/p>

PODSTATA A CIELE EKONOMIKY

Ľudstvo sa odpradávna zaoberá ekonomickými otázkami, to znamená skúma, aké vzácne (ekonomické a pre život nevyhnutné) statky a služby zamerané na uspokojovanie rozmanitých ľudských potrieb bude vyrábať, akým spôsobom a pre koho. Spočiatku riešilo len základné každodenné problémy spojené so zabezpečovaním potravy, bývania, atď. Veď aj názov ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia, ktoré vzniklo spojením slov oikos – dom a nomos – zákon, a voľne ho môžeme preložiť ako správa domácnosti alebo domáce hospodárenie. Ekonómia ako veda sa začala rozvíjať až v 18. storočí.

Ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť, zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb. Každá ekonomika, bez ohľadu na svoje vývinové štádium či vyspelosť, musí vlastnou hospodárskou činnosťou odpovedať na tri základné otázky:

Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?

ČO VYRÁBAŤ?

Odpovedať na otázku Čo vyrábať? znamená určiť, aké druhy statkov a služieb treba vyrábať, v akých množstvách a kedy. Budeme vyrábať viac potravín, alebo priemyselného tovaru, viac štandardných, alebo luxusných tovarov? Ideálne by bolo, keby spoločnosť mohla vyrábať všetky tovary, ktoré ľudia potrebujú, a v takom množstve, aby uspokojila všetky ich potreby. To však nie je možné, lebo výrobné zdroje spoločnosti sú v porovnaní s jej potrebami obmedzené, je ich nedostatok. Práve preto nemožno uspokojiť všetky potreby celej spoločnosti.

AKO VYRÁBAŤ?

Odpovedať na otázku Ako vyrábať? znamená rozhodnúť, kto bude jednotlivé druhy statkov a služieb vyrábať, akú techniku a technológiu pri tom použije. Budú ich vyrábať len štátne, alebo len súkromné či zmiešané podniky? Pôjde o ručnú malovýrobu, alebo strojovú veľkovýrobu? Ani odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá, je potrebné hľadať správne čiastkové i celospoločenské rozhodnutia.

PRE KOHO VYRÁBAŤ?

Odpoveď na otázku Pre koho vyrábať? znamená určiť spôsob rozdeľovania výsledkov výroby. Spoločnosť musí svoj národný produkt rozdeliť medzi firmy a domácnosti. Chceme spoločnosť, ktorá bude rozdeľovať všetkým rovnako, alebo podľa toho, kto sa väčšmi pričiní o jej rozvoj? Chceme, aby viac zarábali vysoko vzdelaní ľudia, alebo ťažko pracujúci s najnižším vzdelaním?

Tieto tri otázky si kladie každá spoločnosť. Odlišný je spôsob, akým ich ktorá spoločnosť rieši.

TYPY EKONOMÍK

Existujú ekonomiky, ktoré triádu ekonomických problémov riešia na základe zvykov a tradícií, iné systémom príkazov a nariadení, ale aj prostredníctvom trhu či kombináciou viacerých prvkov. Na základe toho rozlišujeme štyri typy ekonomík:

ekonomiku založenú na inštinktoch, zvykoch a tradíciách príkazovú ekonomiku trhovú ekonomiku zmiešanú ekonomiku

ZVYKY A TRADÍCIE

V ekonomike založenej na inštinktoch, zvykoch a tradíciách sa všetky ekonomické rozhodnutia prijímajú na základe inštinktov, zvykov a tradícií prenášaných z generácie na generáciu. Ide spravidla o málo rozšírenú a dnes už historicky prekonanú ekonomiku, ktorá existovala najmä v primitívnych civilizáciách prvotnopospolnej, otrokárskej i feudálnej spoločnosti. Niektoré prvky typické pre túto ekonomiku sa dodnes vyskytujú v domácnostiach ( napríklad zachovávanie rôznych zvykov a tradícií v domácom hospodárstve).

PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA

Príkazová ekonomika znamená, že odpovede na triádu ekonomických problémov dáva štát a jeho mocenské orgány. Je to systém organizácie a riadenia hospodárskej činnosti založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra. Typickým príkladom príkazovej ekonomiky je centrálne plánovanie, resp. štátny administratívno–direktívny systém hospodárstva v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európy ( vrátane bývalého Česko-Slovenska).

V príkazovej ekonomike prevláda štátne vlastníctvo a monopolné postavenie výrobcov, existuje centrálny národohospodársky plán, centrálne sú stanovené ceny všetkých tovarov a služieb, ale aj miezd atď. Takýto hospodársky systém si zostavuje zväčša nereálne plány, určuje výrobné kvóty (množstvá), čo a ako sa bude vyrábať i spotrebúvať.

Príkazová ekonomika neumožňuje efektívne využiť výrobné zdroje krajiny, a to ani materiálne ani personálne. Spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku, kde vždy nejaký tovar chýba a iný, nepotrebný tovar sa hromadí, lebo ho nik nekupuje.

TRHOVÁ EKONOMIKA

Trhová ekonomika je založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, t.j. procesu, v ktorom vstupuje do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt a výsledkom je trhová cena.

Možnosť Cena za 1 ks Dopyt (v tis. ks) Ponuka ( v tis. ks)

A 5,- 9 18

B 4,- 10 16

C 3,- 12 12

D 2,- 15 7

E 1,- 20