Trh a príkazy ekonomiky, zákon neviditeľnej ruky, ekonomická úloha vlády
trh – miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa dohodli na kúpe a predaji tovaru, služieb
podľa počtu tovarov a služieb poznáme trh:
- čiastkový ( kúpa a predaj jedného tovaru)
- agrárny ( trh všetkých tovarov a služieb)
podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy na :
- trh výrobných faktorov (kúpa a predaj práce, pôdy a kapitálu)
- trh tovarov a služieb ( sú určené na osobnú spotrebu)
- finančný trh ( prerozdeľovanie finančných prostriedkov medzi ekonomické subjekty)
podľa územného hľadiska hovoríme o :
- miestnom trhu
- národnom trhu
- svetovom trhu
subjekty trhu
- firmy (podniky, výrobcovia) – vyrábajú tovary a služby a na trh prichádzajú ako predávajúci
- domácnosti ( spotrebitelia ) – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci a na trhu výrobných faktorov ako predávajúci
- štát – na trhu aj ako kupujúci i predávajúci (mal by hlavne obchodovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie )
trhový mechanizmus – súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov za trhovú cenu
- tvorí ho proces tvorby:
dopytu – závisí od ceny tovaru, množstva žiadaného tovaru, výšky príjmu, záľub, módy
- množstvo tovarov, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za určitú cenu na trhu kúpiť
ponuky – závisí od ceny ponúkaného tovaru, jeho množstva a nákladov spojených s výrobou
- súhrn všetkých tovarov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali
individuálna ponuka – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu čiastková ponuka – ponuka jedného druhu tovarov a služieb od viacerých firiem agregátna (súhrnná ) – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré predávajú všetci výrobcovia dovedna
Ekonomická úloha vlády
- trh sa nespráva vždy ideálne ( každý jednotlivec sa správa ako egoista = riadený neviditeľnou rukou, sleduje len svoje vlastné blaho = ako keby bol vedený neviditeľnou rukou k tomu, aby sa dosahovalo najväčšie blaho pre všetkých )
úlohou štátu je zabezpečiť v štáte:
- stabilitu (znižovanie nezamestnanosti, inflácia a podporovanie ekonomického rastu )
- efektívnosť ( zabrániť externalitám, verejným statkom )
- rovnosť ( progresové zdaňovanie = vyššie zdaňovanie dôchodku bohatých, transferové platby = podpora ľudí, za ktorú vláda nedostane nič )
Hospodárska politika - súhrn činiteľov, nástrojov, procesov a opatrení štátu v oblastiach ekonomického života
- jej najdôležitejším subjektom je vláda
- ciele hospodárskej politiky z časového hľadiska delíme na :
- z hľadiska koncepcií :
magický trojuholník, štvoruholník
- z hľadiska stability:
nezamestnanosť, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdeľovanie dôchodkov
podľa nástrojov, aké štát na regulovanie hospodárskych procesov využíva : a.) monetárna ( peňažná a úverová ) politika – riadenie bánk a obehu peňazí b.) fiškálna ( rozpočtová ) politika – vyberanie daní, nákupy statkov, služieb na transferové platby a štátny rozpočet
nástroje monetárnej politiky - priame (administratívne ) - regulácia investičnej spoločnosti, potrebného úveru
- nepriame ( ekonomické ) - diskontná sadzba (úroková sadzba, za ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od centrálnych bánk )
- stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv
- operácie na voľnom trhu
- 8. Makroekonomika a jej základné pojmy. Ciele a nástroje makroekonomiky
- skúma ekonomiku ako celok, chovanie národného hospodárstva, analyzuje celkovú úroveň hrubého národného produktu, cien zahraničného obchodu a zamestnanosť
ciele:
1.) output – (vysoká úroveň, rýchli rast ) 2.) zamestnanosť – ( vysoká úroveň zamestnanosti, nízka nedobrovoľná nezamestnanosť ) 3.) stabilita cien – ( stabilita cenovej hladiny, slobodné trhy ) 4.) zahraničná bilancia – ( rovnováha medzi vývozom a dovozom )
nástroje:
1.) fiškálna politika – ( zdanenie a štátne výdavky ) 2.) monetárna politika – ( regulovanie obehu peňazí, úroková miera ) 3.) dôchodková politika – ( stabilita meny ) 4.) zahraničná ekonomika – ( obchodná politika a zásah do menového kurzu )