Afrika ako kontinent Afrika Základné informácie Rozloha: 30 319 000 km2 Pocet obyvatelov: 740 000 000 Najsevernejší bod: Biely Mys (Ras Ben Sekka ) 37o 21´ Najjužnejší bod: Strelkový mys (Cap agulhas) 34o 52´ Najvýchodnejší bod: Mys Hafun (Ras Hafun) 51o 23´ Najzápadnejší bod: Zelený mys (Pointe des Almadies) 17o 38´
Prírodné podmienky:
Podnebie: Afrikou prechádza rovník – okolo neho sa rozprestiera rovníkové pásmo a vo východnej Afrike tropická vlhká pasátová oblast. Okolo tejto oblasti (poludníky ) sa nachádza tropická suchá oblast. Na najsevernejších a najjužnejších výbežkoch sa nachádza subtropická oblast. Nad pevninou prevládajú tlakové výše. Teplotný rovník na severnej hranici tropickej vlhkej oblasti. Teplé prúdy: Guinejský, Mozambický, Madagaskarský Studené prúdy: Kanársky, Somálsky, Bengálsky, Južný rovníkový Najviac zrážok: Brazaville
Najnižšia teplota:
Najvyššia teplota: Dato Najvyššia priemerná teplota:Chartún
Poloha:
-pobrežie - Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo clenité pobrežie, zvacša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach velkých riek, meria asi 30 500 km. Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú mociare, ktoré stažujú prístup. Oceány: Atlantický(Z), Indický(V) Moria: Stredozemné(S), Cervené (SV) Zálivy: Guinejský, Velká Lyrta Prielivy: Mozambický, Gibraltársky Prieplavy: Suezský
Polostrovy:
Jediný vacší polostrov -. Somálsky (r. 850 000km2) - vybieha do Indického oceánu. Ostrovy: Madagaskar (rozloha 587 041 km2) Kanárske ostrovy (rozloha 7273 km2) Sokorta (r. 3579 km2) Capeverdy (rozloha 4033 km2) Réunion (r. 2510 km2) Malé Maskarény (rozloha 4555km2) Bioko (r. 2017 km2) Tenerife (r. 1946 km2) Azorské ostrovy, Maurítius (r. 1865 km2) Ostrov sv. Heleny Fuerteventura (r. 1722 km2) Ostrov sv. Denisa Zanzibar (r. 1658 km2) Maurítius, Grand Canaria (r. 1376 km2) Ostrov princa Eduarda, Grande Comore (r. 1148 km2) Komory Djerba (r. 1050 km2) Sao Tiago (r. 991 km2) Pemba (r. 984 km2) Dahlak Kebir (r. 900 km2) Sao Tomé (r. 836 km2)
Povrch:
Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe tretohorné alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom rovrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín, na severe a západe s priemernými nadmorskými výškami 200-500 m, na juhu a východe s výškami 1500-2000m.
Horopisne je Afrika rozdelená na 3 základné oblasti:
Atlas , tabulová Afrika a Východoafrická vysocina Atlas vyplnuje severozápad Afriky v dlžke 2000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vyplnajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko-sudánskej roviny a plošiny (v priemere 200-500 vysokej).Tu je najvacšia púšt sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada),štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesocným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar (3005m), Tibesti (3415m), Air (Azbine, 2310m) a Dárfúr (3088m). Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysocina (1947m) a Adamauská vysocina(2679m). V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu(3mil.km2) s povrchom v strede panvy o výške 300-500 m a okrajoch 500-1000m. Na jej západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina (2620m). Južne od plošiny Luanda-Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom (priemer 950m) a na západe pozdlž pobrežia 1500km dlhá púšt Namib.Južnú Afriku vyplnajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dracie vrchy (thabana-Ntlenyana 3482m).Etiópska vysocina s priemernou výškou 2000-3000m je východným pokracovaním Saharsko-arabskej tabule (najvyšší Ras Dašan, 4620m). V Afarskej panve nedaleko Cerveného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliacina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky. Tvarovo najpestrejšou castou afriky je Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami (napr.Rift Valley), horskými hrástami (Ruwenzori s h. Ngaliema 5119m), sopecnými masívmi, krátermi (Ngorongoro, 3648m) a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopecný masív Kilimandžáro s tromi kuželami - najvyšší Uluru (5895m).
+ púšte :Líbyjská, Arabská, Guara, Múbijská púšt. Vodstvo:
Charakteristickým rysom riecnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riecnej siete a odtokový režim sú znacne nepravidelné. Objem priemerného rocného prietoku je 4657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým Sahara. do atlantického oceánu je odvodnovaná viac ako 1/3 Afriky s najvodnatejšou riekou Kongo (Zaire,4835km, povodie 3 822 000 km2, priemerný rocný prietok 41 400 m3/s).Do Giunejského zálivu ústi deltou Niger (4160 km, povodie 2 092 000km2, priemerný rocný prietok 7000m3/s).Najdlhšia rieka Afriky Níl (6671 km, povodie 2 881 000 km2, priemerný rocný prietok 1600 m3/s), ústi rozlahlou deltou (25 000 km2) do Stredozemného mora. Najvacšou riekou južnej Afriky-ústi do Indického oceánu- je Zambezi (priem.rocný prietok 16 000 m3/s). Vacšina velkých afrických jazier je tektonického pôvodu. Najvacšie je j.Ukerewe( Viktóriino jazero (68 800 km2)) a najhlbšie Tanganika (1435m, jeho dno leží 662m pod úrovnou mora).Reliktné bezodtokové je Cadské jazero. Rieky: Níl(Str.m.), Kongo(Atl.o.), Niger(Atl.o.), Zambezi(Ind.o.), Oranje(Alt.o.) Jazerá: Cadské, Tanganika, Rudolfovo, Ukerewe, Malawi Vodopády: Viktóriine Nádrže: Asuánska, Volta, Kariba, Cabora Bassa
Podnebie:
Afrika je vzhladom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnie a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa
tu 4 klimatické pásma :
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celorocne
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky ( k 15oSŠ a k 18oJŠ), má horúce
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou
Rastlinstvo a živocíšstvo:
Rastlinstvo:
Afrika má 2 oblasti: holoarktickú (S a na Sahare) a vacšiu paleotropickú (na juhu od Sahary) Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riecnych údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty).Sever vyplnujú stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblast má príbuznú kvetenu juhozápadnej Austrálii. Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangrovníky, liany, gardénie, palmy, aloa, duby, cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory
Živocíšstvo:
Vacšinu Afriky patrí k Etiópskej oblasti. Na savanách žijú nap. antilopy, slony, žirafy,hrochy,nosorožce,zebry, pakone, levy,atd....Vodné vtáctvo:plameniaky,pelikány,žeriavy,vola vky Hmyz:termity,sarance. V pralesoch: gorily, šimpanzy, maciaky, byvoly Na Madagaskare (tretohorná fauna): polopice,lemuri, cibetky,vtáky... Gazely, šakaly, pelikány, chameleóny, mungovia, ibisy, makaky, hyeny, levy, supy, plameniaky, žirafy, krokodíly, pštrosy, leopardy, slony, antilopy, gepardy, šimpanzy, gorily, nosorožce, zebry, lemury
obyvatelstvo:
Rozmiestnenie obyvatelov Afriky je velmi nerovnomerné. V doline a delte Nílu je hustota vyše 800 obyv./km2. Vo východnej Nigérii vyše 450 obyv./km2,zatial co na polovici územia menej ako1ob./km2. Biela rasa - arabsko-berbeské skupiny žijúce na severe apotomkovia európskych kolonistov Negroidná rasa - bantuské kmene, sudánsky cernosi, nilótske kmene, prechodné skupiny - na rozhraní bielej a ciernej rasy tvoria Fulbovia a Hausovia.
- V rovníkových pralesov žijú zvyšky pôvodného obyvatelstva malého vzrastu -
Nerastné suroviny:
Africká pevnina oplýva velkým, ale ešte málo preskúmaným nerastným bohatstvom.Medzi najvýznamnejšie nerasty patrí zlato - v jeho tažbe sa Juhoafrická republika zaraduje na prvé miesto medzi štátmi sveta.Taží sa aj platina, diamanty, urán (Zair, JAR, Niger, Gabun), cín (Nigéria, Uganda, Zair), kobalt (Zambia,Zair,Uganda, Maroko), chróm (Rodézia, Južná Afrika), fosfáty (Maroko,Tunisko,Alžírsko,Togo), med (Zambia, Zair),mangán (Gabun,Ghana, Pobrežie slonoviny,Maroko), železná ruda, olovo,sluda,grafit,cierne uhlie,azbest a mnoho dalšich nerastov. Taktiež sa tu taží ropa, ktorej náleziská pribúdajú (Nigéria,Líbya,Alžírsko,Egypt,Gabun).
Polnohospodárstvo:
V Afrike rastie mnoho hospodársky dôležitých tropických a subtropických rastlín s pomerne vysokými výnosmi. Hlavnými plodinami sú kávovník, bavlník, palma olejová, kakaovník, cajovník, datlovník, kokosovník, podzemnica olejná, tropické ovocie, vinic, zelenina, klincek, vanilka, piepor. Z obilnín prevažuje durha (druh prosa), ryža. Tropické pralesy poskytujú rôzne druhy vzácnych drevín (mahagón,teak, eben). Rozvoj živocíšnej výroby hatí najma mucha tse-tse, ktorá prenáša viaceré zhubné choroby.Najviac sa chovajú ovce, kozy, tavy.v pobrežných moriach sa lovia ryby.
Hospodárstvo:
Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva : primitívne naturálne hospodárstvo (vo vacšine štátov) a vyspelé trohovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR)
- Je to dôsledok koloniálneho panstva, ale najma celkovej ekonomickej zaostalosti