Multiplikátory Multiplikátor ukazovatel vyjadrujúci kvantitatívny vztah medzi prírastkom výdavkov a rastom národného dôchodku. Ide o koeficient, ktorý vyjadruje, aké velké zväcšenie dôchodku bude dosiahnuté zvýšením výdavkov o 1 penažnú jednotku. Multiplikátor investicný koeficient, ktorým treba vynásobit prírastok investícií, aby sa mohol vyjadrit nimi vyvolaný prírastok národného dôchodku. Multiplikátor medzinárodného obchodu koeficien rast národného dôchodku v pomere k zaciatocnému rastu vývozu. Multiplikátor úveru ukazovatel vyjadrujúci vztah medzi penažnou masou a penažnými zdrojmi alebo centrálnymi peniazmi uvedený na strane pasív emisnej inštitúcie. Multiplikátor vkladový násobitel, ktorý vyjadruje, o kolko sa bankovom systéme zvýšia celkové vklady, ak sa uloží jedna penažná jednotka. multiplikátor vývozný kvantitatívny vztah medzi prírastkom exportných príjmov krajiny a medzi prírastkom národného dôchodku. Zvýšenie národného dôchodku sa nerovná ekvivalentnému prírastku príjmov z vývozu, ale je jeho násobkom. Velkost uvedeného násobku je daná koeficientom vývozného multiplikátora. Podla Keynesa je velkost národného dôchodku urcená výškou kúpyschopného dopytu, t. j. penažnými výdavkami. C + I = Y , kde C = spotreba, I = investície , Y = národný dôchodok. Vo svojej teórii J. M. Keynes nacrtol urcitý typ vzájomnej rovnováhy medzi makroekonomickými velicinami. V otvorenej ekonomike, ktorá sa zapája do medzinárodného obchodu, k výdavkom z vyššie uvedených spotrebitelov na tovar danej krajiny, t. j. import. Súcasne sa pocíta s tým, že urcitá cast výdavkov domáceho obyvatelstva sa realizuje nákupom tovaru z dovozu. Pri zohladnení uvedených velicín potom platí nasledovný rovnovážny stav: (C – M) + (I +X ) = Y, kde X = export, M = import, rozdiel (C – M) vyjadruje výdavky na spotrebu domáceho tovaru. Túto rovnicu môžeme zapísat i týmto spôsobom: (C + I) + (X – M) = Y, kde výraz (X – M) vyjadruje obchodnú bilanciu krajiny. Z vyššie uvedených vztahov vyplýva, že export zvyšuje výdavky na domácom trhu a súcasne i národný dôchodok danej krajiny. Dovoz naopak znižuje výdavky a súcasne i národný dôchodok. Možno to vyjadrit i nasledovne: aktívna obchodná bilancia zvyšuje národný dôchodok a pasívna obchodná bilancia národný dôchodok znižuje. Podla Keynesovej teórie zahranicno-obchodného multiplikátora každý kapitálový vklad následne vytvorí urcitý rozsah pracovných príležitostí, zvýši zamestnanost, vyvolá rast dôchodkov a zvýši spotrebitelský dopyt. Vzniknutý dopyt stimuluje následne rast výroby, zamestnanosti a dôchodkov i v iných odvetviach hospodárstva. Teória zahranicno-obchodného multiplikátora je založená na primárnom impulze aktívneho salda na primárnom impulze aktívneho salda na primárnom impulze aktívneho salda obchodnej bilancie. Podla tejto teórie zahranicný obchod, zabezpecujúci aktívnu obchodnú bilanciu, vedie k prílevu penažných prostriedkov zo zahranicia a k rastu penažných dôchodkov v krajine. Aktívna obchodná bilancia je zdrojom primárneho dôchodku, ktorý následne vytvára sekundárny, terciárny atd dôchodok. Keynes vytýcil vo svojej teórii medzinárodného obchodu nové ponatie vztahu medzi domácou ekonomikou a zahranicno-ekonomickými vztahmi. Vytýcil urcitý druh vzájomnej rovnováhy, v ktorom sa pocíta so zásahmi do velicín (veliciny = investície alebo spotreba a úspory na jednej strane a dovoz a vývoz na strane druhej) v záujme dosiahnutia a udržania rovnováhy medzi nimi. Keynes zo vzájomného vztahu medzi uvedenými velicinami a národným dôchodkom odvodzuje dalšiu velicinu, a to sklon k dovozu a tzv. multiplikátor zahranicného obchodu. jedným z najväcších prínosov keynesovskej teórie medzinárodného obchodu bolo objavenie dôchodkového úcinku, ktorý ciastocne odstranuje nerovnováhu v obchodnej bilancii. Tento úcinok je založený na to, že nerovnováha v obchodnej bilancii. Tento úcinok je založený na tom, že nerovnováha v obchodnej bilancii vyvoláva zmenu národného dôchodku a tá zase vyvoláva zmenu dovozu. Dôchodkový úcinok pôsobí nasledovne: ak je obchodná bilancia pasívna (napr. preto, že poklesol vývoz), nastane pokles národného dôchodku. Pokles národného dôchodku vyvolá urcitý pokles v dovoze. To mierne zníži schodok v obchodnej bilancii. Ak však naopak je obchodná bilancia aktívna, zvyšuje sa národný dôchodok a s ním sa zvyšuje i dovoz. To mierne zmenší pôvodné prebytky v obchodnej bilancii. Dôchodkový vyrovnávajúci úcinok pôsobí pomerne rýchlo a bol to práve tento úcinok, ktorý klasici a neoklasici nepoznali a hladali ho márne, ked objasnovali vyrovnávanie platobných bilancií pomocou cenových pružností vývozu a dovozu. Tento úcinok spravidla nevyrovnáva obchodnú bilanciu úplne, ale iba scasti. Multiplikacný efekt a efekt vývozu a dovozu na národný dôchodok možno vyjadrit pomocou Samuelsonovho modelu je rovnost X + I = S + M. Multiplikátor ukazovatel vyjadrujúci kvantitatívny vztah medzi prírastkom výdavkov a rastom národného dôchodku. Ide o koeficient, ktorý vyjadruje, aké velké zväcšenie dôchodku bude dosiahnuté zvýšením výdavkov o 1 penažnú jednotku. Multiplikátor investicný koeficient, ktorým treba vynásobit prírastok investícií, aby sa mohol vyjadrit nimi vyvolaný prírastok národného dôchodku. Multiplikátor medzinárodného obchodu koeficien rast národného dôchodku v pomere k zaciatocnému rastu vývozu. Multiplikátor úveru ukazovatel vyjadrujúci vztah medzi penažnou masou a penažnými zdrojmi alebo centrálnymi peniazmi uvedený na strane pasív emisnej inštitúcie. Multiplikátor vkladový násobitel, ktorý vyjadruje, o kolko sa bankovom systéme zvýšia celkové vklady, ak sa uloží jedna penažná jednotka. multiplikátor vývozný kvantitatívny vztah medzi prírastkom exportných príjmov krajiny a medzi prírastkom národného dôchodku. Zvýšenie národného dôchodku sa nerovná ekvivalentnému prírastku príjmov z vývozu, ale je jeho násobkom. Velkost uvedeného násobku je daná koeficientom vývozného multiplikátora. Podla Keynesa je velkost národného dôchodku urcená výškou kúpyschopného dopytu, t. j. penažnými výdavkami. C + I = Y , kde C = spotreba, I = investície , Y = národný dôchodok. Vo svojej teórii J. M. Keynes nacrtol urcitý typ vzájomnej rovnováhy medzi makroekonomickými velicinami. V otvorenej ekonomike, ktorá sa zapája do medzinárodného obchodu, k výdavkom z vyššie uvedených spotrebitelov na tovar danej krajiny, t. j. import. Súcasne sa pocíta s tým, že urcitá cast výdavkov domáceho obyvatelstva sa realizuje nákupom tovaru z dovozu. Pri zohladnení uvedených velicín potom platí nasledovný rovnovážny stav: (C – M) + (I +X ) = Y, kde X = export, M = import, rozdiel (C – M) vyjadruje výdavky na spotrebu domáceho tovaru. Túto rovnicu môžeme zapísat i týmto spôsobom: (C + I) + (X – M) = Y, kde výraz (X – M) vyjadruje obchodnú bilanciu krajiny. Z vyššie uvedených vztahov vyplýva, že export zvyšuje výdavky na domácom trhu a súcasne i národný dôchodok danej krajiny. Dovoz naopak znižuje výdavky a súcasne i národný dôchodok. Možno to vyjadrit i nasledovne: aktívna obchodná bilancia zvyšuje národný dôchodok a pasívna obchodná bilancia národný dôchodok znižuje. Podla Keynesovej teórie zahranicno-obchodného multiplikátora každý kapitálový vklad následne vytvorí urcitý rozsah pracovných príležitostí, zvýši zamestnanost, vyvolá rast dôchodkov a zvýši spotrebitelský dopyt. Vzniknutý dopyt stimuluje následne rast výroby, zamestnanosti a dôchodkov i v iných odvetviach hospodárstva. Teória zahranicno-obchodného multiplikátora je založená na primárnom impulze aktívneho salda na primárnom impulze aktívneho salda na primárnom impulze aktívneho salda obchodnej bilancie. Podla tejto teórie zahranicný obchod, zabezpecujúci aktívnu obchodnú bilanciu, vedie k prílevu penažných prostriedkov zo zahranicia a k rastu penažných dôchodkov v krajine. Aktívna obchodná bilancia je zdrojom primárneho dôchodku, ktorý následne vytvára sekundárny, terciárny atd dôchodok. Keynes vytýcil vo svojej teórii medzinárodného obchodu nové ponatie vztahu medzi domácou ekonomikou a zahranicno-ekonomickými vztahmi. Vytýcil urcitý druh vzájomnej rovnováhy, v ktorom sa pocíta so zásahmi do velicín (veliciny = investície alebo spotreba a úspory na jednej strane a dovoz a vývoz na strane druhej) v záujme dosiahnutia a udržania rovnováhy medzi nimi. Keynes zo vzájomného vztahu medzi uvedenými velicinami a národným dôchodkom odvodzuje dalšiu velicinu, a to sklon k dovozu a tzv. multiplikátor zahranicného obchodu. jedným z najväcších prínosov keynesovskej teórie medzinárodného obchodu bolo objavenie dôchodkového úcinku, ktorý ciastocne odstranuje nerovnováhu v obchodnej bilancii. Tento úcinok je založený na to, že nerovnováha v obchodnej bilancii. Tento úcinok je založený na tom, že nerovnováha v obchodnej bilancii vyvoláva zmenu národného dôchodku a tá zase vyvoláva zmenu dovozu. Dôchodkový úcinok pôsobí nasledovne: ak je obchodná bilancia pasívna (napr. preto, že poklesol vývoz), nastane pokles národného dôchodku. Pokles národného dôchodku vyvolá urcitý pokles v dovoze. To mierne zníži schodok v obchodnej bilancii. Ak však naopak je obchodná bilancia aktívna, zvyšuje sa národný dôchodok a s ním sa zvyšuje i dovoz. To mierne zmenší pôvodné prebytky v obchodnej bilancii. Dôchodkový vyrovnávajúci úcinok pôsobí pomerne rýchlo a bol to práve tento úcinok, ktorý klasici a neoklasici nepoznali a hladali ho márne, ked objasnovali vyrovnávanie platobných bilancií pomocou cenových pružností vývozu a dovozu. Tento úcinok spravidla nevyrovnáva obchodnú bilanciu úplne, ale iba scasti. Multiplikacný efekt a efekt vývozu a dovozu na národný dôchodok možno vyjadrit pomocou Samuelsonovho modelu je rovnost X + I = S + M.