<h4>Teória a politika verejných výdavkov</h4> <p>Štruktúra verejných výdavkov</p> <h4>VEREJNÉ VÝDAVKY</h4> <p>nvýdavky štátu reprezentovaného vládou, prostredníctvom ktorých štát zabezpečuje svoje základné funkcie-výdavky verejnej vlády pri realizácii činností, vyplývajúcich z postavenia verejného sektora a v súvislosti s poskytovaním verejných statkov</p> <h4>VEREJNÉ VÝDAVKY (Beňová a kol.)</h4> <p>nreálne finančné vzťahy, ktoré ukazujú ako VV a VP pôsobia na reálne ekonomické subjekty a ovplyvňujú ich rozhodovanie-tok finančných prostriedkov, blokovaných na realizáciu rôznych fiškálnych funkcií- prostriedok na zabezpečenie ekonomických cieľov vlády (politická voľba vlády)-nástroj vlády pri ovplyvňovaní proporcie medzi súkromným, verejným a neziskovým sektorom-súčet výdavkov na bežnom a kapitálovom účte verejného sektoraVEREJNÉ VÝDAVKY A ZÁKLADNÁ MAKROEKONOMICKÁ ROVNICA</p> <p>Y = C + I + G + NX</p> <p> </p> <p>Y – produkt</p> <p>C – súkromná spotreba </p> <p>I – investície</p> <p>G – vládne výdavky </p> <p>NX – čistý vývoz (vývoz –dovoz) </p> <p> </p> <h4>HLAVNÉ PRVKY VEREJNÝCH VÝDAVKOV</h4> <p>verejné výdavky spotrebného alebo investičného charakteru-transfery: - platby vlády bez protihodnoty,- nie sú dôsledkom produktívnej činnosti prijímateľa,- jednosmerný pohyb z rozpočtov k jednotlivým subjektom </p> <h4>ELASTICITA VEREJNÝCH VÝDAVKOV</h4> <p>elasticita verejných výdavkov k HDP</p> <p> </p> <p> </p> <p> </p> <p> </p> <p> </p> <h4>ELASTICITA VEREJNÝCH VÝDAVKOV</h4> <p>elasticita jednotlivých verejných výdavkov k celkovému objemu verejných výdavkov</p> <p> </p> <p> </p> <p> </p> <p> </p> <p> </p> <h4>FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE DYNAMIKU VEREJNÝCH VÝDAVKOV</h4> <p>rast HDP na jedného obyvateľa geografické faktory demografické faktory urbanistické faktory technicko-technologické faktory inflácia politické a sociálne faktory tzv. demonštračný efekt</p> <h4>TENDENCIE VO VÝVOJI VEREJNÝCH VÝDAVKOV</h4> <p>nabsolútny rast vládnych výdavkov, avšak pokles ich podielu na celkových verejných výdavkov rast podielu transferov rast výdavkov jednotlivých vlád na splácanie úrokov z verejného dlhu</p> <p> </p> <h4>ČLENENIE VEREJNÝCH VÝDAVKOV</h4> <p>podľa typu nákupy transfery podľa funkcie civilné obranné podľa územného princípu podľa rozpočtových kapitol z hľadiska času a účelového použitia bežné kapitálové ostatné</p> <h4>KLASIFIKÁCIA PODĽA MMF</h4> <p>Funkčné členenie výdavkov kritériom členenia sú základné odvetvia, do ktorých výdavky plynú Ekonomické členenie výdavkov vychádza z aktivít, ktorými vláda napĺňa funkcie</p> <h4>ZÁSADNÉ OTÁZKY PRI ROZHODOVANÍ O VEREJNÝCH VÝDAVKOCH, PROJEKTOCH ALEBO PROGRAMOCH</h4> <p>notázka účelnosti (ktorý výdavok, projekt alebo program bude najlepšie spĺňať daný cieľ) otázka účinnosti (ktorý z nich je reálne zaviesť) otázka hospodárnosti (ktorý z nich je najlacnejší) otázka efektívnosti/produktivity (dosahovanie maximálneho výstupu z daných vstupov) otázka kvality verejných služieb (miera spokojnosti spotrebiteľa s obsahom služby a spôsobom jej poskytovania) otázka vstupov, výstupov, výsledkov, účinkov otázka spravodlivosti, rovnosti </p> <h4>TYPOLÓGIA PROJEKTOV A PROGRAMOV</h4> <p>časové hľadisko krátkodobé, dlhodobé a strednodobé projekty charakter projektov alebo programov spotrebné, investičné , redistribučné a pod. odvetvie alebo oblasť, v ktorej sú realizované v zdravotníctve, kultúre, školstve, v oblasti sociálnej starostlivosti a pod. technické kritériá deliteľné, nedeliteľné s fixným objemom rozpočtu, s premenlivým rozpočtom</p> <h4>PARCIÁLNE KROKY ANALÝZY EFEKTÍVNOSTI VEREJNÝCH VÝDAVKOV, PROJEKTOV A PROGRAMOV PODĽA STIGLITZA</h4> <p>1) hodnotenie potreby a cieľov programu 2) definovanie druhu zlyhania trhu, ktoré program rieši 3) hľadanie použiteľných alternatív riešenia 4) analýza efektívnosti programu 5) analýza distribučných súvislostí programu 6) hodnotenie vzťahu medzi efektívnosťou a rovnosťou 7) komplexné zhodnotenie programu 8) analýza politických súvislostí programu</p> <h4>ZJEDNODUŠENIE POSTUPU ANALÝZY DO PIATICH KROKOV</h4> <p>1) Zrozumiteľné definovanie cieľov programu

2) Jasné vymedzenie problému, ktorý má program riešiť

3) Hľadanie použiteľných alternatív riešenia definovaných cieľov (celkových alebo parciálnych) 4) Vedecká analýza jednotlivých nájdených možností, ktorá vychádza z existujúcich subjektívnych a objektívnych metód kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy

5) Výber TEÓRIA VEREJNEJ VOĽBY Buchanan, Tullock

ekonomické modelovanie politických procesov skúmanie zákonitostí politického rozhodovania podľa Samuelsona – TVV analyzuje zákonitosti a mechanizmus kolektívneho rozhodovania TVV skúma ako sa v priebehu verejnej voľby individuálne názory transformujú do kolektívnych rozhodnutí</p> <h4>ZÁKLADNÉ POSTUPY VEREJNEJ VOĽBY</h4> <p>pravidlo jednomyseľnej zhody väčšinové pravidlo pluralitný systém hlasovania hlasovanie podľa počtu bodov</p> <h4>KRITÉRIÁ EFEKTÍVNEHO VOLEBNÉHO SYSTÉMU</h4> <p>Volebný výsledok by nemal byť náhodný (nezávislosť od poradia, v ktorom sa o jednotlivých alternatívach hlasuje) Volebný výsledok by mal vyjadrovať preferencie voličov Volebný výsledok by nemalo narúšať strategické správanie sa voličov</p> <h4>CONDORCETOV VOLEBNÝ PARADOX</h4> <p>jedno a viacvrcholové preferencie riziko cyklickej voľby</p> <h4>EKONOMICKÁ TEÓRIA BYROKRACIE</h4> <p>byrokracia vytvára output, ktorý nie je hodnotený trhovým mechanizmom aspoň časť svojho príjmu získava z iných zdrojov, než je predaj outputu, ktorý vyrába neefektívnosť byrokracie</p> <h4>WAGNEROV ZÁKON</h4> <p>zákon rastúcich verejných a štátnych aktivít ako všeobecný dôsledok spoločenského vývoja „ Podiel verejných výdavkov na národnom produkte rastie s rastom dôchodku na jedného obyvateľa, resp. s hospodárskym rozvojom krajiny“ Predpoklad rýchlejšieho rastu VV v porovnaní s rastom ND</p> <h4>TEÓRIA PRAHOVÝCH EFEKTOV</h4> <p>vysvetľuje rast verejných výdavkov vládnymi zásahmi do spoločenského vývoja Rast VV v dôsledku určitých krízových javov, po skončení nepriaznivého stavu sa objem VV nezníži na pôvodnú úroveň Peacock a Wiseman: rast štátnych výdavkov vo VB v rokoch 1890-1955</p> <h4> dve základné činnosti štátu vedúce k rastu VV</h4> inšpekčná (správa kľúčových odvetví) koncentračná (zvýšenie rozsahu funkcií a aktivít centrálnej vlády)