/p>

  • 1. otázka: Čo sa deje vo svetovom hospodárstve?
– Jeho globalizácia prináša zásadné posuny v existujúcich hospodárskych štruktúrach a v prerozdeľovaní reálnej politickej i hospodárskej moci. Úspešné sú len najrozvinutejšie trhové ekonomiky.

  • 2. otázka: Akú úlohu v globalizácii svetového hospodárstva a jeho raste hrá ropa?
a) je dlhodobo najvýznamnejším zdrojom energie a nenahraditeľnou surovinou pre chemický priemysel b) má priamy vplyv na ekonomický rast jednotlivých krajín a úroveň ich medzinárodnej konkurencieschopnosti c) z dôvodu diferencovanej alokácie jej produkcie a spotreby hrá nielen strategickú hospodársku, ale v súvislosti s rastom jej spotreby a poklesom dostupných rezerv aj stále silnejúcu politickú úlohu

  • 3. otázka: Od akých faktorov sa odvíja úloha ropy vo svetovom hospodárstve?
– Kľúčovú úlohu hrá procesný reťazec: prieskum+ťažba ropy – doprava ropy– spracovanie a distribúcia ropy – predaj+spotreba ropy a jej derivátov.

Prieskum a ťažba ropy:

– Sú generované ohraničenými technicko-technologickými možnosťami i tým, že sa nachádza len v niekoľkých vymedzených teritóriách, ktoré majú časovo i objemovo ohraničenú kapacitu

– Ložiská ropy sa v zásade členia na:

• Ložiská konvenčnej ropy • Ložiská nekonvenčnej ropy – (roponosné bridlice, roponosné piesky, ropa neťažiteľná dnešnou technológiou.) – Toto rozdelenie je dôležité, lebo globálna ekonomika bola vždy založená na lacnej rope, ktorá pochádzala výlučne z konvenčných zdrojov

  • 4. otázka: Akú úlohu vo vývoji svetového trhu hrá cena ropy?
– Vzrast ceny ropy vedie k transferu príjmu z importujúcej krajiny do exportujúcej krajiny prostredníctvom posunu v Terms of Trade. Krajinu, ktorá je čistým importérom ropy postihne pokles reálneho národného dôchodku, nakoľko zvýšené náklady na nákup rovnakého množstva ropy zredukuje možnosti nákupu iných tovarov. V exportujúcej krajine spôsobí nárast ceny ropy naopak rast národného dôchodku prostredníctvom zvýšenia exportných príjmov. Vyššie ceny ropy ďalej v importujúcej krajine negatívne ovplyvňujú obchodnú bilanciu, zvyšujú mieru inflácie a mieru nezamestnanosti. Zvýšenie hospodárskeho rastu v exportujúcej krajine vyvolané zvýšením cien ropy je v zásade menšie ako strata ekonomickej výkonnosti v importujúcej krajine, takže čistý efekt zvýšenia cien ropy v globálnej ekonomike je negatívny.

Dopady cenových šokov na sv. hospodárstvo Dopady cenových zmien sú signifikantné: ekonomický rast sa prudko znížil vo väčšine ropu importujúcich krajín v dvoch rokoch nasledujúcich po cenových šokoch v 1973/1974 a 1979/1980. Dopad 1. šoku bol navyše bezpochyby umocnený neprimeranou reakciou ekonomických politík jednotlivých štátov. Na druhej strane, ekonomický rast bol posilnený v importujúcich krajinách po cenovom kolapse v roku 1986. Výsledok sa prejavil najmä v rokoch 1987 a 1988. Analýzy ukazujú, že dopad cenového šoku je asymetrický. Impulz, výsledkom ktorého je pokles cien je podstatne menej intenzívny ako depresívny efekt nárastu ceny. Vývoj svetovej ekonomiky bol po náraste ceny ropy vždy oslabený.

Dopady cien ropy na podnikovú sféru

• Dlhodobo sa potvrdzuje, že dosahované hospodárske výsledky výrobných spotrebiteľov ropných produktov sú závislé od cenových podmienok, za ktorých sa palivá obstarávajú. Preto aj sa veľmi dôležitým elementom vo vývoji na trhoch s energiou, najmä po roku 1973 – začiatku obdobia šokovej terapie na ropných trhoch- stala jej konečná cena. V prípade vnútorne prepojeného svetového trhu ropy nemôže byť tvorená autonómne. Jej referenčná úroveň bola dlhodobo odvíjaná od rozhodnutí kartelu OPEC a najväčších ropných spoločností - tzv. siedmych sestier. V zásade brala vždy do úvahy rozdielnu výšku produkčných a prepravných nákladov, ako aj jej diferencované technické parametre tejto vzácnej suroviny.

• Od vstupu kartelu OPEC na svetové ropné trhy sa jej tvorba začala stále viac formovať až priamo na svetovom trhu, kde bol pre jej výšku smerodajný vývoj situácie na rozhodujúcich komoditných burzách:

  • 1. Newyorskej komoditnej burze - NYMEX, ktorá sa stala určujúcim barometrom predaja americkej ropy West Texas - WTI, vykurovacieho oleja, benzínu a zemného plynu.
  • 2. Medzinárodnej petrolejovej burze v Londýne –IPE, smerodajnej pre vývoj trhu ropy typu Brent a Dubaj, motorovej nafty a benzínu.
  • 3. Medzinárodnej burze v Singapure - SYMEX, obchodujúcej s ropou Brent a Dubaj, vykurovacími olejmi a majúcej rozhodujúce miesto pre obchodovanie s týmito komoditami na celom Ďalekom východe.