Štýl práce manažéra

1. Manažér a jeho charakteristika

Slovo manažér sa casto používa na oznacenie vrcholových pracovníkov firiem, ktorí ich riadia a zodpovedajú za celkovú cinnost firmy. Manažéri tvoria v tomto prípade iba jednu kategóriu pracovníkov ktorí vykonávajú manažment. Všetky firmy vyvíjajú podnikatelskú cinnost a úlohou manažérov je cielavedome spájat kombinovat a využívat zdroje na splnenie podnikatelských cielov. Manažéri sústavne obnovujú zdroje a cielavedome ich usmernujú na konecné výrobky, prostredníctvom ktorých realizujú svoje tržby. Pomocou osvedcených metód plánovania, organizovania, rozhodovania, ovplyvnovania a kontroly riadia výrobné, pracovné a odbytové cinnosti s cielom dosiahnut transformáciu zdrojov na konkurencieschopné výrobky a služby. Manažéra možno definovat ako cloveka ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske funkcie pomocou ktorých pôsobí na objekty manažmentu. Je to clovek ktorý plánuje, organizuje, vedie a kontroluje ludské, financné a informacné zdroje. Manažérmi podniku sú predseda predstavenstva, riaditel podniku, viceprezident, manažéri závodov, divízií a pod. Na vykonávanie manažérskych funkcií sú potrebné špecifické vlastnosti a schopnosti ktorými sa manažéri líšia od ostatných pracovníkov firmy.

2. Vznik profesie manažéra

Vznik tejto profesie súvisí s vývojom teórie manažmentu. V zaciatkoch vývoja boli spravidla úzko prepojené funkcie vlastníka, pracovníka a manažéra. Mnohí významní manažéri zacínali ako podnikatelia vlastníci. Na schopnostiach týchto manažérov stál a padal celý podnik. Väcšinou to boli autoritatívne osobnosti. V súcasnosti rozlišujeme podla vnútorného usporiadania podniku a funkcií ktoré plní manažment tri úrovne

manažmentu a teda aj tri úrovne manažérov:

Vrcholový manažéri (top manažment) sú špic koví vedúci pracovníci, ktorí usmernujú a koordinujú c innost podniku ako celku. Sú nositelmi strategického rozvoja podniku, realizátormi dlhodobých zámerov a urc ovatelmi vnútropodnikového ekonomického režimu. Manažéri strednej úrovne sú velmi rôznorodou skupinou. Patria sem nielen manažéri vnútropodnikových útvarov (závodov, divízií...), ale aj vedúci rôznych odborných útvarov (vývoja, výskumu...). Manažéri prvej úrovne ovplyvnujú svojimi rozhodnutiami transformáciu výrobných c initelov na úžitkové hodnoty. Zodpovedajú za zadávanie úloh výkonným pracovníkom a za ich plnenie. Každý manažér disponuje tromi skupinami manažérskych zrucností: Koncepc né zruc nosti sú schopnosti viest podnik ako celok. Ide o chápanie toho, ako sa rôzne funkcie podniku ovplyvnujú, ako je podnik spojený s okolím a ako zmeny v jednej zložke vplývajú na celý podnik. Tieto zruc nosti sú nevyhnutné najmä pre top manažéra. Ludské zruc nosti sú založené na spolupráci vedúceho podriadenými, nadriadenými a s manažérmi na rovnakej úrovni. Požiadavky na ludské zruc nosti sú dominantné pri strednom manažmente podniku, ale sú dôležité aj pre ostatné stupne manažérov, pretože komunikácia s ludmi tvorí významnú neoddelitelnú súc ast práce manažéra. Technické zruc nosti zahrnajú využívanie špeciálnych technických a technologických poznatkov a skúseností pri výkone práce. Technické zruc nosti prevládajú v práci najnižšieho manažmentu.

  • 3. Úlohy manažérov v podniku a požiadavky na osobnost vedúceho pracovníka
Úlohy manažéra v podniku možno v podstate rozdelit do piatich skupín: 1) Plánovanie je predvídanie pravdepodobných budúcich udalostí a stanovenie plánov ktoré smerujú k splneniu vopred vytýc2) ených cielov. 3) Organizovanie je systematické upravovanie možností a úloh tak, aby sa plány mohli realizovat s minimálnymi nákladmi, c4) asom a úsilím. 5) Vedenie ludí je zadelovanie jednotlivcov na dané úlohy a napomáhanie k realizácii týchto úloh. 6) Koordinácia je zabezpec7) ovanie vzájomného súladu medzi potrebami a možnostami. 8) Kontrola je zistovanie a presviedc9) anie sa, c10) i sa všetky c11) innosti robia podla plánu. Požiadavky na osobnost manažéra sú velmi rôznorodé, ale k vykonávaniu tejto profesie nevyhnutné. Z hladiska vedenia ludí patria medzi najdôležitejšie: a. Inteligencia, zdravý úsudok a verbálne schopnosti. b. Požadovaná kvalifikacc. ná a fyzická výkonnost. d. Sociálna zrelost a stabilita. e. Nezávislost, vytrvalost a postupné zvyšovanie výkonnosti. f. Zrucg. nost v sociálnej oblasti a prispôsobovanie sa rôznym skupinám. h. Túžba po spoloci. enskom postavení a socio-ekonomickej pozícii podniku.

4. Vedenie ludí

Vedenie je proces usmernovania a správania sa ludí v záujme dosiahnutia vopred stanovených cielov. Otázky vedenia ludí patria v manažmente podniku k najdôležitejším. Od štýlu práce manažéra závisia vo velkej miere výsledky jeho práce i práce celých pracovných kolektívov. Vedenie ludí môže v každej situácii, kde ludia spájajú svoje úsilie k splneniu úlohy. Preto nemusia byt vedúci pracovníci zároven aj manažérmi. Manažér je teda formálne uznaná osoba v organizacnej hierarchii a preto je jeho úlohou ovplyvnovat správanie sa podriadených, t. j. vykonávat funkciu vedenia. Z toho vyplýva, že dobrý manažér je vždy dobrý vedúci, ale nemusí to platit vždy aj naopak. Vedenie je dôležitá a nevyhnutná schopnost každého manažéra pre dosiahnutie výkonu jednotlivca, skupiny a organizácie. Úsilie o analýzu efektívneho vedenia sa sústreduje

na tri všeobecné oblasti:

Osobné charakteristiky vedúcich Správanie sa vedúcich Situácie v ktorých sa vedúci nachádzajú

Pojem vedenie ludí sa dá vysvetlit dvoma spôsobmi:

· ako pôsobenie na pracovníkov, ktoré ich má usmernovat v smere dosahovania žiadaných výsledkov · ako vytváranie prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotný podriadit svoje osobné ciele a záujmy cielom pracovného kolektívu

Vedenie ludí možno robit tromi spôsobmi:

  • 1. Osobným príkladom- svojimi vlastnostami, konaním a vystupovaním.
  • 2. Nepriamym pôsobením- motivácia, stimulácia a priaznivé prostredie.

3. Priamym pôsobením- príkazy, úlohy a nariadenia.

  • 4. 1. Štýl vedenia ludí
-je vertikálny vztah vedúceho k podriadeným charakteristický pre daného vedúceho pracovníka. Je to v podstate forma pracovného vztahu nadriadeného pracovníka k podriadenému. Ide o výraz postoja vedúceho k podriadeným. Silne závisí od osobnosti vedúceho a jeho postoja k vedeniu ludí. Štýl vedenia môže byt ovplyvnený aj zo strany podriadených a to tým ako reagujú na vedenie nadriadeného. Pri presadzovaní rôznych štýlov treba byt flexibilný a vychádzat z danej situácie. Iné štýly sú vhodné pre bežné situácie, iné pre krízový stav. Vo svete existujú štyri spôsoby vedenia ludí:

  • 1. Autokratický spôsob je založený na sústavných príkazoch a neustálej kontrole.
Vyznac2. uje sa uplatnovaním vôle vedúceho, jeho myšlienok a názorov bez ohladu na podriadených. Autoritatívny typ vedúceho hladá vždy chyby, nedostatky a problémy, všetko stále kontroluje a vyvoláva napäté situácie. Dôsledkom takéhoto jednania je atmosféra nedôvery, potlác3. anie iniciatívy podriadených, odlišných názorov vrátane postihov. Tento štýl je vhodný v novom kolektíve, pri nedisciplinovanosti podriadených a pod. V rámci tohto štýlu sú tri úrovne zoradené podla stupna negatívnosti vztahu

nadriadeného pracovníka k podriadenému:

Autoritatívny štýl je zneužívanie postavenia vedúceho pracovníka vo formálnej organizac nej štruktúre a c iastoc ne aj v neformálnej. Autokratický štýl (autokracia- samovláda, neobmedzená moc jedinca) je väc šinou prejavom tých nadriadených ktorý svojim štýlom vedenia zakrývajú nedostatky vo svojich skúsenostiach a schopnostiach. Autokratický štýl je vhodné použit ak treba rozhodovat okamžite a zmobilizovat všetky zdroje. V týchto prípadoch je akceptovatelný. Diktátorský štýl je krajným prejavom vôle jedinca, ktorý vidí a vynáša len seba a likviduje akýkolvek nesúhlas alebo iný názor.

  • 2. Demokratický štýl vedenia je protikladom autokratického. Vyznac3. uje sa
obojstrannou komunikáciou medzi vedúcim a podriadeným, zvýšenou pracovnou aktivitou zo strany podriadených a na strane druhej tvorí priestor pre tieto aktivity pri rešpektovaní urc4. itých pravidiel a vedúceho. Vyskytuje sa v dvoch podobách: C istý demokratický štýl vedenia vyjadruje vysoký podiel kolektívu na rozhodovaní. Participatívny štýl lepšie vyjadruje úc ast jednotlivcov a kolektívov na riadení, ako aj možnost podielat sa svojimi názormi a inováciami na nom. Demokratický štýl vedenia ludí predpokladá urcitú odbornú, kultúrnu a spolocenskú úroven clenov kolektívu. 3. Liberálny štýl charakterizuje nedisciplinovaná práca. Vedúci je priatelom každého a nemá záujem o prácu, nadriadenost a podriadenost nepozná. Negatívnym dôsledkom je presadzovanie osobných záujmov a cielov, neplnenie úloh a nedostatky vo fungovaní pracoviska, až úplná anarchia. Existujú tri modifikácie tohto

štýlu:

Liberálny- vyjadruje snahu o bezkonfliktný prístup nadriadeného k podriadeným, jeho ústupc ivost pred jednotlivcami a kolektívom. Pasívny štýl- vyjadruje pasivitu, až defenzívnost vedúceho a naopak, aktivitu podriadeného kolektívu. Laisser-faire štýl- je štýl ekonomického liberalizmu požadujúci volnú hru hospodárskych subjektov bez akýchkolvek zásahov. V podstate vyjadruje požiadavku podriadených na vedúceho, aby im nezasahoval do ich c inností. 4. Cielovo orientovaný spôsob vedenia je kombináciou autokratického a demokratického štýlu. Podstatou je, že každý kolektív a každý jednotlivec má urc5. ený ciel, ktorý je odvodený od cielov podnikových a zodpovedá schopnostiam kolektívu alebo jednotlivca. Prostriedky, formy a cesty dosahovania cielov sa ponechávajú na výber kolektívom alebo jednotlivcom. Dalšie kritérium podla ktorého sa vedúci pracovníci navzájom odlišujú je spôsob ako získavajú a spracúvajú potrebné informácie a aký je charakter tých informácií. Toto kritérium možno nazvat informacný profil. Manažéri s podobným alebo rovnakým informacným profilom sa pravidla navzájom pritahujú. Vedúci pracovníci casto uplatnujú svoju moc a casto vyvíjajú nátlak na ostatných tým, že od nich vyžadujú konkrétny informacný profil. Napr. vedúci, ktorý je svojim informacným profilom zameraný na operatívne informácie o plnení plánu výroby vyžaduje od svojho okolia informácie podobného typu. Pracovníkov s informacným profilom zameraným na koncepcné informácie sa snaží preorientovat alebo s nimi nekomunikuje. U niektorých manažérov možno badat nevyhranený informacný profil. Je charakterizovaný informacnou pasivitou, malou zásobnou znalostí, orientáciou na jednoduché, z hladiska práce bezvýznamné informácie. Vedúci by mali zhromaždovat pracovníkov s rôznymi informacnými profilmi. Z hladiska štýlu vedenia by mal každý vedúci uvažovat v com môže byt užitocný pre cinnost útvaru a podniku a aký by mal byt vývoj jeho informacného profilu. Usmernovanie informacných profilov pracovníkov by malo prebiehat velmi citlivo. Mnoho nezhôd medzi pracovníkmi vzniká práve vdaka rôznorodosti informacných profilov. Ak sú však vhodným štýlom vedenia citlivo usmernované podla potrieb vedúceho, potom je potom je ich rozmanitost podnetom k zmenám, inováciám a je zdrojom skupinovej dynamiky. Komunikácia je dôležitá cast manažérskej funkcie vedenia. Bez nej nemôžu manažéri ovplyvnit jednotlivcov a skupiny tak, aby svojim výkonom dosiahli stanovené ciele. V štúdiách sa uvádza, že až 80% pracovného casu zaberá ústna komunikácia. Komunikácia je prenos informácií od zdroja k prijímatelovi, co znamená prenos vzájomného porozumenia medzi nimi pomocou symbolov. Ak z ich prenosu nevyplýva vzájomné porozumenie, nejde o komunikáciu. 4. 2. Úspešné vedenie ludí Úspešné vedenie ludí je založené na prieskume a využívaní skúseností úspešných vodcov pracovných skupín. Základom takéhoto prieskumu je presný popis úspešných vodcov pracovných skupín. Charakteristika úspešného vodcu skupiny už bola spomenutá vyššie. Štýl práca manažéra závisí od charakteru jeho osobnosti. Osobnost je dynamická sústava psychických kvalít cloveka, ktoré sa prejavujú relatívnou stálostou. Osobnost sa vyznacuje charakterom, temperamentom, poznatkami, skúsenostami a záujmami.

Štruktúra osobnosti manažéra sa clení na:

1. Odborné a rozumové schopnosti

2. Všeobecné a špecifické riadiace schopnosti

3. Morálne, vôlové a charakterové vlastnosti

Významnou zložkou osobnosti manažéra je vodcovstvo. Vodcovstvo je vlastnost ktorá umožnuje získavat si ludí pre svoje záujmy, strhnút ich pre nieco. Predpokladá urcitú dávku kreatívnosti, flexibility a pohotovosti. 5. Záver Funkcia manažéra je významným ludským faktorom fungovania podniku. Záleží na ludoch, ktorí riadia, ale aj na tých ktorí sú riadení. Preto by mali byt vedenie práce a jej vykonávanie v neustálom súlade. Spôsob práce, výroby a obchodovania sa stále mení. Kedysi záležalo na tom, aby clovek pracoval usilovne a nestrácal nic zo svojej pracovnej doby. S casom to nezaniklo a efektívne využívanie pracovného casu má význam aj dnes. S rozvojom techniky stúpol význam kvalifikácie a odbornosti. Ludský faktor už nieje iba clovek, ale aj jeho vzdelanie a jeho kvalifikácia, jeho schopnost práce, jeho sebavedomie a samostatnost, životný názor ako aj spôsob myslenia a konania. Požiadavky na manažérov neustále rastú. Iné boli požiadavky na manažérov v minulosti, kedy im stacili ekonomické znalosti. V dnešnom období sú požiadavky diferencované podla úrovne zaradenia a charakteru cinnosti. Okrem vysokej kvalifikovanosti sa kladie dôraz aj na metódy a štýl práce manažéra. Neustále zvyšovanie odbornosti prostredníctvom rôznych školení a seminárov je nevyhnutné pre výkon funkcie manažéra. Okrem navštevovania rôznych odborných kurzov je dobré využit stážové pobyty v rôznych podnikoch, úcast na výcvikových a tréningových sústredeniach, prípadne iné formy vzdelávania vrátane samovzdelávania.