Náklady

Náklady Podnik pri svojej cinnosti prichádza do styku s inými subjektami rôzneho charakteru. S týmto okolím je prepojený pomocou vstupov a výstupov. Každý podnik si kladie urcité ciele. Velmi dôležitú skupinu cielov tvoria ekonomické

ciele:

a) dosahovanie zisku – zisk sa casto považuje za vrcholný ciel podnikatelskej cinnosti, pretože je podmienkou dalšej existencie a rozvoja b) zabezpecovanie financnej stability a likvidity podniku – ked má podnik dostatok penazí na úhradu svojich záväzkov, je schopný zabezpecit dalšiu cinnost c) efektívnost výrobnej a ostatnej cinnosti – meria sa vztahom medzi výstupmi a vstupmi. Podnik môže efektívnost svojej cinnosti zabezpecit bud maximalizáciou výstupov alebo minimalizáciou vstupov alebo optimalizáciou vztahu medzi vstupmi a výstupmi Pri zabezpecovaní cinnosti podniku a dosahovní vytýcených cielov má revažná cast vstupov formu nákladov a prevažná cast výstupov formu výnosov. Rozdiel výnosov a nákladov za urcité obdobie predstavuje HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK. Náklady a výkony podniku Náklady predstavujú spotrebu živej a zhmotnenej práce vyjadrenú v peniazoch. Napríklad: pekáren nakúpi múku, sol,.., ktoré sa stávajú v pekárni materiálom. Náklad, ktorý vznikne pri pecení, sa oznacuje spotreba materiálu. Za tento materiál musí pekáren zaplatit, tak sa zníži majetok podniku – znížia sa penažné prostriedky. Výkony predstavujú výsledok výrobnej, obchodnej alebo inej podnikatelskej cinnosti. Sú to teda hodnoty, ktoré podnik vyprodukuje za urcité obdobie a sú vyjadrené v peniazoch. Majú formu výrobkov, polotovarov, prác alebo služieb. Objem výkonov vyrobený vo výrobnom podniku za urceté obdobie sa oznacuje pojmom objem výroby. Je potrebné odlíšit výkony od výnosov. Výkony sa stávajú výnosmi až vtedy, ked sa realizujú. Charakteristika nákladov podniku

• 1. náklady z hladiska podniku ako celku sa sledujú vo financnom úctovníctve. Nákladmi

sa tu rozumie každé zníženie majetku podniku vyjadrené v peniazoch. Patria sem

náklady:

· pri ktorých je priama nadväznot medzi znížením majetku a výkonom podniku (spotreba materiálu, mzdy,...) · ktoré vznikajú nedodržaním stanovených predpisov alebo pôsobením mimoriadnych vplyvov (pokuty, penále, ...) · ktoré sú súcastou rozdelovania hospodárskeho výsledku (náklady na reprezentáciu, ..) · prostredníctvom ktorých sa presadzuje politika štátu (dan z príjmu, ..) Ak chce podnik nieco vyrábat, musí si výrobu najskôr zabezpecit technicky = technická príprava výroby. Patrí sem aj príprava technologická a organizacná.

• 2. náklady z vnútropodnikového hladiska – nákladmi sa tu rozumie úcelové a úcelné

vynaloženie majetku podniku v penažnom vyjadrení. Úcelové vynaloženie majetku znamená, že náklad sa vztahuje priamo na výkon (náklad sa vynakladá na konkrétny úcel). Úcelné vynaloženie majetku znamená, že sa pri vytváraní výkonu pracuje hospodárne a efektívne. Napríklad: pri výrobe plechovej skrinky sa pracuje hospodárne vtedy, ak sa dbá na to, aby bol co najmenší odpad plechu. výstupy vstupy Vstupy a výstupy musia byt v penažnom vyjadrení. Výdaj znamená fyzický úbytok majetku (výdaj materiálu zo skladu, ...). Výdavok znamená ubýtok financných prostriedkov. Medzi nákladmi a výdavkami podniku je casto nesúlad. Vyplýva z casového posunu vzniku nákladu a výdavku (výdaja). Z princípu oddeleného sledovania výdavkov a s nimi súvisiacich nákladov môže nastat vecný a casový nesúlad medzi nákldmi a výdavkami. Tento nesúlad sa musí odstránit, aby sa vycíslil hospodársky výsledok, ktorý sa vztahuje na dané obdobie. Zabezpecenie vecného súladu znamená preskúmanie, ci vzniknutý výdavok vôbec patrí do nákladov príslušného obdobia. Casový nesúlad znamená, že v jednom období vznikne výdavok a v inom období je tento výdavok uznaný za náklad. Pri sledovaní casového nesúladu medzi nákladmi a

výdavkami sa stretneme s takýmito prípadmi:

• 1. výdavky aj náklady spadajú do toho istého obdobia – casový nesúlad nevzniká
• 2. najskôr vznikne náklad a potom výdavok – hovoríme o výdavkoch budúcich období
• 3. najskôr vznikne výdavok a potom náklad – hovoríme o nákladoch budúcich období

Clenenie nákladov Clenenie nákladov podla nákladových druhov je základným clenením v každom podniku. Vyjadrujú najmô spotrebu výrobných faktorov pri vstupe do podniku. Sú v tej forme ako vznikli alebo ako do podniku prišli. Sú to prvotné náklady. Neprihliada sa na to, kde vznikli, ani na to, na aký úcel sa vynaložili. Prvotné náklady vznikajú v podniku pri styku s okolím, preto ich nazývame externé. Každý nákladový druh tvorí jeden celok, ktorý sa neskladá zo súcastí, a preto sa ani nerozkladá. Nákladové druhy sa preto považujú za jednoduché náklady. Súcet nákladov podla nákladových druhov slúži na vycíslenie hospodárskeho výsledku. Podiel jednotlivých druhov nákladov na celkových nákladoch sa oznacuje pojmom štruktúra nákladov podla nákladových druhov. Pri clenení nákladov podla nákladových druhov sa vytvárajú ekonomicky rovnorodé skupiny, preto sa takýto spôsob clenenia nákladov nazýva aj ekonomické clenenie

nákladov. Náklady podla druhov sa clenia takto:

· spotrebované nákupy – materiál, energia.... · nakupované a použité služby – oprava stroja, cestovné... · mzdové a ostatné osobné náklady – mzdy, poistenie.... · dane a poplatky – cestná dan, dan z nehnutelnosti... · iné prevádzkové náklady – dary, pokuty, penále... · odpisy investicného majetku · tvorba rezerv a opravných položiek – rezerva na opravu budovy... · financné náklady – platené úroky, kurzové straty... · mimoriadne náklady – manká a škody... · dan z príjmov · ostatné druhy nákladov Náklady clenené podla nákladových druhov služia na vycíslenie hospodárskeho výsledku, porovnanie štruktúry nákladov, plán nákladov a hodnotenie efektívnosti podniku. Každý podnik má svoju organizacnú štruktúru, ktorú tvoria vnútropodnikové útvary. Ak je podnik jednoduchý, nemusí sa clenit. Avšak ak je zložitý, musí sa clenit na vnútropodnikové útvary, kde okrem prvotných nákladov vznikajú aj druhotné, ktoré predstavujú spotrebu výkonov iných vnútropodnikových útvarov. Pretože vznikli vo vnútropodnikovom útvare sú to náklady interné, možno ich rozložit na pôvodné nákladové druhy, preto ich nazývame aj zložené. Kalkulacné clenenie nákladov Pri klalkulacnom clenení nákladov ide o priradenie príslušnej casti každého nákladového druhu a príslušnej casti vnútropodnikového nákladu na konkrétny výkon. Kalkulovanie je cinnost, ktorá je spojená s priradovaním príslušnej casti celkových nákladov na konkrétny výkon. Kalkulácia je výsledkom kalkulovania na jednotku výkonu. Výkon, na ktorý sa uskutocnuje kalkulácia nákladov, sa oznacuje ako kalkulacná jednica. Je to výrobok, polotovar vlastnej výroby, práca, služba, prípadne ich kombinácia. Základným znakom, podla ktorého sa clenia náklady v kalkulácii je

úcel. Náklady sa tu delia na:

• 1. priame náklady sú také, ktoré vznikli v priamej súvislosti s príslušným výkonom.

Oznacujú sa aj pojmom jednicové náklady, lebo sa vztahujú priamo na kalkulacnú jednicu.

• 2. nepriame náklady sú také, ktoré vznikli v dôsledku spolocného zabezpecenia,

obsluhy a riadenia výroby. Sú to režijné náklady a ostatné náklady, ktoré sú spolocné pre všetky výkony. Clenenie nákladov v závislosti od objemu výroby

• 1. fixné náklady – so zmenou výroby sa celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel

pripadajúci na jednotku výkonu. Oznacujú sa aj ako pevné, nepružné, podmienené stále vzhladom na objem výkonov. Patria sem napríklad náklady na osvetlenie, kúrenie, odpisy IM, úroky z úverov, náklady na výskum a vývoj.

• 2. variabilné náklady – nemenia sa so zmenou objemu výroby, preto sa oznacujú aj

ako premenlivé, pružné. Zmena variabilných nákladov v závislosti od objemu výkonov

môže byt:

a) proporcionálna – náklady rastú rovnako rýchlo ako objem výkonov b) progresívna – náklady rastú rýchlejšie ako objem výkonov c) degresívna – náklady rastú pomalšie ako objem výkonov d) regresívna – náklady sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov Proporcionálne náklady sa vyvíjajú v tom istom smere ako objem výkonov. Ak vycíslime tieto náklady na jednotku výkonu, sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké. Napríklad spotreba priameho materiálu na jednotku výkonu. Progresívne náklady sú také, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov (v prípade, že objem výkonov rastie) a klesajú pomalšie ako objem výkonov (v prípade, že objem výkonov klesá). Tým, že objem výroby rastie, stúpajú náklady na jednotku výkonov. Napríklad príplatky za nadcas, náklady na nepodarky,... Degresívne náklady sú také, ktorých celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov v prípade, že objem výkonov rastie) a klesá rýchlejšie ako objem výkonov (ak objem výkonov klesá). Tým, že objem výkonov rastie, klesajú náklady na jednotku výkonu. Napríklad náklady na opravy HIM, na pomocný materiál,... Regresívne náklady sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov. Ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov rastie. Napríklad mzdy vyplatené za prestoje,... Ak máme stanovené, aké tržby chceme dosiahnut, potom na základe rozclenenia nákladov na fixné a variabilné vieme stanovit objem výkonov, pri ktorom podnik nedosahuje zisk ani stratu. V tomto bode je hospodársky výsledok nula. Clenenie nákladov v úctovníctve Pre podnik je dôležité poznat aj náklady v clenení podla jednotlivých oblastí cinnosti podniku, tak ako sa sledujú v úctovníctve.

• 1. prevádzkové náklady – bezprostredne súvisia s hlavnou cinnostou podniku.

Napríklad spotreba materiálu, energie, náklady na nákup tovaru, cestovné, nájomné, mzdové a ostatné náklady, dane, odpisy IM, ...

• 2. financné náklady – vznikajú pri financných operáciách uskutocnovaných podnikom.

Napríklad úroky za úver, kurzové straty, ... Prevádzkové náklady a financné náklady sa oznacujú ako náklady z bežnej cinnosti.

• 3. mimoriadne náklady – vznikajú v podniku v súvislosti s nejakou mimoriadnou

udalostou alebo cinnostou. Napríklad manká, škody, náklady, ktoré vznikajú v súvislosti so zmenou spôsobou ocenovania, ... Plánovanie nákladov v podniku Je to cinnost, ktorou sa dopredu stanovujú jednotlivé položky nákladov, ktoré podnik potrebuje vynaložit na dosiahnutie cielov. Ak chceme plánovat náklady, musíme dobre poznat minulé a súcasné podmienky v podniku. Musíme ich dôsledne analyzovat. Na základe poznania a analýzy minulého a súcasného stavu stanovujeme plán nákladov podniku. Plánovanie nákladov musí byt spojené s plánovaním výnosov podniku. Plánovaním nákladov a výnosov podniku za urcité obdobie sa vlastne plánuje hospodársky výsledok, ktorý chce podnik v tomto období dosiahnut. Plán nákladov predstavuje prehlad jednotlivých nákladových položiek v predpokladaných sumách. Základom pre zostavenie plánu nákladov je plán výkonov podniku. Jednotlivé položky plánu nákladov sa urcujú na základe nákladov dosiahnutých v predchádzajúcom období. Takto je možné plánovat náklady len pri výkonoch už vyrábaných. Pri nových výkonoch sa vychádza z prepoctov a odhadov. Pred zostavením plánu nákladov musíme poznat ceny vstupov do výroby. Metodiku (spôsob) plánovania nákladov si stanovuje podnik sám. V každom podniku je potrebné zostavit optimálny plán nákladov. Plán nákladov v optimálnej výške môže

podnik dosiahnut tak, že sa bude snažit:

a) plánovat minimum nákladov na jednotku výkonu b) plánovat maximálnu sumu zisku na konkrétny objem výkonov Snahou podniku je vyrobit a predat plánovaný objem výkonov pri optimálnych nákladoch. Každý podnik sa preto snaží hladat a využívat možnosti znižovania nákladov. Rezervami znižovania nákladov sa rozumejú nevyužité možnosti pri snahe podniku dosahovat co najmenšie náklady na jednotku výkonu. Patria sem: · lepšie využívanie obežného majetku · skracovanie doby obratu obežného majetku · lepšie využívanie výrobnej kapacity podniku · zvyšovanie kvality podniku · volba vhodného sortimentu výroby.