Priame zahranicné investície Prírastok priamych zahranicných investícií (PZI) na Slovensko je neustále podpriemerný, podporuje ho iba konecne spustená privatizácia. V com je teda problém? Krajina s rovnakými možnostami pre všetkých investorov. Súcasná legislatíva neumožnuje poskytnút výhody aj slovenským, teda domácim investorom. Postavenie zahranicného investora je strategické, ale súcasný systém neudáva rovnost všetkým investorom. Zabúda sa pri tom aj na to, že by sa zlepšilo povedomie o Slovenskej republike ako krajine s rovnakými možnostami pre všetkých investorov a tento signál by sa Slovensku vrátil väcším prílivom PZI. Viac priestoru by sa malo vytvorit pre pôsobenie spolocností s rucením obmedzeným a predovšetkým pre malé a stredné podniky. Do programu podpory by mohli byt zahrnuté aj investície, ktoré nepriamo vedú k zlepšeniu konkurencieschopnosti Slovenska - napríklad v plynárenstve alebo v energetike. Taktiež je tu aj vplyv na štátne agentúry na podporu investícií. Na Slovensku tieto agentúry nezabezpecujú investicné akcie domácich investorov, ako môžeme ocakávat že budú úspešné v zahranicnej cinnosti, ktorá je ovela tažšia ako domáca? Príklad je v Ceskej republike. CzechInvest do 31.1.2001 dokoncil projekty 10 domácich firiem, ktoré priniesli Ceskej ekonomike vyše 360 mil. USD priamych investicí. CzechInvest získal prestížnu cenu „Nejlepšia európska investicná agentúra v roku 2000“. Na každú korunu vynaloženú na prevádzku agentúry zo štátneho rozpocu získala agentúra 9,48 USD, teda viac ako 300 Kc a jeden zamestnanec agentúry priniesol Ceskej republike 20 mil. USD priamych zahranicných investícií. Týmto smerom by mala íst aj slovenská agentúra Sario. Je potrebné, aby úrad na podporu zahranicných investícií - Sario zacal efektívnejšie plnit svoje funkcie a aktívnejšie sa zaoberal problematikou zahranicných investícií. Ak sa pozriete na internetovú stránku Sario a porovnáte ju z Czechinvestom, zbadáte priam priepastný rozdiel! Priemyselné parky Priemyselným parkom je územie urcené územným plánom obce alebo územným plánom regiónu, na ktorom sa sústreduje priemyselná cinnost lebo služby najmenej dvoch ponikatelov. Priemyselný park je zatial jednoznacne najvýznamnejšou a najvhodnejšou formou lákania zahranicných investorov. Aj na Slovensku sa v poslednom case zacínajú takéto parky zakladat, no pokial naša republika iba zacína, v Ceskej republike už majú takýchto zón vyše tridsat. Dokonca ešte u nás neexistuje schválená forma zákona o priemyselných parkoch, existuje iba návrh, ktorý bol vo februári tohto roku predložený na rokovania vlády, pricom mal byt predložený už v auguste minulého roku. Priemyselný park má schopnost výrazne znížit nezamestnanost, zvýšit celkovú produkcia a životnú úroven v danom regióne. Budovanie priemyselného parku ale musia primárne vyžadovat súkromné spolocnosti, ktoré budú garantovat že na danú lokalitu vstúpia. Nehnutelnosti Získavanie nehnutelného majetku investormi je na Slovensku zbytocne zdlhavé, pricom najväcším problémom je dodržiavanie lehôt pre zápis do katastra nehnutelností a velká rozdrobenost vlastníkov pôdy. Práve pre otázku pôdy u nás ukoncilo pôsobenie už niekolko investorov. Preto je co najrýchlejšie potrebné zvýšit produktivitu práce, resp. zrýchlit prácu katastrálnych úradov a zjednodušit konsolidáciu vlastníctva pôdy nezámych vlastníkov a doriešit aj spôsob odškodnenia osôb, ktoré si dodatocne na takúto pôdu môžu uplatnit svoj nárok. V poslednom case sa rieši aj otázka zavádzania zvýšených poplatkov za zrýchlené zápisy a výpisy z katastra nehnutelností. Nie som za túto myšlienku. Preco práve na Slovensku by malo byt rýchle vybavovanie zápisov a výpisov z katastra nadštandart? Ako teda zabazpecujeme služby pre investorov (aj zahranicných)? Jednotný prístup Koordinácia prístup k zahranicným investorom je velmi dôležitá. Mohli sme sa o tom presvedcit, ked automobilová spolocnost BMW vyhlásila, že má záujem o vysokú investíciu a hladá vhodné investicné teritórium. (Investícia BMW by priniesla slovenskej ekonomike o nieco viac, ako investícia Volkswagenu.) Na verejnú výzvu spolocnosti velmi rýchlo reagovalo množstvo predstavitelov regiónov, ale namiesto spájania a kombinovania svojich ponúk zacali medzi sebou súperit. To bolo dôsledkom nejednotného postupu a koordinácie, ktorú mala zabezpecovat štátna agentúra na podporu investícií. Až niekolko dní pred koncom verejnej ponuky zo strany svetového koncernu sa Slovensko združilo a vytvorilo jednu spolocnú ponuku. Žial, spolocnost BMW vylúcila Slovenskú republiku už na samotnom zaciatku rozhodovania o vhodnom teritóriu a tak Slovensko prišlo o dalšiu z množstva investícií. Spolupráca so zahranicím Posilnenie partnersta so zahranicím by sa malo coraz viac zakladat na inštitucionalizovanej podobe medzinárodných priemyselných a odborných komôr. Takéto komory podporujú investície, sprostredkúvavajú vzájomnú komunikáciu firiem, poskytujú informácie. Napríklad len vznikom nemecko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory by sme získali úzky kontakt k takmer 90 priemyselných a obchodných komôr Nemecka. Profitovali by z toho hlavne malé a stredné podniky, ktoré takéto inštitúcie potrebujú pri sprostredkovaní medzinárodnej spolupráce. Výskum a vývoj Výskum a vývoj je jedným z faktorov, ktoré ovplyvnujú konkurencnú schopnost každej ekonomiky, a predovšetkým jej priemyslu. V Slovenskej republike je problém vytvorenia inštitucionálnej štruktúry vedecko-technickej politiky a s tým súviasiaceho legislatívneho rámca. Dokument „Spolocné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky“ konštatuje, že ich absencia má dva závažné nedostatky: neprítomnost dlhodobého smerovania a rozptýlenie zdrojov do velkého poctu menej zásadných aktivít výskumu. Taktiež je citelná absencia stratégie rozvoja vedy a techniky, ktorá by urcila dlhodobejší rámec pre našu ekonomiku a jej napredovanie. Od priameho zahranicného kapitálu môžeme ocakávat hlbšiu špecializáciu v konkrétnych oblastiach výskumu, potrebné know-how, a vyššie tempo inovácií. Toto sú pravdaže len niektoré a teraz asi najpodstatnejšie námety na zlepšenia. Minulé vlády problém zahranicných investícií vôbec nezaujímal a tá terajšia postupuje v tejto oblasti len malými, obcas chybnými, ale predsa – krokmi. Som ale presvedcený, že kroky sú už dávno nepostacujúce, treba skákat ! Peter Polakovic (autor je študentom Gymnázia L. Štúra v Trencíne).