NHP

PREDMET, CIELE, SUBJEKTY HP

Ekonómia – veda o vzťahoch medzi subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe, rozdeľovaní a prerozdeľovaní, a spotrebe statkov. O vzťahoch medzi subjektami (domácnosti, firmy, štát). Vývoj vzťahov má podobu špirálovitú opakujúcu sa stále vo vyššej kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.

3 oblasti – Makro, Mikro, Hospodárska politika

Mikro – správanie individuálnych subjektov Čo? Ako? Pre koho ? Aký časový limit vytvárať

• pojmy: cena, hodnota, množstvo, zisk, úver, schodok, prebytok

Makro – zaoberá sa agregovaním (spájaním) dôsledkami individuálneho správania sa subjektu na trhu celkovou výkonnosťou ekonomiky a jej základnými ekonomickými proporciami (podiel niečoho na celok) Hospodárka politika – zaoberá sa vzťahmi súvisiacimi s trhom a štátom a to v záujme napraviť disproporcie. Vznikajúce v ekonomike a spoločnosti v dôsledku trhového mechanizmu Vyjadruje, vysvetľuje ako postupovať v záujme maximálnej tvorby HDP. Kedy ekonomický systém zlyháva na svojich spoločenských (sociálnych funkciách)

• hospodárska politika sa vykonáva prostredníctvom vytvoreného a pernamentne zdokonaľovaného hospodárskeho politického systému daného štátu.

Politika – umenie riadiť štát – schopnosť navrhovať a presadzovať široké rozvojové programy a získavať pre tento účel spoločenský súhlas. Je to pomerne mladé remeslo (činnosť) Moderná doba a sa začala po veľkej francúzskej revolúcii, kedy sa náboženstvo rozpadlo na 3 základné tematiky: Sociálnu ideu, Občiansku ideu, Národnostnú ideu

Sekurizácia – odchod cirkvi od verejných vecí Sociálna Idea – vznikla v okamihu, kedy sa rovnosť pred bohom prestala javiť ako dostatočná v pozemskom živote, vyžiadala si politické remeslo, prenikajúce riešenie sociálnych otázok Politici milujú jednoduché a radikálne riešenie

HP – má postavenie hraničnej vedy – čiže medzi ekonómiou a politikou. Ako teória má mnoho spoločných znakov z makro a mikro ekonómie, zároveň preberá poznatky s politológie, práva, verejná správa, dejiny ekonomickej tvorby... Definícia HP – je to usporiadaná sústava teoretických a praktických poznatkov o vzťahoch, formách a cieľoch, nástrojoch metódach a opatreniach ekonomických a politických subjektov, ktoré vedú k prijatiu zákonov a nariadení štátu (OUTPUT) INPUT – záujmy veľkých skupín

HP – hľadá konsenzus (riešenie) cez kompromis

Predmet skúmania teórie HP Vzťahy subjektov štátu a trhu v procese ovplyvňovania hospodárskeho života v smere sociálneho napredovania celej spoločnosti cez konsenzus čiastkových, resp skupinových záujmov týchto subjektov, ktoré sú odrazom rozloženia politických hybných ekonomických síl v krajine. OUTPUT –

• 1. súbor rozhodnutí, zákonov, predpisov a nariadení rôzneho stupňa, formy a účinnosti
• 2. vytváranie, zmena inštitúcií, ktorými sa bezprostredné chovanie subjektov trhu a tým aj priebeh hospodárskej činnosti

Vývojové etapy hospodárskej politiky I. tvorenie sa HP nihilizmus HP (popieranie všetkých ustálených hodnôt a spoloč zásad) II. stanovenie sa HP ako vednej oblasti v právach J.M.Keynesa III. formovanie teórie HP, jej uchytenie sa v krajinách Európy a) Anglo-americký smer HP

• HP sa chápe ako krátkodobá konjunkturálna (vzostupová) politika, ktorej cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie

b) Európsky smer HP

• HP sa chápe ako konštitutívna (tvoriaca) činnosť, buduje širšie systémové vzťahy a akceptuje určité systémové opatrenia (povojnové Nemecko)

IV. od 80 rokov: rešpektovanie resp vnášanie do HP štátu nielen vnútorných, ale aj vonkajších svetových relácií GLOBALIZÁCIA

Inštitucionálne podmienky HP 1) Trhový systém ako prevládajúca forma hospodárskej koordinácie 2) Demokracia a politický Pluralizmus ako spôsob spoločenského usporiadania 3) Existencia Byrokracie ako zvláštnej sociálnej skupiny, ktorá realizuje hospodársko politické rozhodnutia 4) Existencia veľkých Sociálnych skupín presadzujúcich svoje záujmy v hospodársko politických rozhodnutiach 5) Medzinárodné organizácie obmedzujú manévrovací priestor pre hospodársku politiku národných vlád

Potreba hospodárskej politiky nevzniká:

• ak štát stojí mimo ekonomiky, t.j. nezasahuje do hospodárskeho života
• ak všetká subjektivita je v rukách štátu, ktorý direktívne usmerňuje chovanie hospodárskych subjektov, čiže plán

Rozdiel medzi pojmami „Štátny hospodárky plán“ a „hospodárka politika štátu“

• štátny plán je technicko organizačná koordinácia a direktívne usmerňovanie činnosti hospodárskych článkov
• HP je koordinácia záujmov hospodárskych subjektov, inými slovami HP je procesom zvládajúcim spravidla odlišné ekonomické záujmy jednotlivých subjektov (jednotlivcov, skupín, vrstiev) a štátu (spoločnosti) ako celku.
• tieto štruktúry sú spolutvorcami…

Subjekty HP

- medzinárodná úroveň:

OSN, MMF, WTO, krajiny EÚ

- na národnej úrovni:

zákonodarné orgány Parlament, výkonné orgány Vláda, Súdy

- verejná sféra nezávislá na vláde:

Emisná banka, Hospodárke komory, protimonopolný úrad, kancelária prezidenta

- súkromná sféra:

Odbory, zväzy zamestnávateľov, výskumné ústavy, tlač + politické strany = formujú spoločenskú mienku

Základné hospodársko politické koncepcie Koncepcia – svetonázor, duševné hodnoty, ktoré zdieľame PRAVICA 1) liberálna koncepcia – predpokladá, že koordinácia aktivít prostredníctvom trhového mechanizmu rieši všetky hlavné ekonomické otázky čo? Ako? pre koho? – HP má veľmi malý priestor STRED 2) intervencionistická koncepcia – reformná – zhoduje sa s liberálnou, že trh je hlavným koordinačným mechanizmom, avšak existujú sféry, kde tento mechanizmus zlyháva, práve tým sú dané ciele, prostriedky a široký priestor HP. ĽAVICA 3) marxistická (príkazová) – zakladá sa na myšlienke totálnej neschopnosti trhu riešiť ekonomické a sociálne problémy spoločnosti ako aj koordináciu hospodárskych aktivít -signály trhu sa uhrádzajú príkazovým systémom na základe plánu

Ciele HP Cieľ = myšlienková anticipácia (stotožnenie sa, vžiť sa s tým) HP ciele = všeobecný prístup štátu k ekonomike a občanov v danej krajine. Vytýčenie cieľa je prirodzenie určitosti, vyhradenie determinácie, činnosti daného subjektu

Cieľ (kvantita) a záujem (kvalita) – 2 stránky jednej mince

Kritérium hospodársko politického cieľa

• miera ohraničenia vývojovej tendencie jednotlivých javov
• prekročenie znamená vznik konfliktu
• podstatou HP cieľov je vždy tvorba a rozdeľovanie vzácnych statkov

transformácia – (premena formy)

• je kvalitatívne špecifická etapa rozvoja spoločnosti v post komunistických krajinách

CIEĽ

– bezprostredný motív (záujem), ktorý integruje, orientuje a reguluje činnosti HP-kých subjektov, preniká hosp. politická prax ako vnútorný motív, ktorý subjekty podriaďuje svoje konanie. Predpokladom úspešnosti dosiahnutia je kvantifikácia cieľa.

Konzistencia cieľov – ich vzájomná spojitosť, zosúladenosť, pevnosť a trvalosť Konformita cieľov – ich súhlasnosť, zhodnosť, prispôsobivosť, snaha po zjednocovaní a rovnakosti

• spravidla ide o prispôsobivosť systému nižších cieľov so systémom vyšších cieľov

Príkladom konformity sú kritéria EÚ na vstup do EU menovej únie: • ročná inflácia nesmie prekročiť infláciu troch najrozvinutejších štátov EÚ o viac ako 1,5% • rozpočtový deficit max. 3% ročnej tvorby HDP • štátny dlh max 60% ročného HDP • dlhodobá úroková miera max o 2% viac ako úroková miera 3 štátov s najnižšou infláciou • výmenný kurz národnej meny musí byť v zhode s európskym výmenných mechanizmom najmenej 2 roky

Konflikt cieľa:

• podstatou je spôsob vzájomného pôsobenia sociálnych skupín a odlišnými záujmami
• vzniká vtedy, ak priblíženie sa k jednému cieľu sa uskutočňuje na úkor iného, ktorého dosiahnutie je oddialené alebo ohrozené.
• napr dosiahnutie plnej samostatnosti ohrozuje cenovú stabilitu

Hĺbka konfliktu:

• cieľov je úmerná krátkosti času vyhradeného na dosiahnutie určitého cieľa. Napr. tzv. šoková terapia HP umožňuje dosahovanie jedného cieľa v krátkej dobe, avšak za cenu vedomého obetovania cieľa iného

Súbor najvyšších cieľov a hodnôt Spoločenská koncepcia vyjadrená vo všeobecných deklaráciách a dokumentoch napr. Listina ľudských práv a slobôd SLOBODA – (neprítomnosť prekážok, ktoré umožňuje realizovať želanie) V reálnom prostredí individ želania stoja vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu. Základom slobody je materiálna nezávislosť (peniaze oslobodzujú) SPRAVODLIVOSŤ – to čo robiť rovnaké medzi všeobecnými subjektami (rovný a rovnejší), miera, stupeň, spôsoby tvorby a rozdeľovania vzácnych statkov BEZPEČNOSŤ – neprítomnosť strachu o slobodu, spája sa s kategóriou mieru NEZÁVISLOSŤ – právo samostatne konať, ale aj zodpovedať za svoje činy (byť zodpovedný) DEMOKRACIA – spôsob organizácie spoločnosti, pri ktorom objektívne vznikajúce napätie pri presadzovaní čiastkových záujmov sa rieši cez väčšinový princíp a politický volebný systém RACIONALITA – každá činnosť sa musí vykonávať efektívne (porovnanie inputu a outputu) a úsporne

Hospodársko politické ciele

• ciele pre materiálnu tvorbu a rozdeľovanie hodnôt, vo vzťahu k najvyšším spoločenským hodnotám sú sekundárne, avšak nachádzajú sa v dialektickej jednote s nimi . Cieľ – prostriedok, sú konkrétnejšie a kvantifikovateľné.

vysoká zamestnanosť, stabilná cenová hladina, zahranično ekonomická rovnováha, rast reálneho produktu, kvalita hospodárskeho rastu, hospodárska adaptabilita, sociálne ciele

Hierarchia cieľov

• 1. maximalizácia spoločenského blahobytu (čo je blahobyt?, HDP na 1 obyv, životné prostredie)
• 2. základné spoločenské hodnoty (sloboda, spravodlivosť, sociálne zabezpečenie, pokrok)
• 3. tradičné ciele (vysoká zamestnanosť, cenová stabilita, vonkajšia rovnováha, ekonomický rast)

Socializmus – ekonomický systém, v ktorom vecné faktory výroby sú v štátnom alebo kolektívnom vlastníctve, interakcie hospodárskych subjektov sa realizujú prostredníctvom plánu schváleného ako zákon. Kapitalizmus – ekonomický systém, v ktorom väčšina majet (vecných faktorov výroby) je v súkromnom vlastníctve. Interakcie hospodárskych subjektov sa realizujú cez trhový mechanizmus. Trhová ekonomika – trhová ekonomika komplikovaný mechanizmus k neuvedomelej koordinácií ľudí, činností a firiem prostredníctvom systému trhov a cien

Vecné zameranie HP Makroekonomické prostredie o využitie výrobného potenciálu krajiny o problém bohatstva a chudoby o budovanie infraštruktúry o stabilita meny o rozvoj konkurenčného prostredia o nízka inflácia Mikroekonomické prostredie o nestabilita cenovej úrovne o snaha o monopolné postavenie o udržanie inovačnej aktivity firiem o rast reálnych a nominálnych miezd

Sociálna Trhová Ekonomika

• STE je typický európsky model koncipovaný (zostavený) ako „tretia cesta“ medzi kapitalizmom voľnej súťaže a administratívnym socializmom
• Sociálny element vnáša štát pomocou politiky prerozdeľovania:
• tí ktorí sa nezúčastňujú alebo nemôžu zúčastňovať na tvorbe hodnôt sú zabezpečovaní prostredníctvom

sociálneho poistenia

• všetko čo je spojené s prerozdeľovaním kapitálu a práce sa deje bez účasti štátu
• Základná idea STE: prosperita je možná len vtedy ak sa časť HDP štátom využíva na reinvestovanie do spoločnosti samotnej – do vzdelávania, zdravotníctva, infraštruktúry, ŽP
• Štátny intervencionizmus : štát ovplyvňuje konanie hospodárskych subjektov tak, aby ich rozhodovanie viedlo ku cieľom ktoré štát sleduje v rámci makroekonomickej rovnováhy. Štát zasahuje tam a vtedy, kde a kedy zlyháva trh.

hlavné nástroje sú:

- ŠR

• Peňažno-úverová sústava

EÚ občiansky aspekt transformácie na STE Do kompetencie verejných úradov (štát+územné orgány) štátov EÚ spadajú najmä kompetencie:

• tzv. Prírodné monopoly, t.j. sektory kde konkurencia je neuskutočniteľná alebo nežiadúca (voda, plyn, efekt, verejná doprava)
• infraštruktúra – prístavy, letiská, sú spravidla štátne. Ich poslaním je napomáhať zisku iných a nie sa zameriavať na vlastný zisk
• oblasti ovplyvňované extarnalitami (straty v dôsledku embarga pre Juhosláviu, rast ceny pozemku pri výstavbe metra)
• verejné statky (pouličné osvetlenie, parky, požiarna ochrana, vzdelanie, zdravotníctvo verejné byty)
• regionálne hospodárske disproporcie (Taliansko, sever juh, GB, severné Írsko)

Spoločný menovateľ sociálnych premien – potláčanie rastúceho individualizmu, pretože sa dostáva do protirečenia s globálnymi integračnými procesmi (orientácia sa subsidiaritu – rozhodovanie sa príjmajú na najnižšej úrovni k občanom , prenášanie zodpovednosti a právomoci čo najbližšie k občanom)

Geopolitický (makroregionálny) aspekt transformácie Pre SK – ako nový štátny útvar – má osobitnú dôležitosť, pretože Slováci nemajú (s výnimkou slovanistických) korene štátneho spojenectva

• Základná vývojová geopolitická tendencia: prechod od bipolárneho k multipolárnemu usporiadaniu sveta pomocou preskupovania síl
• Hybné sily nového usporiadania sveta: zabezpečenie prístupu k stále obmedzenejším zdrojom surovinovým i energetickým zdrojom = zabezpečenie záruky odbytu a tým aj stabilizácie ekonomického vývoja. Len kapacita krajín G7 je postačujúca na uspokojenie potrieb obyvateľov sveta

IZRAEL vs ARABI = voda

Hospodársko politické póly nového usporiadania

• európsky hospodársky priestor (EU+EZVO+perspektívne krajiny V4)
• NAFTA – (ekonomický pól severnej Ameriky) USA+KANADA+MEXIKO
• Tichooceánsky pól, ktorý sa začína formovať na báze Japonska, NIK a krajín ASEAN
• Integrácia priestoru po bývalom ZSSR, prípadne aj Číny
• Krajiny Latinskej Ameriky
• Islamské krajiny blízkeho a stredného východu + severná Afrika

Sila pólu okrem vojenského, ekonomického, geografického a demografického hľadiska je závislá na sile a osobitostiach myšlienkových hodnôt, ktorý je pól schopný ponúknuť (kresťanstvo, islam, budhizmus)

1. HOSPODÁRSKO POLITICKÝ RÁMEC

Tézy: Rámec – je systémové usporiadanie hlavných zložiek t.j. subjektov čiastkových cieľov nástrojov metód a pod, ktoré na území daného štátu sú prepojení interakciami trhovými, verejnými a politickými.

• je vyjadrením dialektickej (všetko zo všetkým súvisí) jednoty ekonomiky a politiky (trvalo udržateľný rozvoj)

Systém – množina prvkov a väzieb medzi nimi, kde je aj spätná väzba Politika – zabezpečuje určitý podiel jednotlivých subjektov na výsledkoch dosiahnutých v procese ekonomickej reprodukcie HP – angažuje príslušné subjekty a rozpočty na prerozdeľovanie hospodárskeho výsledku tak, aby sa dosiahla úhrada nákladov výrobných faktorov a zabezpečil bezporuchový stabilný rozvoj spoločnosti, respektíve štátu. Národné hospodárstvo – je historicky vzniknutá sústava ekonomických subjektov a vzťahov medzi nimi, ktorých vývoj je výsledkom spoločenskej deľby práce.

Spoločenská deľba práce :

– je objektívny proces prehĺbenia špecializácie a kooperácie ako základnej podmienky rastu produktivity práce. a) predmetová – vedie k vzniku odvetvového usporiadania ekonomiky b) priestorová – vedie k územnému hospodárstvu správnemu členeniu ekonomiky (vedie k zahranično obchodnej výmene – princíp komparatívnych výhod)

Vzťahy – priame spätné väzby v ekonomike, sa realizujú prostredníctvom peňažno úverovej sústavy a cien, ktoré sú základom pre meranie vynaložených nákladov a dosiahnutie výsledku. (efekt – rozdiel input a output, efektívnosť – je podiel)

• obsahovú a technickú základňu týchto systémových vzťahov vytvára informačná sústava (sústava sociálno technologických informácií). Jej fungovanie je pre štát životne dôležité.

Rozvoj a riadenie majú na starosti 2 orgány štátnej správy: SK štatistický úrad, ministerstvo financií Pre účely racionality a efektívnosti je nevyhnutná typizácia (jednotnosť) a unifikácia (jednotný) nielen ekonomickej a právnej podstaty subjektov trhu ale aj informačných vzťahov medzi nimi.

Hospodársky systém – 3 podsystémy A. Subsystém politickej moci

• sústava subjektov, prostredníctvom ktorých sa získava, udržuje a vykonáva politická moc

(ústavný súd – hlavná úloha = súlad právneho poriadku, t.j. právnych predpisov nižšej sily) Politická moc – organizovaná sústava a postupov vládnutia v spoločnosti prostredníctvom štátu a jeho orgánov o orgány zákonodarnej moci – parlament (NR SR) o orgány výkonnej moci – vláda, prezident o orgány súdnej moci

• ich cieľom je výkon a udržanie moci

B. Subsystém verejnej správy – sústava inštitúcií a vzťahov slúžiacich správe verejných vecí. Výsledkom ich konania je vydanie zákona, nariadenia alebo vyhlášky (SR – 79okresov, 8 VÚC) o ústredné orgány štátnej správy ústredné – ministerstvo: 1.hospodárstva, 2.financií, 3.práce sociálnych vecí a rodiny, 4. ŽP, 5. dopravy pôšt a telekomunikácií 6.pôdohopodárstva, 7. školstva, 8.kultúry, 9.zdravotníctva, 10.vnútra, 11.zahraničných vecí, 12.spravodlivosti, 13.národnej obrany, 14.výstavby a verejných prác ostatné – úrady: 1.úrad vlády SR, 2.štatistický úrad, 3.úrad pre jadrový dozor, 4.úrad geodézie, kartografie a katastra 5.protimonopolný úrad, 6.úrad pre normalizáciu meteorológiu a skúšobníctva SR, 7.úrad priemyselného vlastníctva, 8.správa štátnych hmotných rezerv SR (ropa 40 dní, EU=90dní) 9.úrad bezpečnosti práce SR, 10.úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky o územné samosprávy o verejnoprávne korporácie

• cieľom je verejno právne rozhodnutie

C. Subsystém trhových vzťahov

• sústava subjektov trhu (domácnosti) a firiem (i vzťahov medzi nimi) dopytu a ponuky, ktorými sa určuje množstvo a cena tovarov na trhu. Ich správanie sa je motivované dosiahnutým úžitku (mzda, zisk)

o právne formy podnikania

• samostatný podnikateľ fyzická osoba
• samostatný podnik zápis obchodn registri
• VOS, komanditka, s.r.o., a.s., družstvo
• cieľom je zisk

SUM(A,B,C) – Cieľom je ekonomický rast (SK 2,5%), aktívne SZO (100mld. Sk), nízka inflácia, nízka nezamestnanosť)

Úlohou HP je konzistentné usporiadanie vzťahov medzi uvedenými 3 subsystémami a ich subjektami za účelom bezporuchového rozvoja spoločnosti

Odvetvová a sektorová klasifikácia ekonomických subjektov A/ podľa cieľa ekonomickej činnosti o nefinančné orgány (produkujú tovar s cieľom zisku) o finančné org. (poskytujú finančné služby za účelom zisku) o poisťovníctvo (služby za účelom zisku) o vládne orgány (služby netrhového charakteru) o súkromné neziskové orgány (služby za cenu nákladov – polit strany) o domácnosti o zvyšok sveta B/ podľa vlastných foriem o štátne orgány o súkromné orgány o zahraničné orgány C/ podľa viazanosti na prírodné podmienky o primárny sektor (ťažba, poľnohosp) o sekundárny sektor (spracovateľské odvetvia) o terciárny sektor (ostatné služby, distribúcia) D/ podľa miesta vzniku technického pokroku o iniciatívny sektor (veda, školstvo) o intermediálny sektor (doprava, spoje) o absorbčný sektor (ťažobný, zdravotníctvo, poľnohosp)

Odvetvová klasifikácia EÚ (v SR je platná od roku 1995) 1) poľnohosp, poľovníctvo a rybolov 2) lesníctvo, ťažba dreva 3) ťažba nerastných surovín 4) spracovateľ priemysel 5) výroba a rozvod elektriny 6) výstavba a stavebníctvo 7) obchod, odbyt pohost a ubytov 8) doprava, skladovanie, cestovný ruch a spoje 9) peňažníctvo 10) ostatné činnosti Klasifikácia medzinárodného obchodu (klasifikácia OSN od roku 1950) 1) potraviny a živé zvieratá 2) nápoje a tabak 3) suroviny (okrem potravín) 4) minerálne palivá, mazadlá, príbuzné mater 5) živočíšne a rastlinné oleje 6) chemikálie 7) priemyselné tovary 8) rozličné hotové výrobky 9) tovary a transakcie

POLITIK – určitý typ podnikateľa, ktorý interpretuje dopyt spotrebiteľov (voličov) verejných statkov a hľadá individuálne spôsoby na ich uspokojenie (ľudí vie presvedčiť, ale nemusí, musí mať image)

Základné formy konsenzu (aspekt tvorby) 1) procesná – subjekty sa dohodnú na postupe a paritnej spoluúčasti (zákon o rokovacom poriadku) 2) výsledkový – subjekty sa dohodnú na určitom konečnom výsledku v účinnosti rozpracovania a schválenia nových pravidiel a noriem

• záujem subjektov je daný poznaním, že je efektívnejšie spoločne konať v rámci platných pravidiel ako nákladne prekonávať dôsledky konania subjektov, podľa vlastných pravidiel mimo hospodársko politického rámca. Opačný prístup sa spravidla označuje ako balkánska cesta

Jednotlivci a záujmové skupiny sa dokážu dohodnúť ak:

1) už získali negatívne skúsenosti z absencie pravidiel alebo dohody 2) ich postavenie v budúcnosti je neisté, eliminácia neistoty si vyžaduje kompromis

základné predpoklady konsenzu:

1) existencia na dodržiavanie základného práva jednotlivcov (vlastníckych práv, súkromného vlastníctva) 2) legislatíva a kontrola fungovania, niektoré z najdôležitejších oblastí spoločenského života. Najmä však spojených s právom donucovania, alebo vymožitelnosti práva. 3) Transparentné vymedzenie hranice medzi súkromným rozhodovaním a štátnou reguláciou (zákon o konflikte záujmov)

Hľadanie konsenzu = Tripartita Absolútna väčšina je 51%(76/150) a kvalifikovaná väčšina je viac ako 75%

• Správanie sa subjektov HP je dané rámcom existujúcich pravidiel (nepísané zvyklosti, spísané dohody a zmluvy, zákonné normy) prijateľné rešpektovateľné väčšinou subjektov
• Súhlasné rešpektovanie týchto pravidiel vyplýva z pozorovania, že pri ich absencii by subjekt vynaložil omnoho väčšie úsilie a zdroje na prekonanie negatívnych dôsledkov jednania subjektov HP (transparentný spoločensko politický rámec)

Dôležitou súčasťou politických pravidiel a ústretového jednania subjektov HP je pocit neistoty, ktorá núti ku konsenzu (hospodárskeho politické umenie vnášať a udržiavať neistotu) Pocit neistoty trvá do doby pokým subjekt nezíska moc.

Extrémnou formou konsenzu je jednomyseľnosť:

prirodzená t.j. pravidlá sú prijateľné pre všetkých, alebo vynútená silnejšími subjektami. K porušeniu konsenzu dochádza vtedy ak je to výhodné jednému zo subjektov resp je výhodné sa konsenzu nezúčastniť vôbec.

Základné pravidlá hľadanie konsenzu:

• úhrnný efekt je najväčší ak všetky subjekty pravidlá rešpektujú a dohody dodržiavajú
• najväčší efekt môže dosiahnuť subjekt, ktorý dohodu zámerne poruší a ostatný ju dodržia
• najnižší úhrnný efekt je vtedy, ak sa každý subjekt chová tak, aby dosiahol vlastný maximálny efekt

Záujmové skupiny a ich pôsobenie na HP

• medzičlánok medzi voličmi a politikmi

Záujmová skupina – spoločenstvo jednotlivcov, alebo kolektívom spojených rovnakými, alebo podobnými záujmami. Tri základné kategórie: 1) zamestnávateľské 2) zamestnanecké 3) osobitá kategória parlamentné LOBBY Lobizmus = niekto profesionálne zastupuje moje záujmy (korupcia)

Dosahovanie vyváženosti ich vplyvu v spoločnosti:

o legislatívne obmedzenie postavenia veľmi silných skupín o podpora vzniku konkurenčných skupín o podpora vzniku menšinových skupín

Nástroje presadzovania záujmových skupín:

o aktuálne a obsiahle informácie o sila postavenia trhu o použitie nástrojov nekalej súťaže o finančná podpora politických strán a nadácií

Vplyv štátnych orgánov na HP sa znižuje vtedy ak dôjde k vzniku rôznych profesných asociácií a komôr (lekárov, architektov) Motivácia politika – kombinácia pragmatických (zodpovedajúcich vnútornej súvislosti priebehu vecí) ambícií a určitej ideológie, spojenie túžby po zvolení i materiálnych výhodách s tým spojených a národných predstavách o vládnutí. Profesionálny politik sa vždy správa tak, aby maximalizoval šancu na zvolenie

Deľba štátnej moci

• rozhodujúce pravidlo demokratického usporiadania spoločnosti umožňujúce zabrániť vzniku monopolu moci a uskutočňovať vzájomnú kontrolu jej základných zložiek (zákonodarná, výkonná, súdna)

Priestorová decentralizácia

• pravidlo, ktoré dáva subjektom väčšie možnosti politickej angažovanosti pri vyjadrení sa o vlastných preferenciách a lepšiu invenčnú schopnosť spoločnosti na základe vyššej invencie(vynachádzavosti) regiónov.

Územná decentralizácia by mala:

• vychádzať z reálnych schopností regiónov, znášať dôsledky samostatného rozhodovania
• slúžiť zámerom demokratizácie spoločnosti a jej hospodárskej činnosti
• umožniť sa oprieť o politické rozhodovanie a reálnu výrobno technickú základňu regiónov

Funkcie štátu v trhovej ekonomike

• vytvorenie spoločného politického rámca TE (hlavná politická úloha)
• makroekonomická stabilita (hlavná makroekonomická úloha)
• alokácia zdrojov (mikroekonomická úloha štátu)
• prerozdeľovanie dôchodkov (sociálna úloha)

- Hlavné nástroje štátu:

o dane – znižujú súkromné výdavky a tým vytvárajú priestor pre verejné o štátne výdavky: a) nákup tovarov a služieb - b) transfery – výdaje bez návratu – sociálne zabezpečenie, podpory o regulácie alebo kontrolná činnosť– regulácie ceny, minimálna mzda, ekologické normy a pod.

• Zlyhanie štátu – dochádza vtedy keď aktivity štátu nedokážu zlepšiť ekonomickú efektívnosť alebo keď štát nesprávne prerozdeľuje dôchodok.

Formy:

a) byrokratický imperatív – snaha zvýšiť vlastný vplyv b) krátkodobý horizont - zlepšiť budúcnosť možno len na úkor súčasnosti krátkodobé – zdroje strednodobé – investície dlhodobé – rozvoj vedy a techniky

Demokratické pôsobenie vlády Vláda v demokratickej spoločnosti je závislá od dôvery parlamentu a teda aj voličskej základne. Tejto skutočnosti je podriadené jej pôsobenie, medzi základné pravidlá ktoré patrí: o určitý súlad medzi programovým vyhlásením a konkrétnymi krokmi o uvedomenie si, že dôsledky pôsobenia HP vlády ďaleko presahujú časový rámec jej menovania o usiluje sa o priazeň voličov ako predpoklad predĺženia jej mandátu. Napr. popularita vlády v STE poklesne o 0,8-1% ak dynamika HDP poklesne o 1%. V liberálnej ekonomike je tento vzťah až 4-6% ku 1% poklesu dynamiky HDP o rešpektovanie limitov ŠR a platobnej bilancie o rozhodnutia vlády rešpektujú platnú legislatívu o volebné obdobie vláda začína reštriktívnymi opatreniami a končí expanzívnymi opatreniami o transfery v ŠR zvýhodňujúce určitú časť obyvateľstva – potenciálny voliči (dôchodcovia) o reštriktívna politika voči cudzincom, čím sa osloví časť voličov

Hospodársko – politické opatrenia a časový posun Vnútorné časové oneskorenie intenzita pôsobenia

HP A B

opatrení v %

čas Fenomén volebného termínu HP vlády

• vláda volí smerovanie a nástroje HP tak, aby v čo najkratšom čase a čo najviac ovplyvnili voličov

základné tendencie:

o čím bližšie sú voľby, tým viac prevládajú opatrenia s krátkodobým účinkom. o ekonomická racionalita ustupuje pred racionalitou politickou

• vláda musí rátať s odlišnou časovou náročnosťou jednotlivých etáp HP Napr. u nástrojov fiškálnej politiky treba rátať so značným časovým sklzom, ale u nástrojov menovej politiky je sklz omnoho menší.

Rozoznávame:

o administratívny (vnútorný) časový posun – samotný proces tvorby posudzovania a schvaľovania o vonkajší časový posun – kedy začnú hospodárske subjekty reagovať je známe až neskôr

2. MERANIE VÝKONNOSTI EKONOMIKY

Výkon povolania sa nezaobíde bez určitej sústavy hmotných a nehmotných nástrojov (prostriedkov) Nástroj – ukazovateľ a metódy... , tvoria model Ak sa chce ekonóm aktívne podieľať na priebehu hospodárskych procesov musí ovládať určitú sústavu ekonomických nástrojov: 1) je to ekonomická teória, ktorú subjekt zdieľa 2) ekonomické modely, ktoré z teórie vyplývajú 3) ukazovatele a metódy ich výpočtu Ekonomická teória a ekonomické modely sú zjednodušením popisovanej ekonomickej reality. Reálna ekonómia je príliš zložitá, aby sa mohla posudzovať vo všetkých detailoch. Teórie a modely sa navzájom líšia tým, ktorý aspekt reality nechávajú bokom. Nezastupitelný význam ich ovládania ekonómom je v tom, že umožňujú chápanie ekonomickej reality – komplexné vzťahy. Ukazovateľ – je číselný údaj, ukazujú priebeh ekonomických procesov Meranie výkonnosti - je zjednodušene kvantitatívne a kvalitatívne, posúdenie makroekonomickej reality prostredníctvom sústavy ukazovateľov.

Cena, množstvo a hodnota

• charakterizuje trhové vzťahy týkajúce sa niektorého konkrétneho tovaru/služby. V reálnej ekonómii ak sú milióny tovarov a ich trhových vzťahov, čiže pre posúdenie ekonomickej reality by sa vyžadovali milióny týchto ukazovateľov, čo prevyšuje schopnosti a potreby človeka pre účely HP.

Z tohto dôvodu sa na meranie výkonnosti ekonomiky sa využíva sústava agregovaných (úhrnných) ukazovateľov: priemerné ceny, celková cena daného statku

• pre účely merania výkonnosti sa využívajú absolútne (nie sú pomerové) a relatívne ukazovatele (pomerové HDP na obyvateľa) relatívne umožňujú komparáciu ekonomického vývoja v čase a priestore.

- k základným ukazovateľom merania výkonnosti NH patria:

HDP, HNP, Hodnota pridaná spracovaním, národný dôchodok, nominálny a reálny HDP, skutočný a potenciálny HDP, saldo zahraničného obchodu, miera inflácie, nezamestnanosti, index spotrebiteľských cien.

HDP – ako nástroj merania výkonnosti ekonomicky navrhol Simon Kuznets z Harvardu, nositeľ NC, Bez HDP by sa makroekonomici zmietali v neusporiadanosti údajov. Je to celková peňažná hodnota statkov a služieb, ktoré krajina vyrobila za daný rok. Index ľudského rozvoja –HDI – ukazovateľ OSN, ktorý hodnotí dĺžku života, úroveň vzdelávania a reálne príjmy obyv. (SR cca na 35 mieste) TOP: Nórsko, Austrália, Kanada, Švédsko, Belgicko a USA Index technologického pokroku -TAI – vyjadruje rozvoj vedy a techniky, patenty a pridané licencie), šírenie nových technológií (prístup na internet), aplikácia tradičnej technológie (telefóny a spotrebiče el energie) a kvalita obyvat. (SR na 25 mieste cca) TOP: Fínsko, USA, Švédsko, Japonsko, Južná Kórea

Základné ukazovatele merania výkonnosti ekonomiky Hrubé tržby = medziprodukt + hodnota pridaná spracovaním (HPS) medziprodukt = nakupujú tovary, služby, energia a trhových cenách HPS = amortizácia, mzdy, priame a nepriame dane, zisky a úroky, dividendy pozostáva z dvoch foriem: a) amortizácia (aj postupné splácanie dlhu) b) novovytvorená hodnota, čo je základom pre hrubý a čistý produkt HNP = HDP +/-saldo dôchodkov zo zahraničia Nominálny HDP = vyjadrený v bežných trhových cenách Reálny HDP = vyjadrený v stálych cenách Potenciálny HDP = vytvorený za podmienok optimálneho využitia disponibilných pracovných síl a ostatných výrobných faktorov Skutočný HDP = dosiahnutý HDP v bežných cenách

Národný dôchodok = čistý národný produkt vo výrobných cenách ČNP vo výr cenách = ČNP v trhových cenách – nepriame dane + štátne subsídie podnikateľom

Trhové ceny = náklady faktorov výroby + priame dane + nepriame dane Výrobné ceny = NFV – priame dane + subsídie

• potreba výpočtu HDP v rovine reálny a nominálny: posúdenie vývoja hodnotovej a hmotnej stránky HDP
• potreba výpočtu HDP v rovine skutočný a potenciálny HDP: posúdenie podmienok dlhodobo udržateľného a optimálneho využitia disponibilných zdrojov

Optimálny vývoj je ich rovnosť pri použití stálych cien, t.j. nulovej inflačnej a deflačnej medzere (graf v knihe) Národný dôchodok – suma všetkých dôchodkov, ktoré získava sektor domácnosti, ktorý sa chápe ako vlastník všetkých výrobných faktorov a jeho príjmami sú: hrubé mzdy, renta s pôdy, hrubé zisky korporácií (dividendy, daň zo zisku a prerozdelený zisk), čisté úroky (saldo medzi prijatými a vyplatenými) a príjmy zo zamestnania (platy lekárom, právnikom…)

rozdiel medzi HDP a HNP pri výpočte:

• o položku amortizácia
• o položku nepriame dane (časť príjmov domácností odčerpá štát skôr ako súčasť trhových cien)

potenciálny produkt – je najvyššia možná miera, úroveň skutočného produktu, ktorú môže ekonomika udržať bez toho aby rástla miera inflácie. Možno ho definovať aj ako skutočný produkt, ktorý sa v ekonomike vyrobí pri prirodzenej miere nezamestnanosti skutočný produkt = agregátna ponuka – môže byť vyšší, alebo nižší ako potenciálny produkt . Rozdiel nazývame medzera produktu. Skutočný produkt predstavuje objem statkov a služieb, ktoré firmy v danom období vyrobili. Nominálny produkt – hovoríme o ňom ak hodnotu výstupu v určitom období vyjadrujeme v trhových cenách toho obdobia, t.j. v bežných trhových cenách Reálny produkt – hovoríme o ňom, ak meriame hodnotu výstupu v danom období v stálych cenách základ roka

Základné metódy výpočtu HDP HDP je súhrnom celkovej merateľnej hodnoty získanej činnosťou subjektov v danej krajine HDP koncentrovane vyjadruje výdavky a spotrebu na reprodukciu ľudských a hmotných zdrojov ovplyvňujúcich kvalitu ekonomických a sociálnych procesov. V spoločnosti a štáte.

Metódy výpočtu:

o výrobná – HDP = pridaná hodnota + DPH + čistá daň z dovozu znížený o inputovú produkciu bánk o spotrebná – súkromná spotreba + verejná spotreba + tvorba fixného kapitálu + zmeny stavu zásob, saldo vývozu a dovozu tovarov a služieb o dôchodková – odmeny zamestnancov + spotreba fixného kapitálu + nepriame dane (subvencie) a prevádzkového prebytku Je základom merania výkonnosti cez systém národných účtov

Zložky HDP a ich determinanty Spotreba – tvorí najväčšiu časť HDP. Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej a krátkodobej spotreby a služby. Ak rastie dôchodok, rastie aj dopyt po statkoch a službách. Ak rastie dôchodok, rastie aj spotreba, ale jej podiel na dôchodku sa znižuje… príjmy spotrebiteľov, majetok spotrebiteľov, úroveň cien, daňová politika, sklon obyvateľov k spotrebe

Investície – investičné rozhodnutia podnikateľov ovplyvňujú najmä tri faktory: o príjmy investičná aktivita závisí od vývoja hospodárskeho cyklu vyššie príjmy = vyššie možnosti investovať. Výsledkom investícií je rast výroby a predaja výrobkov o náklady inves. Investičné statky sú náročné na investovanie, preto podnikatelia ich často financujú z úverov. Z toho vyplýva, že investičná aktivita podnikov je vyššia pri nižšej úrokovej miere o očakávania (čistého zisku) investičné rozhodnutia môžu byť ovplyvnené aj tým, ako sú podnikatelia naladení, ovplyvňuje ich úroková miera, dotácie, subvencie, možnosti zisku Deficit – veľkosť deficitu Výdavky vlády – fiškálna politika - metóda finančného deficitu Prebytok

Čistý export – je to rozdiel medzi vývozom a dovozom krajiny. Je dôležité rozlišovať medzi tým čo sa v danej krajine vyrobí, a čo nakúpi a spotrebuje

• Import - úroveň HDP, výmenné kurzy, obchodné bariéry, kvalita tovarov
• Export – výmenné kurzy, HDP zahraničnej krajiny, obchodné bariéry, kvalita tovarov

Spotrebný kôš

• makroekonomický nástroj určenia váhy jednotlivých tovarov a služieb v nákupoch priemerného spotrebiteľa. Kôš sa aktualizuje každých 5 rokov, naposledy 1.1.2002, pozostáva zo 703 tovarov a služieb zoradených do 12 skupín spotreby. Ceny sleduje ŠÚ SR raz mesačne v cca 8500 predajniach v 38 regiónoch SR.
• Výnimku tvoria ceny benzínu, nafty sledované 3x mesačne v novom koši napr. pribudli poplatky za mobilnú komunikáciu, ale ubudla cena gulášov, polievok, mlieka…

Podiel potravín je v SR výrazne vyšší ako v EÚ cca 12%, ale na bývanie výrazne nižší

Nástroje HP

• spravidla univerzálne prostriedky, ktoré štát miluje realizovať ním stanovené ciele ekonomiky a spoločnosti. Použité nástroje by mali byť adekvátne k cieľom. Dosahovanie cieľov je spojené s použitím sústavy dobrej kombinácie nástrojov

o Bežné (kvantitatívne), ich pôsobenie nespôsobuje zmenu ekonomického systému, ani zmenu v správaní ekonomických subjektov (úrokové sadzby, devízový kurz, výška taríf) o systémové (kvalitatívne) spôsobujú zásadnú zmenu v správaní sa ekonomických subjektov, zmenu systému preto výsledný efekt ich využívania sa dá ťažko predvídať (privatizácia, liberalizácia cien, konvertibilita meny, regulácia miezd) o priame – bezprostredné ovplyvňovanie ekonomických subjektov cez zmenu legislatívnych noriem (protimonopolná politika, zákon fúzie, stanovenie kvôt, kontrolné hygienické a bezpečnosť opatrenia) o nepriame – pôsobiace vnútri ekonomických procesov, ovplyvňujú vývoj ekonomiky ako celku (HDP, úroky, investície, ceny, mzdy)

nástroje:

• účinnosti (existujú skúsenosti, komparácie použiteľnosť)
• spoľahlivosti (účinnosti aj v meniacich sa podmienkach)
• vedľajších (resp sprievodných účinkoch) mzdová regulácia
• časového posunu (devalvácia)

Základné prístupy pri voľbe nástrojov ekonomického rozvoja Guadalizmus

• prístup vychádzajúci z ponímania ekonomického rozvoja ako procesu postupného, pomalšieho a pernamentného, preto nástroje HP by mali mať rovnakú podstatu.

Šoková terapia

• opačná teória, ktorá rozvoj vníma ako proces prezývaný „BIG BANG“ a šokové opatrenia vníma ako naštartovanie rozvoj. Procesu, pozostávajúceho zo série čiastkových „skokov“.

Voľba je podmienená najmä kultúrnymi základmi spoločnosti (kresťanstvo(viera v zázrak), budhizmus)

3. ROZPOČTOVÁ A MENOVÁ POLITIKA

Rozpočtová politika štátu

• je to proces stanovenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu pre jednotlivé rozpočtové kapitoly cca 40. Za účelom regulovania sociálnych a ekonomických aktivít subjektov na trhu
• účinnosť rozpočtovej politiky na ekonomike krajiny závisí od miery zníženia daňového zaťaženia a hodnoty multiplikátora
• rast štátnych výdajov, zvýši široké ekonomické aktivity na veličinu.

multiplikátor – vyjadruje podiel prírastku národného dôchodku ku zmene výdajov štátneho rozpočtu, ktorý tento prírastok vyvolali k = Y/I

Hlavným nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet, ktorý spolu s rozpočtovými pravidlami sa stanovuje zákonom. Rozpočet nie je jediný nástroj pre rozdeľovanie, medzi takéto nástroje patria ceny, mzdy, úrok (nástroje prerozdeľovania)

Štátny rozpočet :

• je centralizovaný fond finančných prostriedkov vytváraný v dôsledku prerozdeľovania HDP, štátny rozpočet schvaľuje parlament, preto má rozpočet povahu zákona.

Funkcie štátneho rozpočtu:

• rozdeľovaciu (distribučnú)– plní sa cez príjmovú stránku, odnímajú sa finančné zdroje ekonomickým subjektom.

Miera prerozdeľovania – je to podiel časti HDP odvedený do štátneho rozpočtu na celkovom HDP Racionalita prerozdeľovania a) aby platcovia mali stimul platiť b) aby štát disponoval dostatočnými prostriedkami na plnenie svojich funkcií

• Alokačnú – cez výdaje, čím lepšie funguje trh, tým menej sa využíva štátny rozpočet na centrálnu alokáciu zdrojov. Štátny rozpočet alokuje peňažné prostriedky v prevažnej miere do verejného sektora, ale aj časť do trhového sektora a to prostredníctvom rozpočtových príjmov a výdavkov. Ale predovšetkým prostredníctvom výdavkov

Využitie finančných zdrojov na verejné potreby

• sú to potreby bez konkrétneho užívateľa
• tzv. verejný sektor kde sa plne neuplatňujú trhové podmienky
• Stabilizačnú – táto funkcia je veľmi významná. Vyplýva z využívania štátneho rozpočtu na ovplyvňovanie národného hospodárstva a zasahovania do ekonomiky. Štátny rozpočet sa využíva ako určitá korekcia trhu na vyrovnávanie a elimináciu určitých výkyvov, ku ktorým sa približuje trhové správanie.

rozpočtové provizórium – správa rozpočtového hospodárstva štátu v prípade neschválenia parlamentom štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Rozpočtové rezervy – sú to rezervné finančné prostriedky, napr. úbytku na strane (príjmov), alebo (mimoriadne udalosti) neplánovaných výdavkov Štátny záverečný účet – výsledný dokument o hospodárstve štátu v uplynulom období. Predpokladá vláda do parlamentu spolu s návrhom na úhradu deficitu, alebo použitie proficitu Príjmy ŠR

• pochádzajú najmä z daní, rozdiel medzi výdavkami a príjmami ŠR sa nazýva deficit

o dane o clá, dovozné prirážky o výnosy z predaja štátneho majetku o odvody a penále za porušovanie rozpočtovej disciplíny

Výdaje ŠR:

• rast štátnych výdajov, zvýši široké ekonomické aktivity na veličinu = zmene výdajov

o na činnosť ústredných orgánov, rozpočtových a príspevkových organizácií o vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o na krytie štátnych objednávok o na splácanie štátneho dlhu o na úvery do zahraničia

Fiškálna politika (rozpočtová)

• súčasť hospodárskej politiky, ktorou vládu cez proces stanovenia daní, clo a ostatných poplatkov (príjmy štátneho rozpočtu) a plánovania výdavkov zabezpečuje redistribúciu dôchodkov na verejné služby (školstvo, zdravotníctvo, obrana) tlmenie cyklických výdavkov a sociálnu ochranu obyvateľstva

Nástroje bezprostredné ciele konečné ciele

Dva typy rozpočtovej politiky 1) expanzívna – zvýšenie štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb (rast agregátneho dopytu) a najmä štátnych investícií do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti (rast agregátnej ponuky) 2) reštriktívna – krátenie výdavkov zo štátneho rozpočtu napr. zrušenie dotácií do cien priemyslu a potravín tovaru, obmedzenie výdavkov na obranu štátnu správu a pod. čím sa znižuje dopyt a následne aj ponuka Realizácia týchto politík sa v praxi spája so zmenami a daňovej politike.

Posudzovanie rozpočtovej politiky Expanzívna – zvyšuje a reštriktívna - znižuje národný dôchodok Všeobecným indikátorom rozpočtovej politiky spravidla je bežný vládny rozpočtový deficit ako rozdiel medzi príjmami a výdajmi štátneho rozpočtu. Indikátorom reálnej zmeny rozpočtovej politiky je zmena, cyklické prispôsobenie deficitu.

Rozpočtová politika vo fázach cyklického vývoja A) cyklicky nevyrovnaný rozpočet

B) cyklicky vyrovnaný rozpočet

G - výdaje T - príjmy

C) trvalo vyrovnaný rozpočet

G=T najnebezpečnejšia, lebo sa rozkolísava – sociálna nespokojnosť

Čas Ročne vyrovnaný rozpočet

• pri nemenných daňových sadzbách sa príjmy štátneho rozpočtu kolíšu endogénne s výkyvmi národného dôchodku

Vyrovnanosť štátneho rozpočtu by znamenala kolísanie relatívne stálych štátnych výdajov, ktoré by tak namiesto zabudovaného stabilizátora pôsobili ako destabilizujúci proticyklický prvok. Trvalo vyrovnaný rozpočet

• rozpočtová politika sa vyhýba akémukoľvek deficitu. Vládne výdaje sa menia v priebehu cyklu, čím vzniká tendencia destabilizácie ekonomiky cez zostrovanie cyklických výkyvov agregátneho dopytu

Cyklicky vyrovnaný rozpočet a) úsilie vlády vyhnúť sa chronickému rozpočtovému deficitu b) úsilie zabrániť tomu, aby stabilizačná politika viedla k dlhodobému zvyšovaniu veľkosti verejného sektora Štátny dlh o dlh vlády a NBS o komerčné banky a podnikové subjekty o dlhy miest a obcí Menová politika

• je to sústava menových (vo vzťahu ku zahraničiu) a peňažných (vzťahy vnútornej ekonomiky) procesov, spolu = (globálna), vzťahov, nástrojov a inštitúcií, ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomiky v súlade s cieľmi HP (rast, cenová stabilita, malá nezamestnanosť, vyrovnaná zahraničná bilancia)
• pôvodný pojem MP vyjadroval – spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike, USA 40% miera otvorenosti, SK 80%
• v Globálnom prostredí, v otvorenej ekonomike sa situácia mení a peniaze vstupujú do výmenných procesov ako mena. Vnútorná monetárna politika sa tak mení na menovú politiku.

Účinnosť MP je odvodená od vzťahu centrálnej (ceduľovej) banky a vlády je regulovaný zákonom o NBS, Centrálna banka môže byť aj súkromná (USA=FED a.s. – vlastnia firmy z Izraela)

Zánik domácej MP je spojený:

a) vytvorenia eurozóny b) ak štát používa menu iného štátu (HR-DM)

Centrálna banka Úloha: ovplyvňovať a regulovať zmeny agregátneho dopytu a ponuky peňazí, tak aby sa dosiahli ciele hospodárskej politiky Fiškálna politika – dopyt po tovaroch a službách Menová politika – dopyt po peniazoch, cez menovú rozpočtovú sústavu

• jej podstatou je regulovanie a kontrola peňažného a úverového zabezpečenia ekonomiky

Hlavné subjekty:

o ministerstvo financií o NBS, ako emisná banka

Finančný trh – sústava subjektov a vzťahov, ktoré zabezpečujú pohyb, rozdeľovanie a prerozdeľovanie peňazí v rámci uspokojenia ponuky a dopytu po nich Ciele: – zamestnanosť a cenová stabilita

Základné kategórie peniaze – všeobecný výmenný ekvivalent má funkciu: výmennú, zúčtovaciu, uchovávatelskú peňažné agregáty – celky, je to podobne ako HDP, stupeň likvidity M0 (M1) – základom - nástroj operatívnej menovej politiky M1 (M2) – M0 + vklady na bežných účtoch + cestovné šeky (úzke peniaze) M2 (M2) – M1 + termínované vklady, základ menovej politiky v oblasti ponuky peňazí, vyjadruje peňažnú zásobu M3 (M3) – M2 + vklady v cudzej mene Nominálna cena peňazí - % prírastok uloženej peňažnej čiastky, reálna + inflácia Reálna cena peňazí – o koľko % tovaru môžeme kúpiť viac za istinu a získaný prírastok k nej v podobe úroku

Vzťah:

• vysoký úrok – príliv zahraničného kapitálu (špekulatívneho) = inflácia, domáci hosp má sťažené podmienky na investovanie = bráni zvyšovaniu exportu
• nízky úrok – výhoda domácich investorov = ľahšiu tvorbu rozpočtových zdrojov

Menový kurz

• je cena peňazí voči zahraničnej mene, Úzko súvisí s vývojom platobnej bilancie štátu a stavom devízových rezerv (zlaté rezervy NBS) (3 mesačný dovoz = povinné minimálne rezervy) (ropa = 90 dní)
• pevný – zvyšuje sa cena zahraničnej meny
• plávajúci – domáca mena sa znehodnocuje
• regulovane plávajúci

Transmisný mechanizmus v MP

• je to vzťah medzi nástrojmi a cieľmi politiky a vyjadruje účinnosť reťazenia menovej kategórie vo vzťahu k HP cieľom

expanzívna Masa peňazí úroková miera investície dopyt nezamestnanosť HDP ponuka

reštriktívna Masa peňazí úroková miera investície dopyt nezamestnanosť HDP ponuka

Nepriame nástroje

Monetaristický – pravicovo liberálny pohľad, opiera sa o vzťah menového agregáta M2 a inflácie hlavný nástroj: operácie na voľnom trhu Keynesovský

• vzťah medzi zmesou úrokovej sadzby a agregátneho dopytu s dopytom na zamestnanosť a obchodnú bilanciu nástroj: úroková miera

Priame operácie na voľnom trhu 1) operácie na voľnom trhu – nákup cenných papierov medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami 2) Switehing – výmena cenných papierov v rovnakej hodnote, ale s odlišnou dobou splatnosti 3) Repo operácie – poskytovanie úveru s jeho zaistením cennými papiermi 4) Kurzové operácie – devízová intervencia – kúpa domácej meny za devízové rezervy

• opakom je sterilizácia – predaj domácej meny za 1 rázovú zahraničnú menu

5) Konverzia – jednoduchá výmena domácej a zahraničnej meny

6) Swapové operácie – predaj, nákup zahraničnej meny s termínom dohodnutou spätnou operáciou – dočasný účinok rozdiel medzi menovou a monetárnou politikou menová – cena peňazí na svetovom trhu a stabilita meny monetárna – množstvo a cena peňazí na domácom trhu

Nástroje menovej politiky a) spoločné s monetárnou

• úroková miera
• povinné minimálne rezervy
• úverové limity
• refinančné úverovanie
• štátne pokladničné poukážky (financovanie deficitu ŠR
• pokladničné poukážky NBS (riadenie likvidity obchodných bánk)

b) vlastný nástroj

- menový kurz:

1) fixný (pevný) 2) pružný, t.j. závislý na dopyte a ponuke po príslušnej mene

Varianty:

• voľne plávajúci
• regulovane plávajúci

Nástroje Bezprostredné ciele konečné ciele

Nástroje peňažnej politiky Peňažná politika – je časť HP, ktorú NBS a vláda pomocou priamych a nepriamych nástrojov reguluje agregátny dopyt a produkčný potenciál krajiny priame – úverové limity, povinné vklady bánk, pravidlá likvidity, kontrola bánk zo strany NBS nepriame – diskontná sadzba, povinné minimum rezervy bánk, predaj a nákup cenných papierov

Charakteristika menového vývoja

• miera inflácie
• vývoj devízových rezerv
• peňažná zásoba (agregát M2)
• vývoj úverov (pozitívom je rýchlejší rast úverov ako HDP)
• vývoj úrokovej miery
• rozpočtové hospodárenie a vnútorná zadĺženosť vlády
• platobná bilancia SR
• devízová zadĺženosť

Základ reťazca:

ponuka peňazí – úroková miera – plánované investičné výdaje – agregátny dopyt – zamestnanosť a cenová stabilita

4. ZAHRANIČNO OBCHODNÁ POLITIKA

• aktivita štátu zameraná na regulovanie tovaru, služieb, pracovnej sily, kapitálu, cez hranice štátu, v podmienkach otvorenej ekonomiky
• prvotnou príčinou zahraničnej politiky výmeny je odlišná špecifická skladba disponibilných faktorov štátov
• prírodné, ľudské, investičné zdroje sú rozmiestnené medzi štátmi nerovnomerne
• táto nerovnomernosť umožňuje komparatívne výhody

EUR – kvalifikovaná pracovná sila, kapitálovo náročná výroba (chémia, priemysel) Zahraničný obchod

• je subst pohybu medzinárodnej mobility ľudskej sily a materiálnych zdrojov

Vnútorný obchod

• odlišná mobilita zdrojov, vo vnútri je vyššia. Každá krajina využíva vlastnú menu, zahraničný obchod je viac ovplyvnení politickými rozhodnutiami vlády a celkovou situáciou vo svete respektíve regiónu

V procese ekonomickej a sociálnej transformácie došlo k výraznej zmene zahranično obchodných vzťahov, ktoré zodpovedá novému geopolitickému usporiadaniu sveta. Úspešnosť – z/o politiky sa posudzuje najmä podľa vyrovnanosti platobnej a obchodnej bilancie štátu (saldo) Prínosy z/o politiky: úspora práce a ostatných zdrojov Konkurencia tovarov z dovozu núti domácich výrobcov k zvýšeniu produktivity práce a najmä technickej a úžitkovej inovácie výrobkov Z/o kooperácia – umožňuje získať najmodernejšie poznatky, z techniky z tg a organizácie výroby

Najdôležitejšie nástroje Z/O politiky

1) CLO

– forma dane za dovoz a vývoz tovaru služieb, čím sa zvyšuje jeho cena a tým sa znižuje jeho predajnosť na domácom trhu

• úlohou CLA ako obchodno politické prostredie klesá (WTO) ale rastie úloha v tzv. administratívnych (netarifných) prekážok.

2) Kvóta

• vládou určený vývoz, dovoz tovaru pre jednotlivé krajiny, regióny. (množstvo, %podiel na spotrebe, kapacite)

3) Dobrovoľné exportné obmedzenie (OPAC)

• vývozcovia sami regulujú svoj export do danej krajiny v úsilí vyhnúť sa tvrdším opatreniam za strany cieľovej krajiny vývozu

4) Subvencia

• úhrada časti nákladov, spojená z vývozom ak je to v štátnom záujme

5) Dumpingové ceny

• ceny vývozu ktoré sú nižšie ako vlastné náklady výroby, využívajú sa najmä na tieto účely:

o upevnenie monopolného postavenia na trhu a následne zvyšovanie cien a ziskov o cenovú diskrimináciu spotrebiteľov jednotlivých krajín

6) Dovozná prirážka

7) Zdravotné a iné predpisy

• mimo colné bariéry ako prekážka dovozu Štátnej Obchodnej Inšpekcia
• Medzi stavom SR ekonomiky a stavom vyspelejších krajín EÚ, existuje a prehlbuje sa štrukturálny HDP a výkonnostný rozdiel. Jeho prekonanie je otázkou investícií, prílevu zahraničného kapitálu.
• Vzťah medzi potrebou investícií a dostupnými finančnými zdrojmi je u nás omnoho napätejší ako v EÚ.
• Náš HDP z hľadiska výkonnosti na 1 obyvateľa 40% priemeru EÚ 2-3% rast HDP a u nás 4-5% HDP. Je potreba cca 25 rokov aby sme dosiahli EÚ.

• Základným problémom Z/O politike je zvýšenie transformačného efektu. Rozdiel medzi hodnotou dovezených surovín a hodnotou vývozu hotových obyvateľov v prepočte na 1 obyvateľa.
• ide teda o ukazovateľ vyspelosti danej ekonomiky (hodnota pridaná spracovaním) SR = 1,5, D = 4, SWZ = 7

• Nízky transformačný efekt je hlavnou príčinou prepadu našej obchodnej bilancie
• Transformačný efekt závisí od vyspelosti technológií a miery sofistikovanosti (vysoká miera technologického využitia)

Oslabovať sklon k spotrebe domácností i firiem o posilňovať dlhodobé sporenie, je dlhodobou úlohou z hľadiska tvorby domáceho kapitálu. Zahraničné investície sú len doplnkovým zdrojom, keď tvorba domáceho kapitálu je nedostačujúca

• zahraničný kapitál je vždy za vyšším zhodnotením a miera zhodnotenia závisí od prostredia.

Vonkajšia Z/O Politika Kompatibilná súčasť celkovej hospodárskej politiky štátu, podstatou ktorej je pôsobenie vlády na ekonomické vzťahy so svetovou ekonomikou s konečným cieľom udržovať relatívnu stabilitu zamestnanosti vyrovnávaním platobnej bilancie.

Nástroje:

• Autonómne – upravujú vzťahy vstupu a výstupu v ekonomike – CLO
• Zmluvné – rámec formy zmluvných úprav na bi a multilaterálnej úrovni týkajúce sa najmä spôsobu a rozsahu uplatňovania autonómnych nástrojov.

Clo v Z/O politike a) podľa smeru prepravy tovaru Vývozné – najmä v krajine s monokultúrnou surovinou štrukturálny vývoz Dovozné – ochrana domácej výroby, ak sa tovar v danej krajine nevyrába Tranzitné – od roku 1921 zrušené b) spôsobu výpočtu Valorické – (hodnotové) ako % z fakturovanej ceny tovaru na vstupe Špecifické CLO na jednotku tovaru, kus objem Diverzifikované – odstupňované podľa ceny tovarov c) podľa účelu Vyrovnávacie – odstraňuje nevýhody dovozu subvencovaných tovarov Antidumpingové d) podľa rozsahu platnosti Colná tarifa – systémové usporiadanie výrobných a colných sadzieb k nim. Má povahu zákona, schvaľuje sa každoročne

Vonkajšia obchodná menová politika

Potreba:

• globálna internacionalizácia hospodárskeho života, ktorá sprevádza oveľa rýchlejší rast presunov všetkých foriem medzinárodného ekonomického pohybu (tovarov, služieb, kapitálu, tg. Pracovnej sily) v porovnaní s rastom objemov ich produkcie (1985-1990 – 2,3x)
• rast počtu subjektov svetovej ekonomiky i politiky a ich úsilie a naplnenie ekonomickej suverenity
• globalizácia základných otázok svetovej ekonomiky i politiky (mier, výživa, ekológia, terorizmus, narkotiká)
• skracovanie výrobných cyklov (pružné výrobné systémy, informačné siete

Čiastkové oblasti:

Z/O politiky + colná aj licenčná…

• devízová politika
• úverová politika
• migračná politika

SR je krajinou s malým vnútorným trhom preto je veľmi dôležitá Z/O Stupeň otvorenosti, tranzit ekonomík

SK CZ H PL SLO

Export/HDP 49 44 42 18 46 Obrat/HDP 100 96 88 48 97

Transformačný efekt v Z/O vyjadruje pomer vývozu hotovej výroby a dovozu surovín a materiálov

1991 1994 1998

SR 1,58 3,44 4,94 ČR 2,85 5,2 7,8 Typy Z/O politiky Pretekcionárska

• podstatou je ochrana domácich výrobcov s nižšou konkurenčnou schopnosťou

Nástroje:

o clo, dovozná prirážka, štátne príspevky, dotácie Liberálna

• podstatou je slobodná realizácia zahranično obchodných vzťahov

o pozitíva – konkurenčné prostredie, obmedzenie monopolov, rozšírenie sortimentu o negatíva – nebezpečie prevahy dovozu, zánik domácej výroby, rast nezamestnanosti

Transformačný efekt si vyžaduje vyváženú politiku, využitie stimulačných vplyvov Z/O na domácich výrobcov po dlhom období autokracie

Zásady Hospodárskej politiky v otvorenej ekonomike 1) dodržiavanie medzinárodných obyčajov ako nepísaných pravidiel, ktorých záväznosť vyplýva z trvalého zachovania noriem medzinárodného práva 2) dodržiavanie medzinárodných obchodných zvyklostí ako nepísaných pravidiel, ktoré nemajú povahu pravidiel právnych a nie sú prameňom práva. Majú význam pri výklade vôle strán. 3) Dodržiavanie všeobecných zásad – zvrchovanosti, rovnoprávnosti, nezasahovania do vnútorných záležitostí, rešpektovanie národných záujmov, vzájomných výhod. Špecifické sa realizujú najmä vo forme položiek, napr zásada protekcionizmu, slobody obchodu, nediskriminácie 4) Zásada reciprocity (oko za oko) – vzájomná väzba poskytovaných a prijímaných výhod alebo ústupkov 5) Zásada národného režimu (parity) – poskytovanie zahraničných subjektov rovnakých podmienok ako domácim (podstatou je zhoda podmienok zmluvných strán) 6) Zásada najvyšších výhod – najbežnejšia zásada, ktorej obsahom je záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody poskytované tretiemu štátu V Európe je táto zásada bezpodmienečná , resp. automatická a napr americká je podmienená a poskytuje bezprostredne len tie podmienky, ktoré boli poskytnuté bezplatne bez protihodnoty 7) Zásada bi a multilaterálnych úprav – voľba dvojstranných úprav spravidla je v dôsledku určitého štátneho intervencionalizmu snahy presadiť špecifické záujmy (nekonvertibilita meny, nerovnováha platobnej bilancie, presadzovanie výsadného postavenia) Multilaterálne – vyjadrujú úsilie o internacionalizmus vzťahov

Platobná bilancia Je to makroekonomický agregát – vyjadruje všetky medzinárodné transakcie realizované ekonomikou v určitom časovom období

Zahrňuje dve základné položky:

o bežný účet platobnej bilancie o kapitálový účet Typy transakcií o import a export tovarov o import a export služieb o finančné aktivity zo zahraničia o dary (príjem, zaslanie)

• zahraničný dlh SR prekročil 9 mld USD cca 43% HDP
• od roku 1993 zadĺženosť vzrástla z 562 na 1705 USD na obyvateľa 1997

Motívy investovania v zahraničí Nemecko o základný motív – očakávaní zisk zo zahraničia , investície musia prevýšiť alternatívne použitie týchto prostriedkov

o čiastkové determinanty:

 zaistenie postavenia na trhu  získanie nového trhu  daňové a finančné zvýhodnenie  nízke platy  zaistenie dodávok surovín  vytvorenie dodatočného odbytu pre výrobky firmy  nedostatok pracovných síl v Nemecku  nízke ceny surovín a materiálov USA o základný motív – očakávaný zisk zo zahraničia investície musí prevýšiť alternatívne použitie týchto prostriedkov

o čiastkové determinanty:

 rastúce trhy a dopyt  zaistenie surovín  menšie výrobné náklady  nedostatok miestnych odbytových organizácií  nutnosť prispôsobenia výroby  zvýšenie životného štandardu  ochrana domáceho trhu

Politika hospodárskej súťaže

Zmysel:

Súťaživosť – v trhovej ekonomike sa zakladá na predpoklade, že táto je objektívnou dovednosťou vyplývajúcou s prirodzenej povahy človeka Ekonomickosť – podstata je úsilie firiem zvíťaziť nad svojimi konkurentmi, získať väčšiu mieru zisku ako doposiaľ väčší podiel na trhu Hospodárska súťaž

• je anonymným, čiže neviditeľným nástrojom riadenia a kontroly trhu, z hľadiska alokácie zdrojov v čase a priestore.

V ústave SR: SR chráni a podporuje hospodársku súťaž Základným predpokladom hospodárskej súťaže je liberalizácia cien pretože je ……… slobody pri rozhodovaní subjektov trhu o 4 základných otázok. Nevyhnutnou súčasťou hospodárskej súťaže je že v jej prostredí firmy podstupujú riziko. -vzťah efekt riziko je priamoúmerný

Hospodárska súťaž nie je priamoúmerná:

• je zmyslom je optimálna alokácia a koncentrácia výrobných faktorov, konečným výsledkom, ktorý je efekt u spotrebiteľa v podobe nižších cien vyšších úžitkových vlastností tovarov a služieb.

Konkurenčné prostredie

• je podnikateľské prostredie, v ktorom subjekty trhu, firmy a domácnosti, sú vo svojom rozhodovaní nezávislé a nikým neobmedzované s výnimkou dôchodkového obmedzenia, zo strany štátu.

Extrémne formy konkurenčného prostredia:

Monopol a dokonalá konkurencia

• medzi nimi je nedokonalá konkurencia odvodená od týchto konkrétnych podmienok hospodárenia:

1) výrobná a nákladová štruktúra trhu 2) bariéry konkurencie 3) rozsah v akom firmy vstupujú na kolíziu záujmov

• protimonopolná politika je politikou hospodárskej súťaže, prostredníctvom príslušných inštitúcii štátu, je zameraná na ochranu súťaže a nie súťažiacich.

Subjekty politiky:

1) protimonopolný úrad (ochrana firiem) 2) ministerstvo hospodárstva (ochrana spotrebiteľov) Vývojová tendencia

• protimonopolnej praxe vo vyspelých krajinách dochádza k novému postoju k úlohe veľkých firiem ako významných nositeľov vedeckotechnických inovácií, okrem toho ide o princíp De-minimis a o vzťahy medzi veľkými a malými firmami.

Konkurencia

• dynamický proces poskytujúci priestor pre slobodné rozhodovanie hospodárskych subjektov a trvalé zlepšovanie uspokojovania potrieb spotrebiteľov. Dokonalá, nedokonalá, nekalá.

Monopolné prostredie

• jeden (absolútny monopol) alebo (oligopol) hospodárskych subjektov výlučne určujú podmienky na strane ponuky (niekedy dopytu) v dôsledku čoho sa obmedzuje suverenita spotrebiteľov trh je horšie zásobený. Funguje s vyššími cenami a pri neúplnom využití výrobných faktorov.

Prirodzený monopol

• jediný subjekt v odvetviach, kde alokačná efektívnosť je spojená s koncentráciou a optimálnym je práve sústredenie do jediného podniku (vodovodné, plynové, energetické). Štát sa sústreďuje len na kontrolu, či nedochádza k zneužívaniu trhovej pozície.

Kritéria posúdenia konkurenčného prostredia

Kritéria:

o trhová štruktúra – počet a podiel účastníkov , miera trhovej transparencie, obmedzovanie vstupu do odvetvia o trhové správanie – cenová a odbytová stratégia, sklon k obmedzovaniu konkurencie o trhový výkon – vývoj cien, nákladov, zisku, tempo inovácií, zásobovanie trhu

Formy obmedzovania konkurencie o dohodnuté správanie eko