/p>

FAKTORY OVPLYVNUJUCE CENU ROPY

MAKROEKONOMICKE

  • 1. Faktory ovplyvňujúce úroveň a dynamiku vývoja národných a medzinárodných hodnôt tovarov
  • 2. Trhové faktory ovplyvňujúce odchýlky cien od ich rovnovážnej hladiny:
  • povahy štrukturálnej, vyvolávajúce dlhodobé zmeny v štruktúre svetovej výroby a spotreby
  • povahy monopolnej - možnosti monopolov ovplyvňovať rozsah výroby i vývoj cien)
  • povahy štátno-inštitucionálnej (vyplývajúce z opatrení národných vlád alebo nadnárodných organizácií)
  • povahy cyklickej (ovplyvňujúce vzťah ponuky a dopytu v súvislosti s vývojom ekonomického cyklu)
  • povahy sezónnej
  • povahy krátkodobej, resp. jednorazové (prírodné katastrofy, politické udalosti ai.)
  • Faktory ovplyvňujúce úroveň hodnoty peňazí-t.j. kurzové pohyby jednotlivých mien.

MIKROEKONOMICKE

Faktory dopytu po rope:

Činitele spôsobujúce posun krivky ponuky resp. dopytu po rope. Najväčšími pôvodcami dopytu po rope sú najvýznamnejšie priemyselné krajiny. Preto väčšina zmien v celosvetovom dopyte má pôvod práve v nich. Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce posun krivky dopytu po rope patria:

  • svetová populácia a vývoj svetového HDP
  • štrukturálne zmeny v ekonomike a VTR
  • zmeny v energetických bilanciách
  • klimatické podmienky a ich zmeny
  • stav zásob ropy v priemyselne vyspelých krajinách
  • kurzy mien importérov voči USD
  • obchodno-politické opatrenia importujúcich krajín
  • špekulačné a iné vplyvy

Faktory ponuky ropy:

Najvýraznejší vplyv na výkyvy cien na ropnom trhu mali náhle zmeny v ponuke - ponukové šoky:

  • 1. Maximálna hodnota ponuky ropy je určená produkčnou kapacitou súčasných a budúcich potenciálnych ložísk. Jej celková ponuka je pritom limitovaná objemom ropných rezerv na našej planéte.
  • 2. Kapacita ťažby zo súčasných ložísk a rozvoj ťažby z nových ložísk závisí predovšetkým od investícií do ropného priemyslu. Objem investícií je určený ziskovými očakávaniami investorov a rizikami spojenými s investíciami.
  • 3. Investície do ropného priemyslu musia byť pri rovnakej miere rizika minimálne tak ziskové ako investície do iných projektov. V opačnom prípade dochádza k ich odlevu v prospech iných odvetví a úpadku ťažby, resp. spracovania ropy. Časť investícií do ropného priemyslu však nezohľadňuje tieto kritériá a tak dochádza k deformáciám na ropnom trhu. Ide najmä o krajiny so znárodneným ropným priemyslom, kde je vstup zahraničných investorov obmedzený, alebo nemožný.
  • 4. Investície do ropného priemyslu a z nich vyplývajúci posun krivky ponuky závisí od viacerých faktorov, a to najmä:
  • výšky overených celosvetových ropných rezerv a objavov nových ložísk
  • technického a technologického pokroku v ťažbe a spracovaní ropy
  • fiškálneho systému v producentských krajinách
  • politických faktorov, aktivity OPEC a NOPEC
  • iné - krátkodobé faktory: prír. katastrofy, výpadky ťažby kvôli nehodám, politické a vojenské konflikty ai.

Otázka č. 6: Akú úlohu v cene produktov z ropy majú dane? – Potvrdzuje sa, že diferencovaná výška daní za palivá diferencovaným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť národných ekonomík

Otázka č. 7 : Aký je aktuálny vývoj na trhu ropy? – Vsúčasnosti prichádza k závažným, pravdepodobne trvalým zmenám na svetovom ropnom trhu. Explózia otvárania cenových nožníc a následné pády, avšak s tendenciou trvalého rastu - v roku 2004 o cca 34 % a len za polrok roku 2005 o vyše 22 % - zasiahli všetky krajiny bez výnimky. Pokiaľ sa po celé predchádzajúce dekády hovorilo o tom, že takýto trend môže byť spôsobený len prudkým poklesom zásob a tým aj ťažby ropy, bola skutočná ťažba rekordná. Ešte pozoruhodnejšími sú príčiny takejto explózie spotreby. Už dnes je zrejmé, že boli vyvolaná synergizujúcim vplyvom viacerých faktorov. Ako potvrdzujú dostupné údaje vysoké ceny ropy začali v polovici tohto roku spomaľovať globálnu ekonomiku a postupne tlačia všetky krajiny k prijímaniu účinnejších úsporných opatrení.

Závery

  • 1. Význam ropy při ďalšom napredovaní svetového hospodárstva bude pod tlakom
globalizačných tendencií ďalej rásť, i keď už pravdepodobne nie z dôvodu rastu jej ťažby.

  • 2. Kľúčovú úlohu pri vývoji spotreby ropy v budúcnosti bude hrať najmä vývoj spotreby
pohonných hmôt v preprave.

  • 3. V energetických bilanciách jednotlivých krajín postupne klesá podiel ropy na spotrebe primárnych energonosičov. Zvyšuje sa podiel zemného plynu a udržiava sa podiel uhlia, ako najlacnejšieho zdroja energie. Otázny je budúci vývoj podielu jadrovej energie. Taktiež možno očakávať rast podielu skvapalneného zemného plynu (LNG).

  • 4. V celosvetovom meradle kryjú stále fosílne palivá viac ako 80 % spotreby energetických zdrojov, čo je a bude vzhľadom na ich vyčerpateľnosť jedným z hlavných problémov ľudstva v najbližších 50 rokoch. Vzhľadom na prudký ekonomický rozvoj novoindustrializovaných krajín a pravdepodobný postupný nárast energetických potrieb afrického kontinentu nástup energetickej krízy, pokiaľ nepríde k prevratnému vedeckému objavu, ktorý zabezpečí lacnú energiu z obnoviteľných alebo iných zdrojov takmer nevyhnutný.

  • 5. Pravdepodobne nastúpi už v najbližších rokoch a jej počiatky možno odvádzať práve
od aktuálnych cien ropy. Zmeny v jej spotrebe na jednotku HDP prebiehajú len pomaly a nevedú k prudkým zmenám v cenách ropy. Sú však dôležité z hľadiska určenia dlhodobých trendov.

  • 6. Spotrebu ropy v krátkodobom, ale aj dlhodobom horizonte ovplyvňujú aj klimatické činitele. Z krátkodobého hľadiska je to najmä každoročný charakter zimy na severnej pologuli, ktorá je veľkým spotrebiteľom vykurovacieho oleja (najmä USA). Z dlhodobého hľadiska ide o klimatické zmeny, najmä globálne otepľovanie, kde snahy o obmedzenie emisií skleníkových plynov budú mať za následok tlak na obmedzenie spotreby ropných produktov a tým aj ropy

  • 7. Okamžitý, spotový dopyt po rope sa formuje aj na základe údajov o úrovni ropných rezerv v zásobníkoch vo významných spotrebiteľských krajinách, najmä USA. Strategické ropné rezervy boli vo väčšine krajín zavedené ako nástroj ochrany proti nátlakovým akciám producentských krajín ako aj proti výpadkom dodávok z iných dôvodov. Pravidlá EU stanovujú povinnosť členských krajín držať strategické ropné rezervy na úrovni cca 90 dňovej spotreby. Pri posudzovaní významu vplyvu uvedených faktorov na dopyt po rope nie je možné uvažovať o každom faktore zvlášť. Ich vzájomná
previazanosť je dôležitá a má hlboké korene.

  • 8. Výška cien ropy, ktorá v nominálnom vyjadrení dosahuje historické maximá sa po očistení od inflácie priblížila k hodnotám z časov ropných šokov. Príčiny vysokých cien dnes a koncom 70. rokov sú úplne odlišné. Zatiaľ čo u ropných šokov išlo o dôsledok politických udalostí a krátkodobého obmedzenia ponuky, dnešné príčiny musíme hľadať na strane dopytu, ktorého rast najmä v Ázii ďaleko predstihol očakávania a tempo nárastu ťažby, resp. ťažobných kapacít vo svete. Až dnes pristupujú producenti ropy na nátlak spotrebiteľských krajín k plánom na rozšírenie produkčných kapacít, ktoré je nutné na pokrytie vysokého dopytu.

  • 9. Treba prihliadať aj na ciele, ktoré producentské krajiny sledujú a hlavným cieľom je nesporne dlhodobá udržateľnosť príjmov z ropy. Vzhľadom na relatívne nízke rezervy väčšiny krajín OPEC možno len ťažko predpokladať, že budú masívne zvyšovať kapacitu a ťažbu, tlačiť svetové ceny ropy nadol a v konečnom dôsledku čerpať svoje zásoby, a vo väčšine prípadov jediný zdroj príjmu do štátneho rozpočtu, v polovičnom čase. Pravdepodobnejším sa javí scenár, že príde len k miernemu zvýženiu kapacít, ktoré bude kopírovať tempo rastu spotreby, ale pri zachovaní vysokej úrovne cien.

  • 10. Z uvedeného vyplýva, že už v súčasnosti vysoké ceny ropy s najväčšou pravdepodobnosťou pretrvajú alebo ďalej porastú aj v budúcnosti. Povedú síce k snahe hľadať alternatívne dostupné zdroje, ich využívanie je ale podmienené obrovskými investíciami do výskumu a následne do budovania príslušnej infraštruktúry.