Americka Samoa Americká Samoa Teritórium Americká Samoa - Territory of American Samoa (anglicky) - Amerika Samoa (samoánsky) Obyvatelstvo: 65 446 (2000) Samoánsky Polynézania 89%, Tonžania 4%, Kaukazci 2%, ostatný 2 % Rozloha: 197 km2 ( s ostrovmi Swain´s a Rose 199 km2) Správne clenenie: 7 hlavn. Ostrovov – Tutuila, Aunu´u, skupina Manu´a, ( ostrovy Ofu, Olosega, Ta´u), Swain´s a Rose Atoll Úradný jazyk: samoáncina, anglictina Hlavné mesto: Pago Pago ( cíta sa Pango Pango), 9 000 obyv. ( 1994) Mena: americký dolár 1 USD = 100 centov Americká Samoa, ako zámorské územie Spojených štátov amerických, je sústavou piatich ostrovov a dvoch atolov vo východnej casti súostrovia Samoa (tzv. Navigátorské, alebo Plavecké ostrovy) v Polynézii, v južnom Pacifiku. Ostrovy sa nachádzajú na 14°10´- 14°20´ južnej šírky a 169°25´-170°50´ západnej dlžky( len ostrovy Swain´s a Rose Island sú umiestnené dalej), asi 4 200 km juhozápadne od Havajských ostrovov a 2 900 km severovýchodne od Nového Zélandu. Najväcším ostrovom je Tutuila (145 km2, t.j. 74% celkovej plochy ostrovov) s hlavným mestom Pago Pago. Pri jeho východnom brehu leží malý ostrov Aunu´u, východne (asi 100 km) sa nachádza aj skupina Manu´a, a ešte dalej (250 km) atol Rose. Len ostrov Swain´s je umiestnený excentricky, pomerne vzdialený od Tutuily, severným smerom (320 km). Pobrežná línia ostrovov má dlžku 116 km. Celkový povrch Americkej Samoy tvorí pät hornatých vulkanických ostrovov s drsnými kopcami a obmedzenou rovinou, a dva koralové atoly. Príroda: Pre Americkú Samou je typický hornatý terén (najvyšší vrch Mount Lata 966 m.n.m. na ostrove Ta´u), ktorý dokresluje nevlúdne vnútrozemie daždových lesov, pokrývajúcich 70% povrchu ostrovov, s kokosovými palmami, chlebovníkmi, pandanusmi, barringtóniami a vysokými papradami. Daždové pralesy sú prírodnou lekárnou obsahujúcou 75 rastlinných druhov, používaných tradicnými liecitelmi. Skupina ostrovov Manu´a je tiež ako Tutuila vulkanického pôvodu s dominujúcimi vysokými vrcholmi. Swain´s a Rose sú naopak neobývané koralové atoly, Niekolko menších ostrovov obsahuje zaujímavé unikátne geologické formácie rôznych tvarov. Velká vzdialenost od kontinentu je prícinou málo druhov fauny. Najvýznamnejších je niekolko druhov netopierov, napr. kalon konžský (Pteropus tonganus) a kalon samojský (Pteropus sameonsis), ktoré obidva dosahujú rozpätie krídiel do 1 m, hmotnost 0,5 kg a tiež polynézsky potkan. Vyskytujú sa ešte gekóny, scinky, korytnacky a neškodné velhady boa. Severnú cast Tutuily spolu s partiami ostrovov Ta´u a Ofu, chráni rezervácia Národného parku Americkej Samoy (American Samoa National Park), zriadeného v roku 1993, na rozlohe 4242 ha (z toho 1010 ha pod morskou hladinou). Podnebie: Ostrovy majú vlhké tropické podnebie, ktoré sprevádzajú oceánske pasáty a casté výdatné dažde. Teploty sú pomerne stále po celý rok, pohybujú sa od 21°C do 32°C (priemer 26,5°C) a zrážky dosahujú až 4850 mm rocný priemer – najvýdatnejšie sú v decembri až marci. Relatívna vlhkost ovzdušia je pocas celého roka v priemere 80%, cím vplýva na tvorbu hustých a rozlahlých daždových lesov. Pago Pago: január 30°C, júl 28°C, zrážky až 5 000 mm rocne v dôsledku blízkej hory Rainmaker Mountain (Tvorca dažda). Hospodárstvo: V údoliach medzi kopcami a v nížinách je úrodná pôda, vhodná na pestovanie tropického ovocia a zeleniny, ale je jej nedostatok (asi 30% rozlohy). Väcšou rovinatou oblastou ja Tafuna Plain na ostrove Tutuila, blízko medzinárodného letiska. V roku 1990 existovalo na ostrovoch 1126 fariem, 88 % produkcie slúži pre domácu spotrebu. Najviac sa pestuje taro, dalej banány, chlebovník, kokosové orechy (5 000 ton), jamy, cukrová trstina, ananásy, papája a zelenina. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané a hydina. Základom ekonomiky je však potravinársky priemysel – rybie a krevetové konzervárenstvo a sušenie korpy. Vyrába sa elektrická energia (tepelná – 105 miliónov kWh), hliník, krmivá, bižutéria, hodinky, odevy, pletené a iné výrobky domácich remesiel. Priemysel je sústredený najmä v priemyselnom parku pri letisku. Významný je morský rybolov (tuniak – 95 % sa vyváža do USA) a turistický ruch. Väcšina potravín sa dováža. Doprava: Železnice na ostrovoch nie sú. Cestná siet má 350 km (väcšinou s pevným povrchom), sú však úzke a preplnené bicyklami. Na ostrove Tutuila je niekolko požicovní áut, ktoré podobne ako taxíky, ulahcujú prístup z letiska do Pago Pago alebo dalej po ostrove. Stanovište taxíkov a verejných menších autobusov (tzv. aiga) je aj pri obchodnom trhu v mestecku Fagatogo, východne od hlavného mesta. Letecké linky spájajú Americkú Samou prostredníctvom medzinárodného letiska (Pago Pago – Tafuna International Airport) s USA, Havajskými ostrovmi, Fidži, Novým Zélandom a Austráliou. Letecký servis je k dispozícii niekolkokrát do týždna napríklad z Honolulu. Pravidelné lety malými lietadlami slúžia zas k návšteve národného parku na Ta´u a Ofu. Okrem medzinárodného, sú v prevádzke ešte 3 menšie letiská, z toho dve z nespevnenou plochou. Lodná doprava má k dispozícii prístavy Pago Pago (jeden z najväcších tichomorských prístavov), Auasi, Faleosao, Ofu, Ta´u a novopostavený Aunu´u. Turistika a cestovný ruch: Hornatý terén vulkanických ostrovov kontrastuje s nízkymi koralovými atolmi Swain´s a Rose Island. Ostrovy sú skalnaté a boli vytvorené zo zvyškov vyhasnutých sopiek. Retaz centrálneho pohoria dominuje ostrovu Tutuila a skupine ostrovov Manu´a. Najvyšší vrchol Tutuily je Matafao Peak (653 m.n.m.), ale najslávnejší je Mount Pioa (523 m.n.m. alebo pod novším názvom Rainmaker mountain), nazývaný „ Tvorca dažda “, kvôli jeho castej oblacnej pokrývke. Ta´u je kuželovitý ostrov, vypínajúci sa do výšky 966 m vrcholom Lata Mountain – najvyšším v celom súostroví. Ostrovy sú obklopené koralovými útesmi, ktoré niekde vytvárajú bariéry s lagúnami. Ako u mnohých ostrovoch Pacifiku, aj tu sú najväcšie atrakcie pre návštevníkov umiestnené vo vode. Kombinácia efektných koralových útesov a podmorských koralových stien, niektorých až 20 m hlbokých, robia atraktívnym potápanie. Týmto momentom i skutocnou predstavou palmových stromov je Americká Samoa niecím výnimocným v južnom Tichomorí. Je priatelsky pôsobivým miestom, urceným na oddych, relax, dovolenku i nárocnú turistiku. Kultúrna prax domorodcov celkom nezanikla a miestna priatelskost tiež nebola nabúraná americkým vplyvom. Pridajme k tomu znacku nádherného pocasia Pacifických ostrovov od júna do septembra, udivujúcu krajinu. Koralové more, palmami lemované biele pláže, džunglové vodopády i legendami opradené historické miesta a máme recept tropického raja ako stvoreného z „opojného koktailu tvrdého likéru a jemného kokosového mlieka“... Štýlové hotely sú na všetkých troch najväcších ostrovoch. Samoánci sú pohostinný a horlivý ukázat ich kultúrne nadanie. Pre zážitky návštevníkov pozývajú zdržat sa s domorodými rodinami vo „fale“ – typickom samoánskom otvorenom dome so slamenou strechou v tvare altánku. Táto jedinecná príležitost umožní dozvediet sa o spôsobe života z prvej ruky a najviac vynikne v osade Vatia na území národného parku. Americká Samoa je tiež rozvíjajúcim sa regiónom pešej turistiky. Strmé hory a nedostatok zriadených ciest znamená prechádzku ozajstnou divocinou. US National Parks Service plánuje vybudovat znacené chodníky na Tutuile a Ta´u - v castiach národného parku Americkej Samoy. Najpoužívanejší 5 kilometrový chodník vedie na vrch Mt. Alava do výšky 491 m.n.m., odtial je nádherný výhlad na záliv Pago Pago (Pago Pago Harbor) a clenité severozápadné pobrežie.