Referát sa zaoberá štruktúrou slnečnej sústavy, jej vznikom a rozdelením planét na zemské a veľké planéty. Popisuje, ako sa slnečná sústava formovala z medzihviezdneho prachu a plynu a akú úlohu v nej zohráva Zem.
- Slnečná sústava pozostáva z jednej hviezdy a deviatich planét.
- Planéty sú rozdelené na zemské (Merkúr, Venuša, Zem, Mars) a veľké planéty (Jupiter, Saturn, Uran, Neptún).
- Vznik slnečnej sústavy sa datuje na 4,6 milióna rokov dozadu z medzihviezdneho prachu a plynu.
Objekty slnečnej sústavy
Často sa stretávame s otázkami: “čo je v kozmickom priestore okolo nás blízko a čo ďaleko? Aká je stavba vesmíru a aké úlohu v ňom hraje Zem?“
Už v období absolútnej neznalosti bolo možné triediť nebeské objekty na tri druhy: Slnko, Mesiac a hviezdy. Sústavným pozorovaním hviezdnej oblohy ale viedlo k objavu ďalšieho druhu, piatich jasných hviezd, ktoré sa pohybovali veľmi zvláštne vzhľadom k ostatným hviezdam. Boli to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Neskôr sa ukázalo, že v dešifrovaní zložitých pohybov týchto piatich planét je kľúč k poznaniu skutočného postavenia Zeme- ona je totiž tiež planéta obiehajúca okolo Slnka. Až nedávno bol obraz slnečnej sústavy konečne dokreslený. Pozostáva z jednej hviezdy, deviatich planét a veľkého množstva malých telies a teliesok. Planéty obiehajú okolo Slnka zhruba v jednej rovine a ich dráhy sú elipsy, ktoré sú málo odlišné od kružníc. Planéty sa rozdeľujú na dve skupiny: planéty zemského typu (terestrické planéty, Merkúr-Mars) a planéty typu Jupitera (veľké planéty, Jupiter-Neptún). Pluto sa zaraďuje do veľkých mesiacov planét typu Jupitera. Planéty zemského typu majú veľkú hustotu, skladajú sa najmä z hornín, kovov a množstva plynov v tenkej vrstve atmosférického obalu. Planéty typu Jupitera sú podstatne hmotnejšie a väčšie. Ich stredná hustota je podobná hustote vody a chemickým zložením sa veľké planéty podobajú skôr Slnku ako Zemi. Sú zložené hlavne z vodíka a hélia, so zmiešaninami metánu a ďalších zlúčenín v mohutných atmosf. obaloch. Ich pevné jadro, zložené z hornín, je dosť malé vzhľadom k celkovej veľkosti planéty.
Kedy a ako vznikla slnečná sústava? Jej kolískou bol veľký oblak medzihviezdného prachu a plynu, ktorý sa pôsobením svojej vlastnej gravitácie a určitého vonkajšieho podnetu zrútil. Postupne sa z neho utvoril rotujúci disk, v ktorom bola väčšina hmoty sústredená v strede. Z centrálneho zhustenia potom vznikla ďalším spájaním hviezda nazývaná Slnko. Rozžiarila sa naplno vtedy, keď teplota a tlak v jej vnútri dosiahli hodnoty potrebné k „zapáleniu“ termojadernej reakcie vo vnútri Slnka, kedy sa palivo, vodík, mení na hélium. Zo zostávajúcich častí protoplanetárneho disku vznikli postupným zlučovaním plynného a prachového ekonomika/obstaravanie-materialu-skladovanie-a-evidencia/" class="wiki-link" title="Viac o: materiálu">materiálu planéty, ich mesiace a iné telesa. Stalo sa to pred 4,6 mil. rokov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné typy planét v slnečnej sústave?
Planéty sú rozdelené na zemské planéty (Merkúr, Venuša, Zem, Mars) a veľké planéty (Jupiter, Saturn, Uran, Neptún).
Ako vznikla slnečná sústava?
Slnečná sústava vznikla z veľkého oblaku medzihviezdneho prachu a plynu, ktorý sa zrútil pod vplyvom gravitácie a vytvoril rotujúci disk, z ktorého vzniklo Slnko a planéty.
Čo je to protoplanetárny disk?
Protoplanetárny disk je rotujúci disk materiálu, z ktorého sa formovali planéty, mesiace a iné telesá slnečnej sústavy.