Afrika ako celok

Základné informácie:

Rozloha: 30 441 000 km2; druhý najrozsiahlejší kontinent Pocet obyvatelov: 813 000 000 v roku 2001 Priemerná nadmorská výška: 650 m n. m. Pohoria a vysociny: Sudánska vysocina, Východoafrická, Etiópska (najrozsiahlejšia), Adamauská, pohorie Malý a Velký Atlas, Ahagar, Atakora, Mandara, Foutsa Djallon, Ninba, Dracie hory Plošiny a nížiny: Matabele, Tademaitská, Východoafrická náhorná plošina, Horno a dolno guinejská, nížiny Sokoto, Bornu Najväcší sopecný masív: Kilimandžáro Najvyšší vrch: Kilimandžáro - Kibo 5895 m n. m. Najnižšie miesto: Asalská preliacenina –155 m n. m. Najväcšie štáty: Sudán, Alžírsko, Konžská republika Najnavštevovanejšie národné parky: Goron Goro, Savo, Kalahari, Griger national park, Shaba, Krugerov Najsevernejší bod: Biely Mys (Ras Ben Sekka ) 37o 21´ Najjužnejší bod: Strelkový mys (Cap agulhas) 34o 52´ Najvýchodnejší bod: Mys Hafun (Ras Hafun) 51o 23´ Najzápadnejší bod: Zelený mys (Pointe des Almadies) 17o 38´ Pocet štátov: 53 + Západná Sahara Oceány: Atlantický oceán, Indický oceán Moria: Stredozemné more, Cervené more Zálivy: Guinejský záliv, Malá a Velká Syrta, Tadžurský záliv, Adenský záliv Prielivy: Mozambický, Gibraltársky, Báb el-Manbed, Prieplavy: Suezský Polostrovy: Jediný vacší polostrov -. Somálsky (r. 850 000km2) - vybieha do Indického oceánu, sinajský poloostrov, Ostrovy: v Stredozemnom mori Djebra; v Indickom oceáne Madagaskar (rozloha 587 041 km2) štvrtý najväcší ostrov Zeme, Pempa, Zanzibar, Maskarény, Mafia, Komorské ostrovy, Seyschely, Sokorta, Maurícius; v Atlantickom oceáne Kanárske ostrovy (rozloha 7273 km2), Azory, Madeira, Capeverdy; v Guinejskom zálive Bioko, Ostrov Sv. Tomáša, Anóbov ostrov, Princov ostrov; .... Teplé prúdy: Guinejský, Mozambický, Madagaskarský Studené prúdy: Kanársky, Somálsky, Benguelsky, Južný rovníkový Najnižšia teplota: v Atlase -15oC. Najvyššia teplota: Lýbia 58oC, Etiópia 34,4oC Púšte: Sahara, Líbyjská, Arabská, Guara, Múbijská púšt. Rieky: Níl, Kongo, Zambezi, Niger, Oranje, Kagero, Gambia, Volta, Okavango, Limpopo, Jazerá: Najvacšie je jazero Ukerewe (Viktóriino jazero (68 800 km2); Najhlbšie Tanganika (1435m, jeho dno leží 662m pod úrovnou mora) a zároven 2. najhlbšie na svete po Bajkalskom; Reliktné bezodtokové je Cadské jazero; Rudolfovo /Turkana/ jazero, Ekwardovo jazero; Kiwu jazero; Albertovo jazero; Tana; Malawi /Nasa/ Vodopády: Viktóriine vodopády, Vodopády Inga, Murchinsonove vodopády, Livingstonove vodopády Nádrže: Asuánska vodná nádrž, Volta, Kariba, Cabora Bassa, Kainji, Sadd -DI - Ali Najdaždivejšie miesto: C.Debunsha (Kamerun) Najsuchšie miesto: Asuán (Egypt) Organizácie: Africkú úniu (AÚ) - nahradila Organizáciu Africkej jednoty; Liga arabských štátov - nadregionálna r.1945, politická spolupráca, kultúra 12 štátov Azie a 9 Afrika (Alžírsko, Monako, Egypt); Hospodárske spolocenstvo stredoafrických štátov – r.1983, bezcolná bariéra, spolupráca – ekonomika, nerastné suroviny, budovanie železníc, priemysel. Najdôležitejšie letiská: Káhira, Johannesburg, Alžír, Durban, Casablanca Cestovný ruch: JAR, Maroko, Tunisko, Lesotho, Komory, Seychely, Maurícius, Najvyspelejšie štáty HDP – nad 2 500 USD/1 obyvatel: Lýbia 6200, Rovníková Guinea 2 934, Gabon 4 010, Botswana 3 020, JAR 2 882, Seychely 7 870, Maurícius 3694, Najzaostalejšie štáty HDP do 250 USD/1 obyvatel: Mali 212, Niger 169, Cad 183, Etiópia 101, Madagaskar 250, Malawi 165, Mozambik 212, Eritrea 166, Somálsko 177, Rwanda 236, Burundi 108, Sierra Leone 144, Burkina 194, Kongo 110 Štáty Afriky sa na základe spolocných ci odlišných znakov spájajú do regiónov a oblastí. Afrika sa clení na tri oblasti – Severná Afrika; Východná Afrika; Južná Afrika. Na západe Afriku obmýva Atlantický oceán, na severe Stredozemné more, východ kontinentu Indický oceán, Adenský záliv a Cervené more. Afrika má jednu znajstarších ludských civilizácií – egyptskú, dávno predpríchodom Európanou existovali Africké ríše, v 16. storocí zacali Afriku obsadzovat Portugalci a neskôr najjužnejšie casti Afriky kolonizovali Holandania. Záujem o tento kontinent narastal na zaciatku pre obchod s otrokmi, neskôr po jeho zrušení v 19. storocí kvôli bohatým surovinovým zdrojom. Koncom 19. storocia bolo 90% územia Afriky rozdelené medzi Velkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko. Samostatné štáty zacali vznikat v 60. rokoch 20. storocia, nazývaným aj rok oslobodenia Afriky. Do súcasného zlého stavu priviedli ekonomiku väcšiny Afrických štátov casté štátne prevraty, obcianske vojny, kmenová a náboženská neznášanlivost. Koloniálne dedicstvo zanechalo v jednotlivých štátoch málo rozvinutú infraštruktúru a monokultúrne /viac rokov sa pestuje tá ístá plodina na rovnakom pozemku/ polnohospodárstvo. Tažkosti spôsobujú prírodné pohromy /sucho, choroby, nebezpecný hmyz/ ako aj nekvalifikovaná pracovná sila, nedostatok elektrickej energie, koloniálna minulost. Afrika je pomerne vzdialená od svetových centier hopspodárskehp rozvoja. K európskej ekonomike majú najbližšie štáty severnej Afriky. Druhá oblast hospodárskeho rozvoja je južná Afrika – JAR. Bývalý rasistický režim JAR spôsobil výrazné oslabenie jej vplyvu. Štáty, ktoré boli hospodársky najviac prepojené JAR /Namíbia, Botswana, Zimbabve/, patria medzi hospodársky rozvinuté v južnej Afrike. Z Afrických štátov patrí k hospodársky vyspelím krajinám len JAR, ostatné štáty sa zaradujú medzi rozvojové krajiny. Súcast hospodársky najzaostalejších krajín sveta tvorí 14 afrických štátov. HDP v nich nedosahuje rocne ani 250 USD na 1 obyvatela. Africké krajiny majú velký zahranicný dlh. V minulosti jej poskytovali vyspelé krajiny sveta pomoc. Prejavovalo sa to formou finnancných pôžiciek, nenávratných úverov, prítomnostou rôznych odborníkov a pod. V súcastnosti táto pomoc klesá. Príciny sú rozlicné, ale najmä pre neefektívne využívanie financnej pomoci. Ekonomika afrických krajín z velkej casti závisí od vývozu jednej alebo dvoch hospodárskych plodín a z vývozu nerastných surovýn, ich ceny sú nízke a urcujú ich vonkajšie vplyvy /pocasie, pohyb cien na svetových trhoch/. V súcastnosti Afrika vyváža asi 90% vytažených surovín a dováža hotové výrobky.

Prírodné podmienky:

Podnebie: Afrika je vzhladom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnine a v susedných

oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma :

  • rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celorocne
horúce a vlhké podnebie.

  • pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky, má horúce vlhké leto a teplú suchú
zimu

  • pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má
extrémnu suchost

  • subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou
zimou. Poloha: Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo clenité pobrežie, zvacša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach velkých riek, meria asi 30 500 km. Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú mociare, ktoré stažujú prístup. Povrch: Pred výstavbou Suezkého prieplavu 1869 súvisela s Áziou na 120km. Najmenej clenité pobrežie zo všetkých kontinentov. Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe tretohorné alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom povrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín. Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riecnych údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty). Sever vyplnujú stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblast má príbuznú kvetenu juhozápadnej Austrálii.

Povrch Afriky možno rozdelit:

  • 1. „Nízka Afrika“ – na severozápade ju lemuje sústava Atlaských pohorí v dlžke 2
000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4 165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vyplnajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko-sudánskej roviny a plošiny. Tu je najvacšia púšt sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada), štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesocným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar, Tibesti, Air (Azbine) a Dárfúr. V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu (3mil.km2). Južne od plošiny Luanda-Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom a na západe pozdlž pobrežia 1 500 km dlhá púšt Namib. V Afarskej panve nedaleko Cerveného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliacina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky.

  • 2. „Vysoká Afrika“ - Etiópska vysocina je východným pokracovaním Saharsko-arabskej
tabule. Tvarovo najpestrejšou castou afriky je Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami, horskými hrástami, sopecnými masívmi, krátermi a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopecný masív Kilimandžáro s tromi kuželami - najvyšší Uluru (5895m). Na západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina. Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysocina a Adamauská vysocina. Južnú Afriku vyplnajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dracie vrchy (3482m). Vodstvo: Charakteristickým rysom riecnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riecnej siete a odtokový režim sú znacne nepravidelné. Objem priemerného rocného prietoku je 4 657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým Sahara. Do atlantického oceánu je odvodnovaná viac ako 1/3 Afriky. Vacšina velkých afrických jazier je tektonického pôvodu. V Afrike môžeme rieky

rozdelit:

  • rovníkové – s vysokou vodnatostou, pravidelný prietok /rovníková Afrika/
  • sudánske – vodnatost riek je tu znacne kolísavá
  • saharské – prevažnú cast roka je sucho, iba niektoré úseky sú napájané podzemnou
vodou /Sahara, Južná Afrika/

  • stredomorské – rieky sú napájané prevažne daždovou vodou /svahy Atlasu, Kapské
hory/ Najvodnatejšou riekou Kongo /Zaire/ - 4835km, odvodnuje Konžskú panvu, prezezáva reliéf Dolnoguineskej vrchoviny vodopádmi, vlieva sa do Atlantického oceánu; Do Giunejského zálivu ústi Niger 4160 km; Najdlhšia rieka Níl - 6671 km odvodnuje cast jazernej oblast Východoafrickej náhornej plošiny, pri Chartume prijíma Modrý Níl prameniaci v Etiópskej vysocine, ústi do Stredozemného mora. Najvacšou riekou južnej Afriky, ktorá ústi do Indického oceánu je Zambezi známa radom vodopádov; RiekaOranje sa vliva do Atlantického oceánu. Obyvatelstvo V Afrike žije desatina svetovej populácie, ale podiela na produkcii a obchode sa podiela iba 1%. Pocet obyvatelov rastie rocne o 3%, ale HDP na jedného obyvatela klesá. Rozmiestnenie obyvatelstva je velmi nerovnomerné, k comu prispieva nielen prírodné podmienky, ale aj historické faktory. Osídlenie kontinentu je v priemere 23 obyvatelov na 1 km2. Sú na velmi nízkom stupni spolocenského vývoja Hovorí sa tu asi 700 rôznymi jazykmi. Významnú úlohu zohráva náboženstvo – animizmus /viera v existenciu nadprirodzených síl oživujúcich neživé predmety a prírodu.

Sahara rozdeluje kontinent na 2 casti:

  • 1. Severnú – prevažne obyvatelia bielej pleti /Arabi, Berberi, Tuaregovia/, zvacša
hovoria po arabsky a vyznávajú islam

  • 2. Južná – južne od Sahary je rad etnických skupín /Bantuovia, Sudánci, Niloti, Krováci,
Pygmejovia, Hotentoti Hospodárstvo I ked Afrika má velké nerastné bohatstvo nemožno tento kontinent považovat za bohatý, z ekonomického hladiska patrí k najchudobnejším oblastiam sveta. Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva: primitívne naturálne hospodárstvo (vo vacšine štátov) a vyspelé trhovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR) Rozlicný spôsob života obyvatelstva a hospodárstva v jednotlivých castiach Afriky, spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné úcinky na životné prostredie. V oblastiach tažby nerastných surovín a ich prvotného spracovania je znacne zdevastované prostredie, najma v JAR, Zaire a Zambii. Tažba dreva spôsobuje úbytok tropických lesov v strednej a západnej casti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a kocovný chov dobytka vyvoláva rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy. Velký význam má polnohospodárstvo. Rast výroby potravín sa oneskoruje za rastom poctu obyvatelov. V mnohých štátoch je dlhotrvajúca stagnácia /viaznutie vývinu/ v polnohospodárstve. Polnohospodárske plodiny sa stali exportným artiklom. Namiesto bežných potravín sa zacali pestovat plodiny, ktoré boli na zahranicnom trhu žiadané. Rastlinná výroba: Hlavnými plodinami sú káva, bavlna, palma olejová, kakao, cajovník, datle, kokos, podzemnica olejná, tropické ovocie banány, citrusové plody, kopra, sisal, zelenina, klincek, vanilka, piepor, cukrová trstina, tabak vo vyšších polohách, olivy, vinic prímorské oblastina severe a juhu stúpajúca produkcia. V oblasti saván prevažujú obilniny durha (druh prosa), ryža, kukurica, pšenica, jacmen. Z tradicných hlúznatých plodín v tropických oblastiach sa pestuje miamok, jam, taro. Rastlinstvo Afriky tvorí: Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangrovníky, liany, gardénie, palmy, aloa, duby, cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory, Tropické pralesy poskytujú rôzne druhy vzácnych drevín (mahagón,teak, eben). Živocíšna výroba: pre živocíšnu výrobu tu nie sú priaznivé podmienky, na savanách a stepiach chov hovädzieho dobytka, chov oviec, kôz hlavný zdroj obživy pre kocovné kmene, velký význam má hydina. Chovajú sa aj ošípané, somáre, muly, ušlachtilé kone – Maroko, významné postavenie má aj rybolov, klesá chov tiav. Živocíšstvo tvorí: Vacšina patrí k Etiópskej oblasti. cibetky, gazely, šakaly, pelikány, chameleóny, mungovia, ibisy, makaky, hyeny, levy, supy, plameniaky, žirafy, krokodíly, pštrosy, leopardy, slony, antilopy, gepardy, šimpanzy, gorily, nosorožce, zebry, lemury Priemysel: Zamestnáva iba 2% práceschopného obyvatelstva. Takmer 80% všetkého priemyslu v Afrike sa sústreduje v JAR, Atlaských štátoch, Lýbii, Egypte, Sudáne, Nigérii, Pobreží Slonoviny, Kene, Zaire, Zambii. Velký význam má tažobný priemysel: Africká pevnina oplýva velkým, ale ešte málo preskúmaným nerastným bohatstvom. Medzi najvýznamnejšie nerasty patrí zlato, diamanty, med - ich tažba sa znižuje, dalej sa taží platina, urán, cín, kobalt (Zair, JAR, Niger, Gabun, Zambia, Uganda) naopak rastie tažba fosfáty (Maroko,Tunisko,Alžírsko,Togo),mangán (Gabun,Ghana, Pobrežie slonoviny,Maroko), železná ruda, bauxit, chróm, olovo, sluda, grafit, cierne uhlie, azbest a mnoho dalšich nerastov. Taktiež sa tu taží ropa, ktorej náleziská pribúdajú (Nigéria,Líbya,Alžírsko,Egypt,Gabun). Spracovatelský /spotrebný/ priemysel: Potravinársky predovšetkým mlyny, lisovne olejov, výrobne nápojov, konzervárne, závody na spracovanie caju, kávy, kakaa;Textilný spracováva predovšetkým vlastnú balvnu, a vlnu; Strojársky cierna a farebná metalurgia, šrot; Chemický výroba umelých hnohív; Hutnícky montáž lodí, áut, Doprava: Dodnes neexistuje v Afrike transkontinentálna pozemná komunikácia ani v poludníkovom avi v rovnobežkovom smere. Cestná doprava 1 500 000 km doplna železnicnú dopravu 80 000 km. Afrika nemá vhodné podmienky pre rozvoj riecnej dopravy, celková dlžka splavných tokov je asi 40 000 km. Námorná doprava má transkontinentálny charakter. Dobre rizvinutá je letecká doprava, medznárodné letiská su vo všetkých hlavných mestách štátov. _____________ _________

Zdroje: