s Welsom. Od Írska ležiaceho na západ ho oddeluje Írske more. Na severe susedí so Škótskom; nedaleko tejto hranice sa rozprestiera Hadriánov val Rozprestiera sa približne medzi 50 až 56°severnej zemepisnej šírky a 6°západnej zemepisnej dlžky a 2°východnej zemepisnej dlžky. Rozloha: Rozloha samotného Anglicka je približne 130 439 km2. Povrch: Pobrežie Anglicka nie je príliš clenité; clenia ho fjordy a zálivy, jeho južná cast je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozclenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a casto navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka (Cornwallský polostrov) zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy. Osou Anglicka prechádzajú Penninské vrchy, ku ktorým sa pripájajú kotliny, zarovnané tabule a roviny. V Penninských vrchoch sa nachádza národný Yorkshirský park. Na severe krajiny, nedaleko Hadriánovho valu sa rozprestierajú Kumbrické vrchy s najvyšším bodom Anglicka, Scafel Pike (978 m); nedaleko sa nachádza národný park Lake District. Podnebie: Anglicko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Najsuchšou oblastou zeme je londýnska panva. Celkovo spôsobuje poloha v pásme západných vetrov velké množstvo zrážok a velmi premenlivé pocasie. Vplyv Golfského prúdu sa prejavuje len zriedkavým výskytom mrazov a snehu mimo horských oblastí. Preto teplota vody v mori neklesá ani v zime pod úroven 4°C.m Priemerná rocná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesacné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpit na +27 až +30°C a v zime môže poklesnút na –7 až –12°C. Priemerný rocný úhrn zrážok je 1 016 mm. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla. Slnecný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch ked sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnecné žiarenie trvá 8 hodín na ostrove Wight. Celý ostrov je vystavený velkým vetrom, ktoré dosahujú v Škótsku niekedy rýchlost až 170 km/h. Kvôli vysokej vlhkosti vzduchu dochádza casto k tvorbe hmly. Hlavne Londýn je vdaka svojej polohe známy tzv. "ciernou" hmlou, ktorá vedie spolu so znecisteným vzduchom a chýbajúcej cirkulácii vzduchu k tvorbe smogu. Hmly sa prevažne objavujú v zimných obdobiach.

Vodstvo:

Velké množstvo zrážok dalo pocat množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väcších problémov spojit kanálmi, cím vznikol základ pre riecnu dopravu. Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dlžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste co do velkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dlžke 280 km a ústi do Bristolského zálivu. Tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dlžke 188 km. Velká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km). Doba ladová zanechala po sebe na britských ostrovoch velké množstvo jazier, ale v samotnom Anglicku sa žiadne väcšie nenachádza.

Obyvatelstvo:

Pocet obyvatelov samotného Anglicka je približne 49 miliónov. Zo všetkých oblasti Velkej Británie je práve Anglicko najhustejšie zaludnené, približne 376 obyv./ˇkm2. Približne 80% všetkého obyvatelstva tvoria Anglicania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku. Ludia z povojnovej Európy a tiež v case vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie volný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ludia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady. Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ludia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne vo velkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyclenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – cernošská štvrt na juhu Londýna, Southhall – indická štvrt v juhovýchodnom Londýne, alebo cínska štvrt priamo v centre. Úradným jazykom je anglictina. Rasové a národnostné zloženie: Anglicania 80%, Škóti 9%, Íri 3,5%, Welsania 3,5%, Indovia 1%, iní 3%. Náboženstvo: anglikánske 57%, rímskokatolícke 13%, presbyteriánske 7%, metodistické 4%, iné krestanské 6%, bez vierovyznania 9%, iné 4%. Sídla: Hlavné mesto: Londýn 6 680 000 (s aglomeráciami 9 656 000 obyv.), 1 580 km2 Iné významnejšie sídla: Birminghm (2 667 000 obyv.), Manchester (2 587 000 obyv.), Leeds (2 063 000 obyv.), Liverpool (1 511 000 obyv.), (pocty obyvatelov v aglomarácií). Londýn: nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdlž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím. Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom Williama Dobyvatela, ktorý tam dal postavit zámok Tower, jednu z najznámejších pamiatok Londýna. Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, financných operácií a bánk, poistovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Do tejto casti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a dalšie. Westminster patrí tiež k velmi známym castiam Londýna. Jeho dominantou sú Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác, Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády. The West End je územie centrálneho Londýna, na sever od Oxford streed – nákupného centra Londýna, Regent street. Nachádzajú sa tam strediská zábavy ako Piccadilly Circus – kde sa nachádzajú dve najväcšie kiná Británie: Odeon a Empire, koncentrácia divadiel, diskotéky, živá hudba, potulní umelci bavia okoloidúcich svojimi kúskami. Odtial sa dá popri radoch pocetných obchodov a krámikov prejst za 10 minút na Leicesterské námestie a odtial za dalších 10 minút na Trafalgárske námestie. Tam stoja obrovské fontány, pomník admirála Nelsona a monumentálne sochy levov. Turisti zo všetkých kútov sveta tu oddychujú a opájajú sa atmosférou Londýna. Baker street je známa predovšetkým múzeum voskových figurín, jednou z najnavštevovanejších atrakcií Londýna. Za pekného pocasia je hodné prejst sa po rozsiahlych parkoch, z ktorých najznámejšie sú: Hyde park, Green park a St. James park. Velký význam pre život velkomesta má doprava. Hádam najjednoduchšie je dopravovat sa metrom, ktoré má 9 dráh: Bakerloo line, Central line, Circle line, District line, Jubilee line, Metropolitan line, Northern line, Piccadily line a Victoria line. Spoje sú velmi frekventované a v centrálnych castiach sa necaká na metro viac ako 3-5 minút. Úcelne spája všetky kúty Londýna a odlahcuje pozemné cesty. V Londýne sa nachádza množstvo stredných škôl a univerzít, knižníc, múzeí, divadiel, kín, koncertných sál a množstvo pamätihodností a každý návštevník si tu môže nájst svoje.

Významné velkomestá:

Birmingham je 2. najväcšie mesto s viac ako 1 500 000 obyvatelmi. Je to významné priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Cierneho kraja (Black Country), nazvaného podla velmi znecistenej priemyselnej oblasti, v metropolitnom grófstve West Midlands, asi 180 km severozápadne od Londýna. V meste a jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody najväcších elektrotechnických firiem Británie. Mesto je tiež známe výrobou najoblúbenejšej anglickej cokolády Cadbury. Leeds sa nachádza v grófstve západný Yorkshire, možno tu nájst obrovské oceliarske závody. Sheffield mesto ocele a zbrojárskeho priemyslu v grófstve West Midlands. Liverpool sa podobne ako Sheffield nachádza vo West Midlands, patrí k najväcším britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, strojárskym a elektrotechnickým priemyslom. Manchester situovaný vo West Midlands, najväcšie stredisko textilného priemyslu, rozvinuté strojárstvo, elektrotechnika a farmácia. Urbanizácia: približne 90%

Hospodárstvo:

Nerastné bohatstvo: Taží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda, cín, hliník, med, olovo a zinok. Velká Británia nie je velmi bohatá na pramene liecivých minerálnych vôd. Najznámejšie kúpele sú kúpele Bath (liecia sa tu choroby pohybového ústrojenstva) Priemysel: Anglicko bolo prvou krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Priemysel je významnou základnou zahranicného obchodu, pretože viac ako 80% britského vývozu tvoria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie patrí spracovatelský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, taženej v Severnom mori, tiež chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a kovospracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a popredné postavenie zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú automobilky: Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall. Vo velkých prístavoch (Liverpool, Glassgow a Belfast) sa nachádzajú obrovské lodenice, v ktorých sa vyrábajú až 4% svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež charakteristická výrobou bojových stíhaciek, riadených striel, vrtulníkov a súcastí lietadiel. Významnú úlohu zohráva tiež produkcia polnohospodárskych strojov, priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza elektrotechnického a elektronického priemyslu, výroba pocítacov, telefónnych aparátov, mikroelektronika. Textilný priemysel súvisí s tradicnou výrobou vlny a syntetických vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu zohráva aj chemický priemysel, vo velkej miere koncentrovaný v Manchestri – organická chémia, farmácia, plastické hmoty. Polnohospodárstvo: (2% obyvatelstva); Z celkovej rozlohy 24 miliónov ha sa na polnohospodárske úcely využíva 19 miliónov hektárov. Tri pätiny závodov sa venujú výrobe mlieka a chovu hovädzieho dobytka, jedna šestina je špecializovaná na pestovanie obilia a dalších plodín, zbytok sa zaoberá chovom prasiat, hydiny, oviec, moriek a pestovaním zeleniny a ovocia. Obilnicou Anglicka sú grófstva na juhovýchode krajiny: Kent, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmel a v neposlednom rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreduje na západe Anglicka. Rybárstvo v poslednom case stráca na svojom pôvodnom význame. Fauna: Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší pocet druhov. Niektoré z väcších cicavcov, ako vlk, medved, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jelen je chránený pre športové úcely, vyskytuje sa v Škótskej vysocine a v grófstve Devon a Sommerset. Srncia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych oblastiach sa možno stretnút s líškou. Z menších živocíchov sú zastúpené myši, hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo velkomestách), sýkorky a vrabce. Z velkých vtákov sa tu možno stretnút s morským orlom a holubom korunácom. Velmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kacice sú postupnou kultiváciou slatín zatlácané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, štuka, belica a plotica. Kapor, lien a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo. Plazov a obojživelníkov je tu velmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväcšie druhy patria motýle a roháce. Flóra: Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia. Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných velkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná cast. Okrem dubov sa casto vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesocnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väcšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesnovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku velkých mociarov. V miestach s nadbytocnou vlhkostou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papradou. Väcšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami. Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rast ú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia. Služby: sú na velmi vysokej úrovni, co sa týka cestovného ruchu, ubytovania, reštaurácií, obchodov, nemocníc, letísk a pod.. Doprava : železnice tvoria spojnice medzi jednotlivými oblatami v celkovej dlžke 17 651 km, používajú sa vo väcšine na nákladnú prepravu. Cestnú siet tvorí asi 388 831 km ciest, lodná doprava je možná riekami (najmä pocas prílivu) asi 3200 km. Potrubná preprava – surová ropa 933 km, petrolej 2993 km, a zemný plyn 12800 km. Najvýznamnejšie prístavy sú: Aberdeen, Belfast, Bristol, Cardiff, Grangemouth, Hull, Leith, Liverpool, London, Manchester, Sullom Voe, Tees a Tyne. Královské lodstvo tvorí 150 lodí z celkových 2 719 891 lodí. Británia má 387 letísk. Politický systém: Královná: Navonok má velmi vela funkcií – je hlavou štátu, najvyšším súdnym orgánom, vrchným velitelom ozbrojených síl a hlavou anglikánskej cirkvi – ale v skutocnosti sú jej právomoci dost obmedzené. Jedná vždy podla doporucení vlády, ktoré nemôže ignorovat. Má skôr reprezentacnú úlohu ako konajúcu – vykonáva rôzne ceremoniálne funkcie, prijíma štátne návštevy, velvyslancov ..... Parlament: Je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného královstva. Má dve komory: Snemovna lordov a Dolná snemovna. Funkcné obdobie parlamentu je 5 rokov. Snemovna lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglikánskej cirkvi. Do druhej skupiny patria dedicní lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúcastnia všetci, pretože spolu ich je okolo 1 200. Dolná snemovna je tvorená 635 poslancami, zvolenými vo všeobecných volbách, pricom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej hlavnou úlohou je prejednávat a schvalovat zákony regulujúce život v krajine, vytvárat zákonodarné predpoklady fungovania štátu. Clenstvo – EU, OSN, NATO, WTO, UFTAA, WATA, ISTA, IHA, IYHF, FITEC, ICAO, IATA, FICC, AIEST Kultúrno-poznávací turizmus: Z Británie pochádza a pôsobí znacný pocet svetovo známych a slávnych pop-skupín, ako napríklad: Eurytmic, Rolling Stones, Spice Girls, Pulp, Blur, Oasis, Sex Pistols, David Bowie. Každý mesiac sa v Londýne organizuje aj niekolko známych medzinárodných koncertov vážnej, ale aj populárnej hudby. Velmi známy je festival populárnej hudby Glastounburry, ktorý sa koná každorocne v júli a láka fanúšikov populárnej rokovej hudby a piva z celého sveta. V Aglicku sa nachádza tiež najväcší otvorený areál pre koncerty a festivaly a otvorené diskotéky – Wembley Arena v Londýne. Casto sa tu koná premiéra filmov hollywoodskej produkcie v Európe, ktorej sa zúcastnujú samotné hollywoodské hviezdy. Vo väcších mestách sa nachádzajú kongresové paláce a priestory pre kongresový turizmus. · prehliadky múzeí, kultúrnych a historických pamiatok Velká Británia disponuje obrovským kultúrno-historickým potenciálom, nachádza sa tu až 18 pamiatok, ktoré boli zapísané do zoznamu UNESCA. Silne koncentrované

pamiatky sú najmä v týchto mestách:

Londýn – budovy parlamentu, Westminsterské opátstvo, Westminsterská katedrála, Katedrála sv. Pavla, hrad Tower a Tower Bridge, Buckhinghamský palác, Kleopatrina ihla (obelisk pochádzajúci z Egypta) a tak dalej. Z múzeí: Britské múzeum najväcšie svojho druhu na svete so zbierkami egyptského, asýrskeho a gréckeho, orientálneho umenia a kultúry, Viktóriino a Albertovo múzeum, Prírodovedecké múzeum, Múzeum numizmatiky, Múzeum dopravy, Múzeum voskových figurín, .. Z galérií: Tate Gallery so zbierkami flámskych, talianskych a holandských maliarov, Královská galéria portréto a mnohé iné. Oxford a Cambridge – dve najstaršie univerzitné mestá v Británii s komplexom stredovekých budov, množstvom kostolov a vysokých škôl. Edinburgh – Edinburghský hrad a románska kaplnka, Škótske národné múzeum, Kláštor Hollyroad, Škótska národná galéria, ktorá patrí k najvýznamnejším galériám Európy, Škótska národná galéria portrétov a Národné múzeum starožitností. York – Gotická katedrála Minster, gotické kostoly sv. Michala a sv. Trojice, Brána Monkbar (najväcšia mestská brána v Británii), Clifford´s Tower (pozostatky hradu z Yorku), Yorkshirské prírodovedné múzeum. Bath - zachovalé pozostatky rímskych kúpelov, historické centrum mesta, zámok Prior Park, Múzeum odevov, Královské divadlo. Stonehenge – prehistorická stavba, pochádzajúca z rokov 2700 – 2500 p.n.l. v tvare kruhu zo 60-tich modrých cadicových kamenov. Predpokladá sa, že stavbu zhotovili Druidi Stradford upon Avon – rodisko Williama Shakespeara s pozostatkami jeho domu. Windsor – už viac ako 900 rokov letné sídlo královskej rodiny. Medzi dalšie vyhladávané strediská kultúrno-historických pamiatok patria: Winchester, Canterbury, Bristol, Cardiff, Colchester. · prehliadky prírodných parkov so safari a arboret Velká Británia má aj podmienky súvisiace s návštevou chránených parkov a ZOO. Medzi najvýznamnejšie chránené celky vo Velkej Británii patria: Cairngorms – horská skupina v oblasti Grampian so skalnými žulovými vrchmi, jazerami a zbytkami pôvodných lesov. Dartmoor – žulová oblast v oblasti grófstva Devon v juhozápadnom výbežku Anglicka s rašeliniskami a vresoviskami, ktoré sa striedajú so skalnými útvarmi. Lake District – velký národný park v severozápadnej casti Anglicka s hlbokými údoliami, množstvom jazier, medzi ktorými sú bažiny a rašeliniská a zbytky pôvodných porastov. Peak District – v južnej casti Pennin, s vresmi, rašeliniskami a bažinami. Okrem toho sa v tejto casti tvorenej vápencami nachádza aj množstvo ohromujúcich krasových útvarov. Snowdonia – národný park na území Walesu v okolí hory Snowdon s rašeliniskami, machovými porastami a zbytkami ladovcovej cinnosti Nachádza sa tu tiež množstvo arboret a zoologických záhrad. · vedecko-informacný turizmus Velkú Britániu možno jednoznacne zaradit medzi krajiny so širokou vedeckou základnou a anglický jazyk je vo svete známy ako jazyk vedcov. Preto sa tu každorocne koná množstvo kongresov, konferencií, sympózií, veltrhov, výstav, komercných prezentácií, ako aj workshopov a mestá s koncentrovaným kongresovým turizmom majú vybudované špeciálne festivalové haly a kongresové paláce s príslušným vybavením. Vdaka vyššie uvedeným podmienkam a vdaka širokej vedeckej základni je Británia aj castým centrom pracovných ciest zo zahranicia. · športovo-turistický turizmus Británia má vhodné podmienky pre vodácky turizmus, ako morský, tak aj riecny a jazerný. Vodáctvo patrí k tradicným anglickým športom a je velmi rozšírené medzi univerzitnými mestami. Uskutocnuje sa jednak na riekach, ale aj na umelo vybudovaných kanáloch pri Oxforde alebo Cambridge. Pešia turistika – vhodné podmienky sú v Británii hlavne v chránených parkoch, ktoré majú špeciálne vyznacené chodníky. Mimoriadne atraktívne túry sú v Škótskej vysocine s organizovanými výstupmi na Ben Nevis a na iné škótske vrchy. Mototuristiky – Británia má tiež vhodné podmienky pre mototuristiku a pre cykloturistiku. Podporuje ich dobre prebudovaná cestná siet a chodníky pre cyklistov, s castými zastávkami na oddych, pri mototuristike s pocetnými odpocívadlami, pri ktorých sa nachádzajú motoresty. _____________ _________

Zdroje: