Afrika, africké kultúry Pri predstave Afriky sa nám pre ocami vynorí obycajne len cast kontinetnu ležiaca južne od Sahary, najmä stredná a západná Afrika. Africké umenie je predovšetkým kmenovým umením. Odráža kultúrnu mnohorakost rôznych spolocenistiev, ktoré sa vyznacujú casto úplne odlišnými hospodárskymi, náboženskými, politickými a sociálnymi predpokladmi. Tieto spolocenstvá casto nepestovali nijaké vzájomné styky a uzavierali sa pred vonkajšími vplyvmi Niekedy bol medzi nimi aj velký casový odstup. Archeologické nálezy – náhodné alebo získané pri cielených vykopávkach – juhozápadne od Sahary dokázali, že tam existovala autonómna umelecká tradícia s vlastnými štylistickými a formálnymi pravidlami a originálnimi tvorivými postupmi. Preto by sa nemalo hovorit o africkom umení všeobecne, ale skôr o rôznych umeleckých tradíciám.Pretože sa iné umelecké formy, ktoré u afrických národov zohrávali významnú úlohu / ako napríklad tetovanie, nástenné malby, malby na drevo, farbenie a výšivky textílií, zhotovovanie opaskov a ornamentov/, ako aj architektúra ignorovali a umelecká hodnota s priznávala len sochám, poznáme z iných oblastí iba obmedzený pocet nálezov,.Súvisí to s tým, že africké národy používali skoro vždy málo trvanilivé materiály ako drevo a hlinu. Masky Aj ked s už dnes v krajinách, odkial masky pochádzajú, stratilo mnoho z tradicného chápania a prístupu k nim, nemení to nic na skuktocnosti, že boli ešte v minulom storocí velmi dôležitým prvkom kmenovej kultúry. V niektorých oblastiach Afriky maska predstavovala základnú figuratívnu výrazovú formu kultu a popri tom mala aj svoju estetickú hodnotu. Neslúžila však predovšetkým ako ozdoba, ale mala sprostredkovat spojenie medzi viditelnou skutocnostou a casto nepriatelskými silami neviditelného sveta. Maskou umelec vyjadroval ducha a silu stvárnenej bytosti, ktorá prechádza prostredníctvom carovania na nositela masky. Vzhlad masky vždy úzko súvisel s jej funkciou. Podla vonkajšej podoby sa rozoznávalo, ci sa jej pomocou zaklínali duchovia, hrdinovia alebo predkovia, ci sa podporovali úmysly, oslavovali rituály a sprevádzali tajomné úkony, alebo ci maska zohrávala urcitú úlohu pri spolocenských podujatiach, akými boli pohreby alego rituály v polnohospodárstve. Aj africká maska bola zväcša vystrúhaná z dreva, mala preliacenú formu, charakteerisktické jednoduché diery a symbolické prvky. Velmi casto máva zvieraciu alebo antropomorfnú podobu. Štýl masky jednotlivých kemnov sa odlišuje. Siaha od vysloveného naturalizmu až ku prísnej štyizácii. Zaciatkom storocia zacal v Európe narastat záujem o africkú kultúru. Skúmala sa africká hudba a podstatne sa rozšírili znalosti o africkom umení. Umellci tvoriaci v duchu kultúry Nok stvárnovali zvieratá, napríklad slony, opice a hady, velmi realisticky. Ludské tváre sú však, zrejme z náboženských dôvodov, velmi výrazne štylizované a zložcné z geometrickým útvarov (gule, valca, kužela) Vlasy scesané do zložitých vrkocov a uzlov pravdepodobne naznacujú sociálne postavenie daanej osoby. Tieto hlavy majú chyrakteristickú crtu: zrenicky sú vyhlbené a nos, ústa a uši majú diery. Zvláštne na nich je, že uši umiestnovali casto na zadnú cast hlavy. Vytríbený dekoratívny vkus tejto kultúry sa prejavuje aj na starostlivo vypracovaných šperkoch. Náramky na ruky a krúžky na clenky, retaze a opasky, ktorými sa obyvatelstvo v údoli Nok zdobilo, sa vyrábali zo splietanýchrastlinných vlákien a z kremena. Šperkov a náradia na ich výrobu sa našlo velké množstvo. Nocké hlinené nádoby sa vyznacujú velmi jemným vypracovaním. Všetky tieto predmety sa vypalovai nad otvoreným plamenom. Medzi najstaršie hlinené plastiky patria vodné korytnacky, ryby a hrochy. Toto dokazuje aký velký význam mala u týchto národov vodná fauna.Neskôr vznikli figúrky suchozemnských cicavcov.