Systém sociálnej práce

najdôležitejšie problémy súčasnosti ovplyvňujúce systém soc. práce (SP):

• nárast chudoby a soc. vylúčenia
• nárast nezamestnanosti a nutnosť zdokonalenia ciest a možností návratu do práce
• demografické zmeny, vrátane zmien rodinných štruktúr
• starnutie populácie
• zmeny v typoch soc. rizika (osamelý rodič, závislý dôchodca, zastaranosť kvalifikácie, zle platená práca)
• rast soc. – patologických javov (kriminalita, drogové závislosti)
• obmedzenia ver. financií vo vzťahu k makro – fiškálnym obmedzaniam

SP ako vedná disciplína:

• SP je vedecky fundovaná odborná disciplína, kt. špeciálnymi prac. metódami zaisťuje soc. starostlivosť o človeka na profesionálnom základe
• východiská pri ustanovení SP, jej predmetu, obsahu, cieľov, úloh, kategórií a metodiky:

• SP ako praktická činnosť – historické hľadisko
• SP ako vedný odbor – teoretické hľadisko
• SP ako samostatná profesia – praktické hľadisko
• SP ako akademická disciplína – vzdelávacie hľadisko
• výskum SP – rozvojové hľadisko
• zámery SP a jej vývojové trendy – integračné hľadisko

• SP je multidisciplinárny vedný odbor
• vzťah profes. praxe ako teoreticko – praktickej disciplíny

vzdelávanie v soc. práci:

• v školskom systéme
• v systéme ďalšieho vzdelávania soc. pracovníkov

zákl. pojmy v SP:

• soc. prípad
• soc. udalosť
• soc. klient
• soc. situácia
• soc. problém

soc. prípad – zvláštna situácia alebo problém, kt. vyžadujú nejaký spoloč. zásah, nie však osoby v ňom zúčastnené

soc. udalosť – poskytovanie soc. pomoci sa viaže na spoločnosťou uznané životné udalosti – soc. udalosti – ktoré vyvolávajú nedostatočnosť alebo úplné zlyhanie prirodzených zdrojov svojbytnosti a bezpečnosti občana

soc. klient – osoba, kt. prichádza alebo je už v starostlivosti soc. pracovníka

soc. situácia – tvorí ju jedinec, skupina či komunita v širšom sociokultúrnom prostredí

soc. problém – vytvára také vývojové tendencie a situácie v ľudských vzťahoch a spoločnosti, kt. sú považované za problémové

• presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie

metódy SP:

podľa zamerania na objekt: s jednotlivcami so skupinou s komunitou

chápanie SP:

SP v užšom chápaní – priamy, zámerný a pripravený kontakt

• aj termín metódy SP – soc. diagnóza, soc. terapia

SP v širšom chápaní – aj sco. techn. opatrenia (služby, dávky, inštitúcie)

charakteristiky SP:

• inštitucionalizácia
• deinštitucionalizácia
• profesionalizácia
• deprofesionalizácia
• polyvalencia
• špecializácia

inštitucionalizácia – SP, kt. je podložená právnymi normami konkrétnej spoločnosti, znamená v historickom pohľade prechod z obl. výhrade súkr. iniciatívy cirkevných a súkr. organizácií do obl. verejných, územno – správnych a št. inštitúcií

deinštitucionalizácia – znamená návrat SP do pôsobnosti samostatného soc. pracovníka, kt. ju vykonáva ako slobodné povolanie na základe licencie, návrat k poskytovaniu konkrétnej starostlivosti a pomoci a zaisťovanie všetkých potrieb človeka v prirodzenom prostredí jeho domácnosti, a to jeho rodinou či prostredníctvom soc. a iných humanitárnych služieb

profesionalizácia – podmienkou je zdokonalenie systému vzdelávania soc. pracovníkov, kt. rovnako umožňuje vysokoškolské vzdelanie

• za účelom šírenia nových poznatkov z teórie i praxe a výmeny skúseností z obl. SP vznikajú odborné nár. a medzinár. organizácie soc. pracovníkov

deprofesionalizácia – môže byť efektívna tam, kde sú k dispozícií neprofes. sily, najmä dobrovoľníci

polyvalencia – pri polyvalentnom (viacnásobnom) prístupe na teritoriálnom úseku (obec, časť mesta) pracuje soc. pracovník so všetkými soc. klientmi, a to bez ohľadu na rôznorodosť ich soc. problémov

špecializácia – opak polyvalencie

• zástanci tohto prístupu argumentujú tým, že spektrum klientov soc. neprispôsobených, či inak soc. potrebných je tak široké, že 1 soc. pracovník nie je schopný zvládnuť spôsoby riešenia

druhy SP:

individuálna – prípadová SP – case work

skupinová – group work – rodinná soc. terapia, SP so skupinou

komunitná – community work – soc. práce úz. celku (v regióne)

podniková – individuálna a skupinová – chápeme ju ako súčasť podnik. soc. politiky

preventívna – na predchádzanie problémom

kuratívna – na riešenie už vzniknutých problémov

penitenciárna - týka sa klienta vo väzbe

poistpenitenciárna – týka sa klienta prepusteného z väzby

rehabilitačná – zdravotné postihnutie

resocializačná – drogová závislosť

špecifikum SP ako profesie:

• komplexný prístup (čiastkové prístupy lekára, psychológa, sociológa, terapeuta, pedagóga, právnika ...)

etapy SP:

etapa soc. evidencia a 1. kontakt s klientom – zoznámenie sa s klientom – soc. problémom, rozsahom, závažnosťou, časovou naliehavosťou

etapa diagnostická – zisťovanie príčin soc. problému, komplexné chápanie soc. diagnostiky, vzťah k soc. prostrediu

etapa spracovania plánu soc. terapie – vonkajšia stránka (objektívne prekážky), vnútorná stránka (nedostatok síl prekonať alebo prispôsobiť sa)

- soc. pracovník musí:

• zvážiť reálne možnosti klienta
• poznať reálne možnosti spolupôsobiacich orgánov
• motivovať klienta k aktívnej spolupráci

etapa soc. terapie – zameraná na soc. – výchovné pôsobenie – cieľavedomé snaženie – formovanie názorov, postojov, jednania

• musí ísť o dynamickú interakciu medzi soc. pracovníkom a klientom – rady, informácie, pomoc

• prevláda snaha dosiahnuť optimálny vývoj, snaha o lepšiu adaptáciu (ak situáciu nemožno zmeniť)

nástroje soc. terapie:

terapeutický rozhovor – zákl. prostriedok na zvýšenie aktivity klienta vzťah soc. pracovníka a klienta autorita soc. pracovníka etapa overovania výsledkov soc. – výchovnej terapie (hodnotenie účinnosti z hľ. prevencie recidív a opakovania v ďalších generáciach)

- soc. – vých. terapia končí formou:

• a) úplným alebo čiastočným vyriešením problému
• b) prerušením alebo ukončením pre odmietavý postoj klienta

etika SP a soc. pracovníka – princípy:

1) rešpektovanie každého človeka 2) právo na sebarealizáciu a právo iného človeka, povinnosti 3) osobnostný rozvoj a spoločenské uplatnenie 4) zákl. ľudské práva 5) žiadna diskriminácia 6) ochrana informácií 7) nezlučiteľnosť s podporou mocenskej štruktúry alebo politickým zoskupením 8) individuálne postoje a postoje profes. asociácie a pod.

min. štandardy SP:

1) profesijné 2) akreditačné 3) štandardy viazané na zamestnávanie soc. pracovníkov

metódy SP:

diagnostika a kľúčové znalosti o klientele:

• diagnóza spočíva v získaní kľúčových inf. o soc. problémoch klienta, a v zhodnotení týchto inf.

metódy získania informácií:

• riadený rozhovor (zákl. metódy)
• dotazníkové šetrenie, rôzne štandardizované testy
• pozorovanie v prirodzenom prostredí alebo v modelovej situácií
• sebapozorovanie klientov, analýzy existujúcich dokumentov
• metódy vyvinuté inými disciplínami

obsah informácií:

• identifikačné údaje
• dôvod k SP (zjavný alebo skrytý problém)
• rodinné pozadie klienta (blízki ľudia, spol. postavenie)
• telesný stav klienta (zdravie a hygiena)
• intelekt a dosiahnuté vzdelanie
• emocionálne správanie (temperament a nevyhnutné jednanie)

rozlišovanie medzi špecif. druhmi klientov, s kt. je ťažká alebo nemožná spolupráca:

• nedobrovoľný klient – najčastejšie osoba konajúca v rozpore so zákonom alebo na jeho hranici, kt. je v súdnom alebo správnom (priestupkovom) konaní prikázaná ochranná terapia
• osoby závislé na alkohole alebo drogách
• manipulatívni klienti ( nemajú záujem o faktickú spoluprácu, snaha o získanie výhod)
• nebezpeční klienti

individuálne zameraná terapia:

- niektoré stratégie, postupy a čiastkové kroky:

• plánovanie rozhovoru - stretnutia
• poskytovanie informácií a rád
• povzbudzovanie, ubezpečovanie, poukazovanie na obvyklosť situácie
• podmieňovanie a podobné behaviorálne techniky: pozitívne odmeňovanie – odmenou a negatívne – trestom, špec. forma – nácvik asertívneho správania
• nácvik správania
• dohoda o modifikácií správania

– výmena rolí – medzi klientami

• zadávanie domácich úloh
• brainstorming – skupinové riešenie problémov

intervencia v rámci skupiny:

 rekreačné skupinové vyžitie – pôsobí ako prevencia najmä adolescentov – nebezpečná až nezákonná činnosť  najbežnejšie formy skupinovej SP na Západe – športové, hudobné a súťažné akcie  vzdelávacie skupiny – rozšíriť osobné skúsenosti alebo zručnosti a soc. – prac. kapitál klientov  skupiny sústredené na rozhodovací proces a riešenie problémov

• počet členov skupiny: 1 soc. pracovník – max. 5 – 6 členov

2 soc. pracovníci – max. 12 členov

• presadenie vodcovského štýlu vedenia – autoritársky, demokratický a voľný štýl – podľa problémov a povahy cieľov skupiny
• stanovenie cieľov – krátkodobé, dlhodobé ciele, spoločenské a individuálne ciele

komunitná SP:

• predpoklad – znalosť príslušnej obce alebo spoločenstva a ich inštitúcií

informácie zahrňujú:

 char. znaky populácie – počet obyv., mobilita, vekové zloženie, prevažujúce typy domácností, prítomnosť menšín, náboženstvá  história obce alebo oblasti – zmeny v osídlení a štruktúry obyv., prevažujúce hodnoty  ekon. profil a prac. trh – zamestnanosť a nezamestnanosť, prevažujúce typy hosp. činností, hl. zamestnávatelia, aktivita odborov, požadované vzdelanie a prac. skúsenosti, prac. doba, štruktúra prac. trhu, perspektíva hosp. do budúcnosti, príjmové rozvrstvenie pracujúcich, pomer osôb žijúcich pod hranicou životného minima  bývanie – vek a stav domov, koncentrácia chudoby, st. obyv. a neúplných rodín  char. život. prostredia  sieť nápomocných inštitúcií, vzdelávacie programy a ústavy,

• diagnostické techniky: napr. brainstorming, delfská metóda, hodnotenie potrieb

intervenčné metódy:

 napr. využívanie komunikačných médií  organizovanie schôdzí s predstaviteľmi obcí a s občanmi  fundraising – získavanie fin. prostriedkov zo súkr. a ver. zdrojov  lobbying  analýza procesu lokálnej politiky a jej ovplyvňovanie  poskytovanie informácií predstaviteľom legislatívy a exekutívy  aktívna príprava novej legislatívy

soc. pomoc v transform. sa soc. systéme:

princípy transformácie:

1/ garantovaná štátom – základom je celoštátna definícia životného minima

2/ určenie pravidiel financovania soc. pomoci

3/ št. podpora a aktivizácia nešt. subjektov

4/ testovací mechanizmus príjmových a majetkových pomerov

5/ poradenské a azylové služby na komunálnej úrovni

6/ smerovanie k dočasnej pomoci občana

7/ v ostatných prípadoch zabezpečiť dôstojné podmienky odkázaných občanov

systém soc. pomoci:

zmeny:

• aktívny prístup občana k riešeniu vlastnej soc. situácie
• svojprávnosť občana a jeho zodpovednosť za svoj život a úroveň nim vytvorených živ. podmienok

postavenie soc. pomoci v sústave soc. zabezpečenia:

zložky sústavy soc. zabezpečenia:

1/ soc. poistenie – fin. zabezpečenie pri výskyte živ. udalostí, kt. je možné predvídať a voči kt. je poistený

2/ št. soc. podpora – soc. situácie, na kt. sa nie je možné vopred pripraviť – materstvo, výchova dieťaťa ...

3/ soc. pomoc – občan nie je schopný vlastnými silami prekonať ohrozujúcu životnú situáciu

cieľ poskytovania soc. pomoci:

1/ zmierniť alebo prekonať hmotnú alebo soc. núdzu občana s jeho aktívnou účasťou

2/ zabezpečiť zákl. život. podmienky občana v jeho prirodzenom prostredí

3/ zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania, opakovania porúch psychického, fyzického, soc. vývinu

4/ integrácia občana do spoločnosti

nové prístupy k soc. práci:

1/ východiskové metóda uplatňovania soc. pomoci 2/ adresnosť soc. pomoci 3/ rozšírenie pôsobnosti na úroveň prevencie 4/ dôležitosť resocializácie 5/ profesionalizácia SP – nároky na kvalifikačné, odborné a osobnostné predpoklady soc. pracovníka 6/ nevyhnutnosť odbornej prípravy

soc. pomoc je:

a/ soc. prevencia b/ riešenie hmotnej a soc. núdze, v dôsledku kt. si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť zákl. životné podmienky

• riešenie soc. núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím /ŤZP/ kompenzáciou soc. dôsledkov ŤZP

hmotná núdza je – keď príjem občana nedosahuje životné minimum

dôvody hmotnej núdze:

1/ objektívne – nemôže vlastným pričinením (najmä vlastná práca) zabezpečiť, zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav

2/ subjektívne

soc. núdza – nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv (aj záujmy), kontakt so spoloč. prostredím

• dôvody – vek, nepriaznivý zdravotný stav, soc. neprispôsobenosť, strata zamestnania
• občan s ŤZP potrebuje zmierniť alebo prekonať soc. dôsledky ŤZP

soc. prevencia v širšom chápaní je otvorený systém

- je zameraná na:

• na predchádzanie nežiaducich zmien
• zmenu nežiaduceho stavu
• definovanie prvkov pôsobiacich deštruktívne
• definovanie deštruktívnych procesov (interakcia pozitívnych a deštruktívnych prvkov – nežiaduci výsledok)

objekt – najmä jedinci a skupiny, u kt. nie je vplyv soc. nežiaducich javov

výsledok pôsobenia – vplyv rôznych faktorov – nedá sa predvídať

charakter opatrení – intervencie:

• sociálne
• ekonomické
• kultúrne
• vzdelávacie
• etnické

zameranie intervencií – vytváranie stability umožňujúcej zdravý rozvoj spoločnosti

konkrétne opatrenia – všeob. povahy:

• budovanie žiaducich návykov
• preberanie vzorov správania
• zmeny hodnotových systémov
• preberanie zodpovednosti za seba a iných ...

formy:

• skvalitňovanie soc. klímy
• riešenie otázok zamestnanosti
• zvyšovanie vzdelanosti a kultúrnosti
• vytváranie návykov – voľný čas
• regresívne pôsobenie v obl. alkoholovej a drogovej závislosti
• starostlivosť o mládež zo sociálne a ekonomicky problémových rodín

soc. prevencia – odborná činnosť, vyžaduje vysokú profesionálnosť

• zle vykonaná prevencia – opačný účinok (vzbudenie zvedavosti, dodanie návodu)
• kolektívna činnosť – oslovenie ľudí s rôznym vekom a vzdelaním
• rast kriminality zvýrazňuje význam situačnej prevencie – najmä justičnej prevencie
• justičná prevencia dopĺňa prevenciu soc. – komunálnu, osobnej zodpovednosti, terapeutickú vtedy, ak tieto formy zlyhali alebo boli málo efektívne

prevencia násilia v rodine:

• vytvorenie systému boja proti násiliu voči ženám za účasti rôznych profesijných skupín
• zriadenie centra na sledovanie konkrétnych prípadov
• do určených osnov zaradiť aj problematiku násilia a jeho redukcie
• chlapcov zapojiť do nácviku citlivosti v jednaní s ľuďmi, dievčatám poskytnúť kurzy sebaobrany
• vytvorenie nezávislého a autonómneho Európskeho centra pre ženy, kt. by poskytovalo informácie a dokumentáciu o vš. otázkach, kt. sa týkajú žien (napr. aj nútenej prostitúcie a obchodu so ženami)

prevencia drogových závislosti:

prehľad stratégií prevencie: účinnosť:

zastrašovanie neúčinné citové apely neúčinné jednoduché inf. neúčinné ponuka lepších alternatív účinné

prevencia v obl. rodinnej výchovy u delikventných rómskych detí a mládeže:

• 1. príznaky: 11- 12 rokov
• prevenciu treba zamerať na obdobie vo veku 6 – 8 rokov

- prevenciu delíme:

1/ všeobecná – opatrenia obecnej povahy – optimálna úprava pomerov a životných situácií všetkých

2/ špeciálna

rozhodujúce skutočnosti:

• vznik soc. udalosti – charakter, intenzita, príčiny vzniku

životné minimum: dávka soc. pomoci (doplnenie):

1 FO 3.930,- Sk obj. FO 2.900,- Sk subj. FO 1.450,- Sk ďalšia FO + 2.750,- Sk zaopatrené a neplnoleté dieťa 1.000,- Sk

nezaopatrené dieťa 1.780,- Sk 1.600,- Sk

max. spolu: 10.500,- Sk

forma dávky:

1/vecná 2/ peňažná

PRÍKLAD:

matka + dieťa objektívne dôvody

prídavky na deti: 750,- výživné: 1.000,- spolu: 1.750,-

spolu životné minimum: 3.930,- + 1.780,- = 5.710,- dávky soc. pomoci: 2.900,- + 1.600,- = 4.500,- mínus 1.750,- = 2.750,- dostanú

PRÍKLAD:

manželia – obidvaja nezamestnaní manželka – Úrad práce – 15 mes. – objektívne dôvody (max. 24 mesiacov) manžel – Úrad práce – 25 mes. – subjektívny dôvody

príjmy: 0,-

spolu životné minimum: 3.930,- + 2.750,- = 6.680,-

dávky soc. pomoci:

manželka – obj.: 2.900,- manžel – subj.: 1.450,- 4.350,- dostanú

jednorázová dávka soc. pomoci: poskytuje obec (str. 65 – skriptá)

• hmotná núdza z objektívnych dôvodov
• úhrada mimoriadnych nákladov: záujmová činnosť dieťaťa, kúpa zákl. vybavenie domácnosti – 1 ks – posteľ, stôl, stolička ...

soc. poradenstvo (str. 62):

• sociálne
• psychologické
• pedagogické
• právne
• zdravotnícke
• ekonomické
• daňové
• ekologické

princípy soc. – poradenského procesu:

• rešpektovanie individuálnych potrieb každého občana (ohrozenie stavom núdze)
• prechod od inf. k orientácií
• rešpektovanie autentickej životnej skúsenosti občana
• rešpektovanie predstáv občana o riešení
• aktivizovanie vlastného potenciálu občana – jeho zodpovednosti, prirodzených zdrojov
• komplexné posudzovanie potrieb občana – rozvojové perspektívy

druhy (úrovne poskytovania) soc. poradenstva:

1/ zákl. (bazálne) – znaky: informačný a distribučný charakter

2/ odborné

- súbor činností:

• podpora klienta a dosiahnutie zmeny spoloč. reality
• individuálna miera podpory klienta podľa potrieb
• riešenie reálne existujúcich ťažkostí a problémov
• krátkodobý charakter, predpoklad – odbornosť

zložky soc. – poradenského procesu:

soc. – polit. záujmy záujem predchádzať stavu spoločnosti núdze alebo jej prehĺbeniu

soc. pracovník občan v núdzi poradca poradenský vzťah

má inf. o nástrojoch má vedomosť o svojich intervencie potrebách

CIEĽ:

zlepšenie soc. situácie občana posilnenie jeho soc. svojbytnosti

členenie soc. poradenstva:

1/ v užšom slova zmysle – okruh SP vymedzený zákonom o soc. pomoci

2/ v širšom slova zmysle – poradenstvo pre človeka (jednotlivca, skupinu, komunitu), kt. súvisí s potrebou riešenia mnohých životných situácií, problémov

- klient musí spĺňať zákl. predpoklady:

• vyhľadá poradcu sám
• vlastná iniciatíva
• komunikatívny kontakt

soc. poradenstvo ako forma riešenia hmotnej a soc. núdze: - odborná činnosť – obsah:

• analýza soc. situácie občana
• identifikácia rozsahu a charakteru problému
• .... str. 62

členenie činnosti soc. poradenstva:

- bezprostredná poradenská činnosti:

A/ podľa char. činností:

• poskytovanie inf. (informatívne poradenstvo) formou individuálnou, skupinovou či masovou
• poskytovanie odborných rád

B/ podľa klientov:

• poradenstvo pre soc. klientov, kt. sú v hmotnej núdzi alebo soc. núdzi
• poradenstvo pre nezamestnaných a zamestnávateľov
• poradenstvo pri voľbe zamestnania
• školské soc. poradenstvo súvisiace s problematikou vo vzťahoch učiteľ – žiak, žiak – škola, ...

širšie chápanie soc. služby:

• špeciálny súbor činností zameraných na uspokojovanie individuálnych alebo aj kolektívnych potrieb, kt. sa vykonávajú iným spôsobom ako prevodom materiálnych statkov

- patria sem činnosti:

• zabezpečovanie primeraných živ. podmienok pre ľudí, kt. svoju situáciu nevedia zvládnuť sami
• vytváranie vhodných podmienok, kt. by zabránili vzniku alebo nárastu negatívnych spoloč. javov
• vytváranie podporných aktivít, kt. zamedzia nepriaznivý sov. vývin jednotlivca, rodiny, či spoločnosti

formy soc. služby z čas. hľadiska:

• vývoj od najprirodzenejšej formy – opatrovateľská služba

1/ klasické formy soc. služby.

• ústavná starostlivosť o chorých, starých a zdravotne handicapovaných občanov
• útulky pre bezdomovcov
• penitenciárna a postpen. starostlivosť
• opatrovanie ako starostlivosť
• organizovanie spoloč. stravovania

2/ moderné formy:

• domáce opatrovateľské služby
• soc. asistent – streetworker
• osobný asistent – personel asistent
• poloústavné formy starostlivosti – tzv. denné pobyty a prepravné služby pre zdravotne postihnutých

všeobecný cieľ soc. služby:

• cieľ organizovanej soc. služby – zabezpečenie a ochrana určitej úrovne kvality života všetkých občanov, kt. je vyjadrená v oficiálnej soc. politike štátu

úloha štátu pri realizácií soc. služby:

1/ absolútna zodpovednosť za ich rozvoj 2/ riadiaca a kontrolná úloha 3/ optimálne delenie služby do 3 skupín: verejné sektor, súkromný sektor, dobrovoľníci

verejný sektor – soc. služby viazané a financované štátom

• aby mohol štát zriaďovať vl. soc. politiku – zriaďovanie služieb:

• potrebných na udržanie min. životnej úrovne
• kt. štát súčasne vykonáva kontrolnú činnosť (najmä v obl. sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže)
• služby z ekon. hľadiska výhodnejšie ak ich organizuje štát

súkromný sektor – súkromné fyzické a právnické osoby

• ako alternatíva k štátnym službám
• ako doplnok k štátnym službám – nové formy služieb
• riziká: náhle zrušenie z dôvodu ekon. stratovosti a negatívna selekcia

dobrovoľníctvo – doplnková služba k štátnym službám

• široký rozsah služieb a činností

rozhodovanie o množstve a rozsahu soc. služieb:

1/ humanisticko – soc. kritéria 2/ ekon. kritéria – formy a druhy poskytovaných služieb štátom spravidla vyjadrené v legislatívnych normách

sociálna služba:

a/ určitá vonkajšia jednotnosť komplexu existujúcich služieb

• jednotiacim cieľom je cieľ poskyt. soc. služieb

b/ v oblasti teórie soc. práce

sociálne služby :

• v praktickej oblasti soc. práce
• zdôraznenie ich početnosti a rozdielnosti