Makroekonomické východiská modelovania nezamestnanosti

Sledované intervaly sú štvrťročné z rokov 1997Q1 až 2003Q4 (n = 28). Zdroje údajov sú internetové stránky: <a href="http://www.nbs.sk,">www.nbs.sk,</a> <a href="http://www.nup.sk,">www.nup.sk,</a> <a href="http://www.statistics.sk">www.statistics.sk</a> a Štatistický úrad SR.

Nezamestnanosť

Je jedným z najdôležitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky. V trhovej ekonomike je obvyklý stav keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa - miera nezamestnanosti. U u(%) = ––––––––––––––––––- x 100 L u - miera nezamestnanosti v % U - počet nezamestnaných L – počet pracovných síl (práceschopné obyvateľstvo) Vzniká z viacerých príčin: [Faktory ktoré ju zapríčiňujú]

  • 1. nie je dopyt po tovaroch a službách [nevyrába sa, nepredáva sa, peniaze nemajú kolobeh]
  • 2. prechádza sa z jedného ekonomického systému na druhý [automaticky sa mení počet zamestnancov]
  • 3. politika vlády [neprijíma také zákony, ktoré by dovoľovali podnikateľom zamestnávať]
  • dane [pokles daní]
  • rôzne úľavy
  • zahraničný kapitál [príchod – podpora zahraničného kapitálu]
  • minimálna mzda...
  • 4. odbory
  • 5. nefunkčný sociálny systém
  • 6. kvalifikácia zamestnanca
  • 7. ochota cestovať za prácou

Dôsledky nezamestnanosti:

  • nevytvára sa HDP
  • zhoršuje sa Dopyt
  • klesá životná úroveň
  • zhoršuje sa zdravotný stav
  • naštrbujú sa rodinné vzťahy
  • zväčšuje sa kriminalita

Priemerná nominálna mzda

Je suma peňazí, ktorú dostáva pracovník. Predstavuje hrubú mzdu bez ostatných nákladov teda bez nákladov na sporenie poistenie na splácanie pôžičiek a pod. Nepriamo úmerne ovplyvňuje nezamestnanosť.

Inflácia

Je makroekonomický jav ktorý zaujíma významné miesto v ekonomickej teórii a je v pozornosti každého individuálneho subjektu. Inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb pripadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Je to proces vyvolaný poruchami v mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhe v peňažnej sfére aj vo sfére reálnej ekonomiky. Z makroekonomickeho hľadiska je dôležité aké sú celkové zmeny cien. Celkovú úroveň cien tovarov a služieb ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú nazývame cenová hladina. Inflácia je teda vzrast celkovej cenovej hladiny nie jednotlivých cien. Priamo úmerne ovplyvní nezamestnanosť, čím je väčšia tým viacej sa znehodnocujú peniaze, ktoré ovplyvní aj nominálnu mzdu pracovníkov.

Hrubý domáci produkt

Je súhrn finálnych statkov (spotrebných a investičných) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie obyčajne za výrobnými faktormi na území danej krajiny bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Hrubý domáci produkt zohľadňuje územný princíp.

Daň z príjmu fyzických osôb

Daň, ktoré je odvodené z príjmu fyzických osôb. Nedávno bolo dokázané známym ekonómom Edward Prescottom, laureátom Nobelovej ceny za ekonómii, čím je vyššia miera zdanenia v krajine, tým je vyššia aj nezamestnanosť / hn.ihned.cz – Pavel Kohout : Dane určujú nezamestnanosť /

Priame zahraničné investície

Sú vlastne investície plynúce do krajiny zo zahraničia, od zahraničných investoroch. Ich dôležitým dôsledkom je, že vznikajú nové pracovné miesta, tým sa zníži nezamestnanosť do určitej miery. Tento faktor ovplyvňuje nezamestnanosť nepriamo úmerne.

Údajová základňa:

CR NEZAM INFL HDP DPFO PZI PNM

1997Q1 12,00 6,00 160821 7,40 167 9157 1997Q2 11,40 6,30 178268 14,20 1444 10172 1997Q3 12,00 6,00 188133 20,30 248 10305 1997Q4 11,80 6,20 185457 25,10 3565 10511 1998Q1 12,60 7,30 178677 7,51 5446 9290 1998Q2 12,10 7,40 198261 14,70 2135 9876 1998Q3 12,70 6,20 208527 21,50 2325 10167 1998Q4 12,40 5,90 195972 26,80 3701 10228 1999Q1 15,10 7,00 191271 7,53 1899 9659 1999Q2 15,70 7,10 215315 14,43 2679 10796 1999Q3 16,70 14,70 221939 21,60 2383 11246 1999Q4 17,10 14,20 215583 30,39 5522 11326 2000Q1 18,90 15,50 212221 6,89 1965 11417 2000Q2 19,90 15,80 238701 12,08 4613 11798 2000Q3 18,40 8,90 246000 21,57 43620 12089 2000Q4 18,60 8,50 237157 25,40 41597 12514 2001Q1 19,70 7,20 231758 6,73 4693 12861 2001Q2 19,20 7,80 257610 12,78 22848 13355 2001Q3 19,00 7,70 261851 19,56 1150 13810 2001Q4 18,70 6,70 258620 27,73 28651 15990 2002Q1 18,47 4,70 249835 7,60 4051 14018 2002Q2 17,80 3,10 278476 13,85 14028 14356 2002Q3 17,13 2,50 283775 21,01 142865 14514 2002Q4 16,87 3,10 284298 29,83 20676 16854 2003Q1 18,40 7,60 272246 8,00 10746 14663 2003Q2 17,00 7,90 299335 14,38 10092 14686 2003Q3 17,00 9,10 308328 22,41 4599 16009 2003Q4 17,40 9,60 315903 31,89 6696 17714

nezam – nezamestnanosť / miera nezamestnanosti/ infl – inflácia hdp – hrubý domáci produkt dpfo – daň z príjmu fyzických osôb pzi – priame zahraničné investície pnm – priemerná mesačná mzda

Odhadnutie troch verzií jednorovnicového lineárneho modelu

1.model

V tomto lineárnom modeli som skúmal závislosť nezamestnanosti od hrubého domáceho produktu a inflácie.

 Predpoklady o znamienkach

Parameter ß0 by mal byť kladný, lebo nezamestnanosť v prvom kvartáli roku 1997 nemôže byť záporný. Parameter ß1 by mal byť záporné, lebo čím je väčšia hdp tým je menšia nezamestnanosť. Parameter ß2 by mal byť pozitívna, lebo rastom inflácie rastie aj nezamestnanosť.

regress nezam hdp infl

REGRESS : dependent variable is NEZAM

Using 1997Q1-2003Q4

Variable Coefficient Std Err T-stat Signf

^CONST 267.548 220.384 1.21401 .236

HDP .473481E-02 .834561E-03 5.67341 .000

INFL .308519 .103955 2.96783 .007

Equation Summary No. of Observations = 28 R2= .6082 (adj)= .5768 Sum of Sq. Resid. = 862629. Std. Error of Reg.= 185.756 Log(likelihood) = -184.428 Durbin-Watson = .44815 Schwarz Criterion = -189.426 F ( 2, 25) = 19.4023 Akaike Criterion = -187.428 Significance = .000008

 Odhadnutý tvar modelu

NEZAM = 267.548 + 0,00473481*HDP + 0.308519*INFL

 Interpretácia modelu

Ak sa HDP zmení / rastie/ o jednotku a všetky ostatné nezávislé premenné zostanú nezmenené, nezamestnanosť rastie približne o 0,00473481 jednotiek. Ak rastie Inflácia o jednotku a všetky ostatné nezávislé premenné zostanú nezmenené, nezamestnanosť rastie približne o 0, 308519 jednotiek. Koeficient determinácie R2 = 0.6082, čo znamená, že daný model opisuje realitu na 60,825%, zvyšných 39,175% možno pripísať náhodu.

 Test štatistickej významnosti parametrov

H0: i =