Management ako umenie Nasledujúce minúty by som chcel venovat téme týkajúcej sa manažérov a ich vztahu k ostatným ludom. Rád by som z tejto oblasti poukázal na tematiku sebakázne, zvýšenia produktivita práce a ako má managér rozvíjat dobré vztahy medzi ludmi, lebo aj tejto faktory sú súcastou manažérskeho umenia. Kázen a sebakázen Kázen zavedená z hora je úcinná len krátku dobu. Velmi skoro zacína slabnút. Vyvoláva tiež zbytocný odpor a môže viest k mechanickému plneniu povinností. Preto je najlepšie vytvorit sebakázen. Dajte ludom na vedomie, že byt slušný je v ich vlastnom záujme. Kedykolvek a kdekolvek je to možné, zostavte pravidlá a predpisy spolocne za úcasti a prispenia všetkých zamestnancov. Sebakázen je vlastne hlavným základom riadenia pomocou cielu – cielového managementu. Pri jeho uplatnení nie je pracovník riadení ani tak svojím nadriadeným, ako úlohami, ktoré má splnit. Ked sa nad tým zamyslíte, spoznáte, že ide o naprosto nové, revolucné pojatie, pretože až doteraz to bol vždy nadriadený, ktorý viedol ludí v ich práci. To znamená, že úlohou dobrého manažéra je zaistovat pravidelný prísun úloh pre svojich zamestnancov. Zvyšovanie produktivity práce Dalším z prvoradých záujmov každého manažéra je snaha o zvyšovanie produktivity práce. Máloktorý manažér však vie ako ju zvýšit. Casto sa snaží urobit to pomocou penažnej odmeny, ci prinútenia prípadne trestu. Navzdory ocakávaniam prináša penažná stimulácia vela problémov. Nie vždy je totiž možné prácu presne odmerat. Môže dojst aj k poklesu akosti a plytvaniu surovinami a energiou. Výrobný výsledok sa dá zmanipulovat. Žiarlivost môže vyvolat napätie medzi ludmi a znicit tímového ducha. Prinútenie je tiež neúcinné. Môže síce prinášat dobré výsledky, ale iba po niekolko dní, zvýcajne však po case vedie k absenciám, úmyselnému i ked skrytému poškodzovaniu strojov a iným formám nekázne. Nemôže nikdy vytvorit tvorcí prístup k práci a tým pádom klesá produktivita. Manažér musí preto svojím podriadeným dat najavo, že ich práca je dôležitá. Tomu dodáva sebaúctu a potešenie z práce. Vie, že sa mu viackrát vráti, ak bude svoju prácu vykonávat dobre a svedomito. To je pre neho vzácna odmena. Strucne povedané, mali by ste vytvorit také prostredie, v ktorom je sama práca odmenou. Ludia pracujú dvojnásobným úsilím, ked im je zverená zodpovedná a láskavá práca. Každá práca musí poskytovat urcitú príležitost k úspechu. To je aj základom Herzbergerovej teórie motivacnej hygieny. Produktivitu taktiež zvyšuje osobnost vedúceho. Ak sa snaží pochopit a vyriešit svoje problémy podriadených získava si ich uznanie a rešpekt. Ked ocení ich dobrú prácu on, oni zasa ocenia jeho. To je dalšie z mnohých tajomstiev vysokej produktivity. Ako rozvíjat dobré vztahy medzi ludmi Medziludské vztahy sú pre manažéra odjakživa vážnym problémom. Dobré medziludské vztahy sú základom vyššej produktivity a miery zisku. Inými slovami, úspech v podnikaní závisí v znacnej miere na dobrých vztahoch medzi vedením a pracovníkmi.

Tu je niekolko užitocných zásad:

  • mali by ste sa zaujímat o svojich pracovníkov
  • na každú otázku sa najprv pozrite ich ocami, potom uvidíte co pre zlepšenie ich života
môžete urobit

  • nemanipulujte s ludmi
  • mali by ste byt poctivý a priamociary
  • manipulovat s ludmi nie je dobré, nicí to vzájomnú dôveru, je potom zložité sa
dohodnút a rozpory narastajú

  • budte absolútne nestranný
Manažér sa pri svojej práci stretáva s chybami, ktorých sa dopúštajú jeho zamestnanci ale aj s chybami, ktorých sa dopustí on sám. V každodennej praxi to nie je nevšedný

jav. Ako sa na chyby treba pozerat z pohladu manažéra:

Theodor Rooswelt – známy americký prezident vyslovil vetu: „ Ten kto nerobí žiadne chyby, nerobí ani žiadne pokroky.“ – táto veta by mohla byt urcitým vodítkom pre dobrého manažéra. Ludia sa vyvíjajú a ucia vdaka tomu, že robia chyby. Pri riešení nových úloh je nutné sa dívat na chyby ako na nieco pozitívne. Ludia potom rozvinú svoju iniciatívu a pracujú ešte s väcším nadšením. Ako povedal Oscar Wilde: „ Meno ktoré dávame naším chybám je skúsenost.“ Chybám sa treba postavit a riešit ich s rozvahou. Dajme tomu, že vy ako manažér budete trestat každú chybu, ktorú nájdete. Následky budú katastrofálne. Ludia sa budú vyhýbat zodpovednosti, nebudú ochotný skúšat nieco nové. Budú chyby zakrývat a vyžadovat vedenie aj v tých najjednoduchších cinnostiach. Ak sa chcete venovat rozvoju svojich zamestnancov a budovat naozaj dynamickú organizáciu, potom musíte pochopit, že chyby sú nevyhnutelnou cenou, ktorou platíme za pokrok. Nenakladajte s nimi mechanickým spôsobom. Vaším cielom musí byt chyby napravit a nabudúce sa im vyhnút, nie robit z niekoho obetného baránka. Práve toto je neodmyslitelný faktor napomáhajúci k dosiahnutiu k úspechu.