Makroekonomický pohlad na kapitálové trhy

MAKROEKONOMICKÝ POHLAD

NA KAPITÁLOVÝ TRH

Cielom každého ludského konania je uspokojovanie potrieb – rast spotreby. Nevyhnutnou podmienkou pritom je nahrádzat priame procesy produktívnejšími sprostredkovanými procesmi, jednoduché formy výroby zložitejšími, využívat nové technológie, objavovat nové výrobné zdroje a substituovat nimi obmedzené, resp. vycerpané. Praktické využitie nových poznatkov vždy vyvoláva investície – cistý prírastok zásoby kapitálu. Kapitálový trh si vynucuje znacnú makroekonomickú analýzu. Ako vieme, úroven národohospodárskeho výstupu závisí od rovnováhy na štyroch trhoch, a to: trhu statkov a služieb, trhu práce, trhu kapitálu a penažnom trhu. Tieto trhy sú navzájom tesne prepojené. Kapitálový trh a trh statkov a služieb sú vo vzájomnej interaktívnej podmienenosti s trhom práce. , coho dôsledkom je rast alebo pokles hrubého domáceho produktu a nezamestnanosti. Všetky procesy, ktoré sa tu uskutocnujú, sa zároven odrážajú na penažnom trhu – pricom je len samozrejmé, že aj stav penažného trhu implikuje stav týchto trhov – rast alebo pokles cenovej hladiny, reálnych miezd a pod. Tvorba nového kapitálu vedie k ekonomickému rastu a zvýšeniu celkového outputu. Zároven rastie aj súcasná úroven spotreby, ako aj bohatstvo spolocnosti. Každý ekonomický subjekt sa pri alokácií svojho bohatstva rozhoduje medzi niekolkými alternatívami s rôznou mierou výnosnosti a rizika. Toto rozhodnutie je dôležitým makroekonomickým procesom. Ovplyvnuje úroven celkového outputu, jeho rozdelenie na súcastné a budúce použitie. Podmienuje úroven zamestnanosti, ekonomický rast, cenovú hladinu, ako aj dalšie makroekonomické veliciny. Funkcie kapitálového trhu v makroekonomickom rozhodovaní Financný systém predstavuje v spolocnosti mechanizmus na transformáciu verejných úspor na také investície, ktoré umožnujú rozvoj hospodárstva, vznik nových pracovných príležitostí a zvyšovanie životnej úrovne. Tradicne sa financné systémy jednotlivých krajín rozdelujú na dve skupiny. Ide jednak o financný systém s dominanciou bankového sektora, ako je to napr. v Nemecku a Japonsku a jednak o financný systém orientovaný na kapitálový trh, ako je to napr. v USA alebo Velkej Británii. V súcasnosti sa však rozdiely medzi týmito systémami stierajú. Maní sa charakter tradicného bankovníctva. Banky coraz viac vystupujú na kapitálovom trhu ako financní sprostredkovatelia. Financný systém, kde prevláda tzv. nepriame financovanie uskutocnované pomocou financných sprostredkovatelov, ako sú napr. obchodné banky, sporitelne, poistovne, úverové družstvá, financné spolocnosti, penzijné fondy a iné podobné organizácie, je charakterizovaný najmä tým, že existuje len velmi nízke riziko, pretože väcšina vkladov má zarucený fixný úrok, ktorého výška sa neviaže na hospodárske výsledky podnikov, do ktorých investovala príslušná banka a vklady sú poistené. Pri takomto financnom systéme banky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri financovaní podnikov, co sa casto spája aj s vlastnením akciového podielu v stredných a velkých firmách. Financný systém založený na priamom financovaní s využitím penažného a kapitálového trhu znamená, že tok úspor a investícií sa uskutocnuje priamo medzi veritelom a dlžníkom, resp. polopriamo – pomocou maklérov a dílerov. Výnos nie je garantovaný a spravidla závisí od úspešnosti investície, pricom existuje pomerne velké riziko. Jeho hlavnou prednostou je vysoká pružnost a efektívnost, co sa dosahuje tým, že firmy sú kontrolované velkým poctom investorov, ktorí svoje názory vyjadrujú pomocou pohybu cien akcií na trhoch. Kapitálový trh teda plní pri ekonomickom rozhodovaní jednotlivých subjektov predovšetkým alokacnú a informacnú funkciu. Vo vyspelých ekonomikách sa na kapitálový trh dostáva podstatná cast investicných príležitostí a tu sa stanovuje ich objektívna cena. Na prijímanie rozhodnutí musia investori za rovnakých podmienok a v rovnakom case mat dostupné informácie, pretože inak sa skreslujú signály trhu o stave ekonomiky. Tým sa znižuje úcinnost alokacnej funkcie. K tomu je potrebné splnenie

dvoch základných podmienok:

  • 1. transparentnost
  • 2. likvidita kapitálového trhu.
Transparentnost sa zakladá na priehladnosti, zrozumitelnosti pravidiel a na vzájomnej dôvere, etike a rešpektovaní sa úcastníkov trhu. Likvidita kapitálového trhu je daná rýchlostou a nákladmi, s akými možno premenit rôzne formy aktív do formy najlikvidnejšieho aktíva – penazí. Likvidita trhu závisí od toho, ako je tento prístupný pre investorov, aké investicné akcie ponúka, ako je pre nich nákladný, aké su poplatky z prevodu cenných papierov, odmeny maklérom, dane, aké sú transakcné náklady atd. Informacná funkcia kapitálového trhu závisí od toho, ako trhové ceny odrážajú všetky dostupné informácie. Tieto informácie môžu byt:  verejné i neverejné, ktoré môžu investori získat  všeobecne dostupné informácie, ktoré sa pravidelne zverejnujú, napr. výrocné správy, informácie publikované vo financnej tlaci a pod.  informácie z analýzy vývoja cien. Aplikáciou týchto skupín informácií na kapitálový trh môžeme urcit tri stupne

informacnej efektívnosti trhov:

a) slabá informacná efektívnost trhu – ceny okamžite zahrnú všetky minulé informácie b) polosilná efektívnost trhu – ceny okamžite reagujú na všetky verejne dostupné minulé i súcasné informácie, preto investori nemôžu dosiahnut nadpriemerné výnosy, c) silná informacná efektívnost trhu – ceny reagujú na všetky verejné i neverejné informácie. Žiadny investor nemôže dosiahnut nadpriemerné výnosy, pretože už žiadna informácia nezabezpecí najvyššie výnosy.