Informačná ekonomika - Vypracované otázky

/p>

1. Podstata systemoveho pristupu

Konkrétna vedecká metodológia, ktorá používa celý rad metód, no nájdenie vhodných metód a ich využitie je tažké. (Nechápeme ho ako jednoznacnú metódu, alebo teóriu, ale ako výraz na oznazenie urcitého druhu analýzy, ktorý zahrna celý rad metód. Je to proces postupného skúmania objektívnej reality.) (Jedným zo znakov systémového prístupu, ktorým sa odlišuje od nesystémového ppredstavuje využívanie izomorfizmu, teda funkcnej totožnosti systémov a vecnej odlišnosti systémov.)

• 2. postupnost v praci

• 1. formulácia problému (práce vyústujú do východiskových hypotéz a premís o probléme)
• 2. identifikácia vecného systému na reálnej situácii (etapa abstrahovania od nepodstatných

vlastností analyzovaného problému a zachytávanie podstatného)

• 3. vytvorenie umelého systému (formulácia modelu, pricom súcasne existujú dva systémy,

vecný (reálny) a umelý systém, ktoré sú vecne odlišné, ale funkcne totožné a výraz model vôbec neznamená, že zobrazenie modelom sa musí obmedzovat len na matematickú formu)

• 4. tvorba modelu a jeho využitie (testovanie, algoritmizácia a experimentovanie s modelom)
• 5. interpretacná analýza výsledkov predchádzajúcich castí riešenia (premietnutie výsledkov

riešenia do východiskových hypotéz problému a overovanie ich platnosti)

• 6. implementácia (realizácia výsledkov)

• 3. priklady

• 4. objekt systemu modelov

Systém

• je úcelovo definovaná množina prvkov a vztahov (väzieb) medzi nimi, ktoré spolocne

urcujú vlastnosti ciela

Objekt

• objekt chápeme ako vymedzenú cast objektívnej reality, ako urcitú ucelenú vec alebo

proces, ktorého jednotlivé casti sú v urcitom vzájomnom vztahu (tesnejšom ako k okoliu)

Ekonomický systém a ekonomický objekt

• ekonomický systém je taký systém, ktorého väzby obsahujú ekonomické informácie;

ekonomický objekt vykonáva hospodársku cinnost (národné hospodárstvo...); na ekonomickom objekte môžeme definovat jeden alebo viac ekonomických systémov. (Ekonomický systém ako vyšší celok vzájomne prepája systémy s osobitými cielmi a transformuje ich do novej kvality s novou sústavou vztahov, cielov a úloh.)

Model Je zobrazenie vytvoreného systému urcitými výrazovými prostriedkami, pricom môže dochádzat k dalšiemu zjednodušeniu objektu a zobrazujú sa len tie vlastnosti systému, ktoré sú podstatné z hladiska zvoleného úcelu. Systém možno spravidla zobrazit viac ako jedným modelom. Modelovanie sa chápe ako postup, pri ktorom jeden systém (originál) sa zobrazuje iným, jednoduchším systémom (modelom). Model umožnuje získat poznatky o origináli. Modelovanie je teda experimentálny informa_ný proces, v ktorom sa skúmanému systému (originálu, objektu) jednoznacne priraduje, podla urcitých kritérií, iný systém, ktorý nazývame modelom. Modelovanie súvisí s rôznymi formami podobnosti a analógie.

Môžeme rozlíši_ tri druhy podobnosti:

• fyzikálna (systémy a procesy rovnakej fyzikálnej podstaty)
• matematická (systémy a procesy s rovnakým matematickým opisom,

ale fyzikálne odlišné systémy - analógia)

• kybernetická (funkcionálna, vyjadruje matematickú podobnost vo

vonkajšom správaní systémov

• 5. systém - zobrazenie, definovanie, univerzum, hranice, nadsystem, podsystem

Každý systém má okolie a je podsystémom. Každý podsystém je systém a má svoje

podsystémy:

A podsystém A systém (Nech A, B, C, B´, C´ sú nejaké definované systémy. Potom systém A predstavuje vzhladom na B podsystém a platí A ??B. Rovnako však platí B ??C, preto B predstavuje súcasne podsystém vzh_adom na C a nadsystém vzhladom na A. Systém A môže dalej vystupovat jako nadsystém vzh_adom na B´ a pod.) Vymedzenie postavenia niektorého systému vzhladom na iné systémy vedie k tomu, že dostávame hierarchické usporiadanie a do uritej miery aj pohad na štruktúru príslušného nadsystému. Každý systém má okolie a je podsystémom. Každý podsystém je systém a môže ma_ svoje

podsystémy. Systém možno skúmat z dvoch hladísk:

• 1. ako prvok nejakého nadsystému (hovoríme o podsystéme napr. systém riadenia)
• 2. ako relatívne izolovaný systém (model existujúceho systému - vytváram jeho

funkcný a dátový model)

uzatvoreny, otvoreny, izolovany, prvky okolia, univerzum

• 6. modelovanie, co je model, principy

Modelovanie sa chápe ako postup, pri ktorom jeden systém (originál) sa zobrazuje iným, jednoduchším systémom (modelom). Model umožnuje získat poznatky o origináli. Modelovanie je teda experimentálny informa_ný proces, v ktorom sa skúmanému systému (originálu, objektu) jednoznacne priraduje, podla urcitých kritérií, iný systém, ktorý nazývame modelom. Modelovanie súvisí s rôznymi formami podobnosti a analógie.

Môžeme rozlíši_ tri druhy podobnosti:

• fyzikálna (systémy a procesy rovnakej fyzikálnej podstaty)
• matematická (systémy a procesy s rovnakým matematickým opisom,

ale fyzikálne odlišné systémy - analógia)

• kybernetická (funkcionálna, vyjadruje matematickú podobnost vo

vonkajšom správaní systémov

Princíp modelovania Princíp modelovania jedného systému druhým je založený na izomorfizme a homomorfizme. a. schéma izomorfného zobrazenia Modelovanie je založené na: - funkcnej totožnosti objektov

• vecnej odlišnosti objektov

Dva systémy sú izomorfné, ak existuje zobrazenie 1:1 z jedného systému na druhý a všetky pôvodné vztahy medzi prvkami ostávajú zachované. (Izomorfné sú model a systém navzájom vtedy, ak každému prvku a každej väzbe zodpovedá jeden prvok a jedna väzba a naopak)

b. schéma homomorfného zobrazenia Homomorfizmus je zobrazenie viac do jedného (izomorfizmus je špeciálny prípad homomorfizmu). (Ak vyššie uvedený vz_ah platí iba jednostranne, teda pri homomorfnom zobrazení v modelovanom systéme existujú prvky a väzby, ktoré nemajú v modeli zopdpovedajúci prvok a väzbu.)

• 7. opiste prvky vseobecnej modelovacej situacie

Úcastníkmi všeobecnej modelovacej situácie sú na strane jednej objekt, systém originál (definovaný na reálnom objekte) a na druhej strane subjekt a model a ich vzájomné interakcie. Model umožnuje získat poznatky o originály.

Obrazok

Otázky spojené s modelovaním majú dva aspekty: model vystupuje ako substitút originálu a prostredníctvom modelu sa pristupuje k analýze samotného originálu. Model musí poskytova_ požadované informácie o origináli a musí existova uritá podobnos_ medzi modelom a systémom - originálom.)

Proces abstrakcie v modelovaní:

Obrazok 2

• 9. systém riadenia - informacny, def.

Informacný model sa obvykle spracováva v súlade so schémami realizácie procesov riadenia (charakterizuje existujúcu organizáciu procesu riadenia a systém úpravy, pohybu a spracovávania údajov, ktoré túto organizáciu zabezpecujú). Obsahuje údaje o dokumentoch, procesoch ich pohybu a spracovania ako aj výkonnom systéme

rozlisujeme tri podsystemy:

riadiaci: subjekt prijima informacie o alternativach ciela z bloku planovania. ma k dispozicii kontrolne informacie, informacie o podmienkach riadenia a o sposoboch a metodach stanovenia alternativ ciela

riadeny: objekt v zavislosti v akom prostredi sa pohybujeme. napr v ekonomickom su objektom riadenia priamo produkcne objekty

IS:

vystupuje vzdy vo funkcii pomocnika pre iny system. uvazujeme ze ide o riadeny podsystem, ulohou je poskytovat informacie v lubovolnom case a mieste

• 10. nadsystem

Každý systém má okolie a je podsystémom. Každý podsystém je systém a má svoje

podsystémy:

Vymedzenie postavenia niektorého systému vzh_adom na iné systémy vedie k tomu, že dostávame hierarchické usporiadanie a do uritej miery aj pohad na štruktúru príslušného nadsystému. Každý systém má okolie a je podsystémom. Každý podsystém je systém a môže ma_ svoje

podsystémy. Systém možno skúma_ z dvoch h_adísk:

• 1. ako prvok nejakého nadsystému (hovoríme o podsystéme napr. systém riadenia)
• 2. ako relatívne izolovaný systém (model existujúceho systému - vytváram jeho

funk_ný a dátový model)

• 12. matematizacia, kybernetizacia

Prenikanie matematiky, kybernetiky a informatiky do ekonomiky postupne mení chápanie najmä pojmov ekonomický systém, ekonomický objekt a ekonomický model Matematizácia v zásade umožnila zobrazenie ekonomického systému matematickým modelom a tým aj kvantifikáciu ekonomických vz_ahov v ekonomických objektoch. (Základným výsledkom matematizácie je opis a analýza niektorých oblastí ekonómie pomocou matematického aparátu, matematickým modelom a matematickej logiky.) Kybernetický prístup rozvinul problematiku riadenia v ekonomických systémoch a odha_oval zákonitosti ich väzieb, ktoré sú dané ekonomickými informáciami. (Základným výsledkom kybernetizácie je objas_ovanie pohybov procesov ako procesov pohybu informácie a jej transformácia. Na tomto princípe je modelovaný kybernetický model riadenia so svojou spätnou väzbou a odvodený je základný vzorec teórie regulácie.) Informatizácia priniesla digitalizáciu ekonomických systémov a elektronické vyjadrenie ekonomických vz_ahov. (Informatizácia priniesla predovšetkým integráciu hmotno - energetických a informaných procesov vo všetkých oblastiach spoloenského života, teda nielen vo výrobe. A tento poznatok, alebo tento výsledok má zásadný vplyv na zmenu štruktúry ekonomiky a na virtualizáciu hmoty.) Výsledky matematizácie - opis a analýza niektorých oblastí ekonómie pomocou matematického aparátu, matematických modelov a logiky Výsledky kybernetizácie - objas_ovanie ekonomických procesov ako procesov pohybu informácií a ich transformácií

• kybernetický model riadenia - spätná väzba
• hospodárska regulácia a riadiace systémy so spätnou väzbou

Výsledky informatizácie - integrácia hmotno-energetických a informa_ných procesov vo všetkých oblastiach virtualizácia hmoty zmena štruktúry ekonomiky

• informa_ný (kvartálny) sektor
• tretia vlna (od roku 1955, USA) prvá vlna

druhá vlna

Matematizácia ekonomiky Základným výsledkom matematizácie je opis a analýza niektorých oblastí ekonómie pomocou matematického aparátu, matematickým modelom a matematickej logiky. V ekonomických aplikáciách prevažujú lineárne typy (lineárne operátory) transformácie

"T". Algebraická linearizácia má tieto vlastnosti:

T(x+y) = T(x) + T(y) T(cx) = cT(x), kde "c" je ubovolné íslo Základné lineárne operátory

• 1. operátor proporcionálnej transformácie (operátor násobenia _íslom)

y = kx kde "k" je reálna konštanta

• 2. operátor derivácie

ak x = f(t)

kde "t" je nejaký parameter, znamená operátor derivácie "d", že na získanie výstupného stavu treba definova funkciu, ktorá vyjadruje vstupný stav. Z diferenciálneho potu je známe, že urenie derivácie sp_a podmienku linearity transformácie, pretože Dcx = cDx a D(x + v) = Dx + Dv

• 3. operátor integrácie

je lineárnym operátorom, pretože konštantu možno vya pred integra_ný znak a integrál sútu = sútu integrálov

• 4. operátor tvorenia kone_ných diferencií (operátor diferencie)

ozna_ujeme symbolom ??(trojuholník) operátor pretvára vstupný stav xi(vstupné hodnoty pre vytvárajúcu postupnos_ x1, operátor pretvára vstupný stav xi(vstupné hodnoty pre vytvárajúcu postupnos_ x1, x2,..... , xn) na diferenciu ??xi = xi+1 - xj. Tento operátor je lineárny, pretože ?cxi = cxi+1 - cxi = c(xi+1 - xi ) = c?xi a tiež ?(xi +vi) = xi+1 + vi+1 - xi - vi = ?xi + ?vi

• 5. operátor sumácie

oznauje sa symbolom (suma) a spoíva v jednoduchom sítaní vstupných stavov

• 6. operátor posunutia vpred

používame symbol E pretvára vstupný stav xi na výstupný stav xi+1: Exi = xi+1

• 7. operátor posunutia vzad

pretvára vstupný stav xi na výstupný stav xi-1: E-1xi = xi-1 Súet, rozdiel alebo súin dvoch operátorov môžeme zapísa_ takto: (T1 + T2)x = T1x + T2x (T1 - T2)x = T1x - T2x T2T1x = T2(T1x) pri_om poznávame, že násobenie operátorov nie je vždy komulatívne Ekonomický systém ako matematický model

Matematický zápis modelu možno fomulova_ takto:

F(z) = O, z ??Z kde F(z) je vektorová funkcia, ktorá v implicitnom tvare popisuje zvolenú oblas_ ekonomickej reality. Symbol "z" vyjadruje vektor ekonomických veliín a parametrov funkných vzahov medzi týmito veliinami a "O" je nulový vektor. Množina "Z" predstavuje dopl_ujúce obmedzenie na vektor z ekonomických veli_ín a parametrov. Pomocou tejto množiny možno napr. vyjadri požiadavku nezápornosti niektorých ekonomických veliín. Identifikáciou modelu potom rozumieme rozklad vektora "z" na vstupné a výstupné veliiny, o zapíšeme z = (x,y) kde "x" je vektor vstupných veli_ín a "y" je vektor výstupných premenných. Vektor "x" môžeme alej rozloži na vektor vstupných premenných "e" modelu, ktoré sú predmetom modelovej transformácie a vektor parametrov "p" modelu, ktoré definujú priebeh transformácie (voba funkného vzahu, koeficienty v danej funkcii), o zapisujeme x = (e,p) Identifikovaný model možno potom chápa_ ako operátor (transformáciu), ktorý transformuje vektor vstupných veliín "x" na vektor výstupných veliín "y", o možno vyjadri takto y = T(x) alebo Y = T(e, p) Rozklad vektora "x" nie je však vždy jednozna_ne možný a závisí od spôsobu fungovania identifikovaného modelu

• 14. spatna vazba + priklady

Výsledky kybernetizácie - objas_ovanie ekonomických procesov ako procesov pohybu informácií a ich transformácií

• kybernetický model riadenia - spätná väzba
• hospodárska regulácia a riadiace systémy so spätnou väzbou

15. Informacny model

je definovany na objekte riadenia, jako pyramidovy model organizacie , mal by zahrnovat nasledovne urovne spracuvania informacii( texnologicku, informacnu, rozhodovaciu) komplex modelov, ktore odrazaju strukturu riadiaceho systemu a procesu tvorby riadiacix informacii na baze postupnej digitalizacie tyxto struktur a procesov.

16. Metainformacny model

metamodelovanie sa postupne presadzovalo jako pøedmìt skumania zaciatkom 80 rokov minuleho storocia, kde vznikla potreba spolocne s rozvojom metodologie vyvoja IS rozvijat aj model vlastneho IS.

Rozlisujeme dva MIS:

1. MIS v uzsom zmysle slova ( ako model IS)

• 2. MIS v sirsom zmysle slova ( jako model systemu riadenia, tj informacny model)

Predpona META oznacuje zvyseny stupeò vseobecnosti. Pojem MIS možno prehhladne spristupnit napr na zaklade tyxto vykladov:

MIS je vseobecny inf systém na opis informacnych systemov MIS je specifickym typom IS, na rozdiel od vsetkych ostatnych IS je jeho objektovym systemomom nejaky iny IS MIS je jednotou metadatabazy a operacii, ktore umoznuju uxovanie a spracovanie metadat.

• 18. cierna skrinkak

• ide o konverziu vstupu x na výstup y, t.j. y = Tx, prièom T je prevodová funkcia (y-x)-èierna skrinka
• pri definovaní prvkov je potrebné vysvetli akého typu je transformaèný proces, kt. v nich prebieha prièom na jednotlivé transformácie sa môžeme pozera ako na èiernu skrinku

Èierne skrinky

• sú z h¾adiska sys. prístupu definované prvky

možno ich kombinova pod¾a urèitých pravidiel: 1.pravidlo multiplikatívnosti (sériové zapojenie dvoch èiernych skriniek) (y/x)(z/y)=z/x=T1T2 2.pravidlo aditívnosti (paralelné zapojenie dvoch èiernych skriniek) y/x= T1+T2 ObrS38 Tieto transformácie možno opísa aj mnohorozmerne využitím zápisu pomocou vektorov a matíc. V ek. úlohach sa realizuje väèšina transformácií s èasovým posunom

• 19. homeostaticky, ekvifinalny princip riadenia

homeostaticky - Vychádza z poznatku biológie o rovnosti castí v urcitom celku. Jeho využívaním možno zabezpecovat také proporcie medzi castami celku, ktoré zodpovedajú cielom jeho prežívania. Napr. pri priebehu pracovných procesov zacína nachádzat svoje uplatnenie v holdingových a iných globálnych štrukturálnych celkoch.

ekvifinalny pristup Nachádza uplatnenie pri cielovom usmernovaní interaktných vztahov medzi hierarchiou castí a celku, ktorá spocíva v ich vertikálnom rozložení. Pre fungovanie celku je potrebné zodpovedajúce fungovanie každej casti, bez ohladu na to, na ktorom hierarchickom stupni sa nachádza. Väcší vplyv majú casti na vyššom hierarchickom stupni. Ekvifinálny princíp riadenia sa zacína vo vnútri podnikových štruktúr.

spatnovazbovy princip

rozdelenie celku na riadenu a riadiacu cast, pri hodnoteni interakcnych vztahov medzi riadiacou a riadenou castou, na zaxovanie rovnovazneho stavu, v praxi najviac pouzivany

• 20. organizacia, typy struktur, vazieb, priklady, prakticke uplatnenie

Organizácia - Podniky industriálnej ekonomiky mali podobné vzory organizácie (pyramidálne, monolitické a byrokratické). Súasné IT, trh, ale aj zákazníci umožujú realizova_ nové formy organizácie a relatívne štandardizované štruktúry uvo__ujú cestu maticovej organizácii, projektovým tímom AD HOC, spolo_ným podnikom a konzorciám (mnohé z nich sú nadnárodné) a pod.

struktura - podnik, statna sprava, domacnost

prvky organizacie- 1. centralizacia, postupenie pravomoci

• 1. usporiadanie organiyacie, ktora yahrna operacne jadro ( vykonavanie zakladnych prac), strategicky vrchol (hlavne riaditelstvo), stredna cast(manazeri), ideologia(kultura organizacie)

rozmiestnenie a kontrola zdrojov

vazby mame:

otvorene- smeruju z jedneho alebo niekolkych vstupnych prvkov do jedneho alebo niekolkych vystupnych prvkov organizacie bez toho, ze sa vazba vracia k vychodiskovym zlozkam(priama,seriova,paralelna rozvodna,zvodna)

spatna vazby- v strukture organizacii maju vacsiu vahu a dolezitost

spatna vazba paralelna rozvodna- podnik, ktory spotrebuvava na niektorych pracoviskach produkty vlastnej vyroby a sklad takychto produktov ich potom distribuujje na prislusne pracoviska

spatna vazba paralelna zvodna - toky informacii napr v ramci hlasenia o splneni prikazu z jednotlivych zloziek

spatna vazba paralelna vlastna - sxopnost organizacie sa ucit, mat na pamati, pozname zapornu (znizovanie nakladov) a kladnu (zvysovanie produktivity)

• 21. opiste princip suvistlosti rozvoja informacnej spolocnosti, trendy vyvoja, it- char plus vyuzitie

• 1. vyvoj smerom k prevazne trhovemu hospodarstvu, spojeny s individualizmom
• 2. zmeny v hodnotovej orientacii, zivotnom style a vztahu k praci
• 3. globalizacia trhu, internacionalizacia manazmentu, vyrobkove a texnologicke inovacie maju turbolentny (nie kontinualny xarakter)
• 4. meni sa xarakter konkurencie
• 5. strategickymi faktormi konkurenciesxopnosti podnikov su : doba vyroby, pruznost uspokojovania potrieb zakaznikov, inovacia vyrobkov a sluzieb
• 6. vyznam informacii rastie

zlucitelnost systemov riadenia (japonsky a zapadny su však jako celok nezlucitelne)

• 22. char principy, vyvoj , stadia integracie

integracia priniesla digitalizaciu ekonomickych systemov a elektronicke vyjadrenie ekonomickych vztahov -priniesla najma integraciu hmotno-energetických a informa_ných procesov vo všetkých oblastiach virtualizácia hmoty zmena štruktúry ekonomiky su odvodene od potrieb podnikovych procesov, v ktorych IS zaujima poziciu :

• komplexneho integrovaneho systemu
• integrovaneho komplexu sluzieb
• otvoreneho systemu na baze medzinarodnych a podnikovych standartov
• jednoduxej arxitektury pre pouzivatela aj riesitela
• prevadzkovanie systemu podla jednotnej sustavy pravidiel

Vyvojove stadia a zlozky:

Zahrnaju problematiku integracie jednotlivych komponentov IS/IT a to:

• datova integracia
• aplikacna integr
• integracia podnikovych procesov a funkcii is
• integracia pouziv rozhrani
• metodicka integracia
• hardverova a texnologicka integracia

urovne systemovej integracie:

• vyjadruje prepojitelnost jednotlivych komponentov v ramci jednotnej koncepcie reisenia IS..
• vertikalna integracia - zahrna procesy v ramci podniku

horizontalna integracia - prepojenie podniku s okolim

23.zakladne vyvojove stadia ludskej civilizacie

Agrarna spolocnost - 8000pnl az 1650nlp Rozsirila sa na celu planetu, zakladanie dedin, osad a kultivacia pody, je zalozena na polnohospodarstve, prva forma ludksej civilizacie

Industrialna spolocnost:

1650 - 1956

industrialna texnologia, vznik a rozvoj priemyselnych odvetvi, vznikla v europe neskor do sev ammeriky, v pripade agrarnych krajin, tam sa stále rozvija a prexadza na industrialnu spolocnost (oceliarne , automobilky) , este stále nestraca svoju silu, vyspele krajiny investuju tam, kde je lacna prac sila

Informacna spolocnost:

1956-sucasnost

• 24. zakladne principy formovania informacnej spolocnosti

urcuju parametre fungovania jednotlivych subjektov v globalnom priestore, implozia, komplexnost,networking, holizmus, nove zdroje, interdependencia, diverzita, kreativna destrukcia, synchronicita

implozia- obratenie sa dovnutra struktur ekonomiky a spolocnosti, vysledkom je obratenie sa smerom dovnutra, obratenie rozvoja dovnutra, prexod k vyuzivaniu vnutornych priestorov, virtualizacia rozvoja a struktury na vsetkych urovniach.Luska civilizacia nadobudla globalny charakter, pricom pohltila vsetok mozny priestor preto tøeba hladat priestor na rozvoj z vnutra. (zakuklenie larvy motyla-kvalitativna premena zvnutra)

komplexnost- vytvaranych struktur ekonomiky a spolocnosti, pøi prexode na informacnu spolocnost vznika zlozitejsi, viac strukturovany celok globalnej civilizacie, vytvara sa mnozstvo novych vnutornych prepojeni a struktur, prepajaju sa stray, spolocnosti, komunity

Networking - spojeny s transformaciou hierarxickej struktury z industialeho obdobia na sietovu strukturu. Ta je xarakterizovana jako organizacny princip, texnologia, i jako socialny kapital

Holizmus - subjetky tvoria sucast vacsieho celku a s tymto vacsim celkom vzajomne intehruju, su vzajomne prepojene, zmeny tychto subjektov sa prenasaju do zmien celku a zmìna celku obplyvnuje zmenu tychto subjektov

• zmeny na urovni jednotlivych postruktur spolocnosti nemozno vysvetlit bez ich zaradenia do kontextu celkoveho vyvoja

Nove zdroje:

• zalozene na informaciach a znalostiach jako hlavnom zdroji rozvoja
• rastie diverzifikacia zdrojov rozvoja, zakladnym zdrojom rozvoja je informacia alebo znalost
• limity klasickych zdrojov rozvoja možno riesit substituciou

Interdependencia- Vzajomna previazanost struktur ekonomiky

• struktury ekonomiky nie su vzajomne oddelene, ale su prepojene a zavisle a zmeny jednotlivych sa prejavuju na zmeny inych s nimi prepojenych

Diverzita - Roznorodost ekonomickych a spolocenskych struktur

• prexod k informatizacii sposobuju, ze kultura, spolocenske hodnoty, identita predstavuju vyrazny faktor pridavania hodnoty

Kreativna destrukcia- Ukazuje dynamiku vyvoja ekonomiky a spolocnosti jako hospodarskych a spolocenskych organizmov

Synxronizacia-

Poukazuje na synxronne zmeny bez ohladu na kauzalnu prepojenost struktur

• 27. virtualizacia, zmena trendu hodnot

• zmena informácií z analógovej na dig. podobu
• z predmetov sa stávajú virtuálne objekty
• mení sa E, typy možných organizácií a vzahov
• virtuálni cudzinci (pracujú v inom štáte ako sa nachádzajú)
• virtuálne hlasovacie urny (hlasovanie a vyjadrovanie sa k problémom pomocou tv, compu, telefónu,..)
• virtuálny podnik (skupina jednotlivcov, organizácií, spoloèností tvoriaca spravidla prostredníctvom internetu jeden nový podnik)
• virtuálne nákupné centrá (VNC-nové modely obchodovania, úspory na nákladoch a nárast objemu transakcií; základným motívom firiem v B2B ako aj v B2C je združovanie ponuky a dopytu; VNC aj keï sú maloobchodnou obdobou firemného trhoviska B2B, kt. združuje dodávate¾ov, ich prínos je odlišný; z poh¾adu dodávate¾ov umožòuje spoloèné využívanie obchodného zázemia, adries ako aj efektívneho marketingu)

virtuálne mesto (predstavuje sústredenie jednotlivcov nezávisle od konkrétneho miesta, prièom mesto možno ïalej rozvinú o spoloèenský život, hl ulice, námestia; prototyp v SR je mesto.sk)

28. IT a prexod k informacnej spolocnosti

spojene s prexodom od industrialnej k informacnej texnologii, informacne texnologie boli napr. fotograf, telegraf...

• zmeny v ekonomike a spolocnosti za posledne desatrocia vo vyspelych krajinach su zalozene na zmene miesta informacie a znalosti v ekonomike. Tato zmena je spojena s nastupom modernych informacnych technologii. Vysledkom je, ze sucasna struktura ekonomiky a spolocnosti vo vyspelych krajinach je vyrazne odlisna od jej podoby pred nastupom IT
• mechanicky proces sa skoncil s druhou svetovou vojnou po vybuchu atomovej bomby, kedy sme napodobnili vybuch slnka. Tento proces trval 300 rokov, skoncil druhou svetovou vojnou
• biologicky proces sa stal modelom pre texnologiu, tj udalosti prebiehajuce vnutri ziveho organizmu. V organizme nie su procesy energiou vo fyzikalnom zmysle, su urcovane informaciami

28. Megatrendy John Naisbitt

• 1. od industriálnej spolocnosti k informacnej spolocnosti
• 2. od vynútenej (prírodnej) technológie k technológii s vysokou citlivostou budovanej na

báze vedomostí (napr. súcasné internetové technológie)

• 3. od národného hospodárstva k svetovému hospodárstvu
• 4. od krátkodobosti k dlhodobosti (to súvisí so zákonom situácie, t. j. v akej oblasti

skutocne podnikat) -strategické plánovanie

• 5. od centralizácie k decentralizácii t. j. s decentralizovanými predpokladmi riadenia

spolocnosti

• 6. od inštitucionálnej pomoci k svojpomoci vzhladom na vytvárajúci sa kolaps

inštitucionálnych štruktúr

• 7. od reprezentatívnej demokracie k participnej demokracii tak, aby sa naplnil 8. trend
• 8. od hierarchie k sietovej štruktúre
• 9. presun výrobných síl zo severu na juh, zo západu na východ (princíp vychádzajúceho

a zapadajúceho slnka)

• 10. presun od volby bud - alebo k viacnásobným výberom a multikriteriálnosti

• 29. strategicke ciele a efektz narodnej strategie podpory rozvoja informacnej spolocnosti na slovenksu :

• prexod slovenska k informacnej spolocnosti by sa mal realizovat prostrednictvom Narodnej strategie..
• tato strategia by sa mala orientovat na dosiahnutie 13 strategickych cielov, ktore by mali umoznit zvysit vykonnost slov. ekonomiky a prexod na novu trajektoriu civilizacneho rozvoja - informacnej spolocnosti:

• podpora globalneho myslenia
• podpora zmeny hodnotovej orientacie
• podpora zdrojovej reorientacie
• vytvorenie a ochrana domaceho trhu informacnych tovarov a sluzieb
• vytvorenie modernych informacnych infrastrukturnych sieti
• participacia na medzinarodnych programoch informatizacie
• paricipacia na vznikajucej globalnej informacnej spolocnosti
• vytvorenie a presun prac sil do sektorov informacii a sluzieb

podporne programy informatizacie v oblasti vzdelavania a skolstva

• 30. integracne scenare SKEU

1.scenar, industrialna periferia spojenie s vladnou ochranou industrialnych institucii a jej rezistenciou voci globalnym zmenam a neschopnostou a neoxotou realizovat posun k informacnej sietovej ekonomike

• politicky system (parlamentna demokracia, stranicky system, korupcia)
• ekonomika ( industrialna ekonomika Druhej vlny)
• priority (stroj priemysel, automob, stavebnictvo, jadrova energia
• nezamestnanost ( 12-18)
• spolocnost (tribalizmus, spol Druhej vlny)
• organizacia ( industrialne hierarchie, siete tienovej ekonomiky a organizovaneho zlocinu)

2.scenar, inf rychlovlak riadeny trhom a infromacnymi T, transformaciami industrialneho jadra na informacnu sietovu ekonomiku

• politicky system (parlamentna demokracia, obcianska spolocnost)
• ekonomika ( nova ekonomika tretej vlny)

• nezamestnanost ( 5-8)
• spolocnost (informacna spolocnost tretej vlny)

organizacia (informacne a hodnotove ciele)

3.scenar, problemove dieta neschopnost a neoxota realizovat posun k informacnej sietovej ekonomike

• politicky system (parlamentna demokracia, stranicky system, korupcia)
• ekonomika ( industrialna ekonomika Druhej vlny)
• priority (udrziavanie eko odvetvi Druhej vlny
• nezamestnanost ( 15-20)
• spolocnost (tribalizmus, spol Druhej vlny)

organizacia ( industrialne hierarchie, siete tienovej ekonomiky a organizovaneho zlocinu)

4.scenar, seda mys prexod moci od elit Druhej vlny k mocenskym elitam Tretej vlny, postupny prenos priorit na podporu informacnej spolocnosti

• politicky system (parlamentna demokracia, obcianska spolocnost)
• ekonomika ( transformacia ekonomiky na TRETIU VLNU)
• priority (informacna struktura, veda, vzdelavanie, automobilky
• nezamestnanost ( 10-15)
• spolocnost (vytvarajuca sa spolocnost 3vlny)

organizacia ( hierarxie az siete)

rozvoj IT ma zasadny vplym na zmenu struktury ekonomiky, pricom dominantnu ulohu ma novy multimedialny priemysel, tkroy vznika na zaklade vyvoja postupnou konvergenciou sektorov obsahu a IT. Mikroelektronicke suciastky vyvojom nahradene optoelektronickymi, molekularnymi, kvantovymi. Mensie a rychlejsie PC, efektivnejsie celoopticke telekom. Systemy. Siete na baze svetla, tisickrat rychlejsie. Predpoklad v 21.stor sa PC, infor.teorie a kvantova fyzika spoja do kvantovej informacnej teorie -> pokrok v IT – kvantovy PC, tisíc az stotisic krat vykonnejsi ako dnesne PC. Priklad: elektronicka ulica vo svedsku, elektronicky papier, atrament.elektron.medicina

32.vysledky matematizacie a kyber. Matematizacia umozila zobrazenie ekonomickeho systemu mat. Modelom a tym aj kvantifikaciu ekonomickych vztahov e ko.objektoch. matemat.aparat umoznuje na zaklade predpokladov ekonomickej teorie formulovat matematicke modely a na ich zaklade odvodzovat zavery a mozne dosledky. Kyber.: objasnuje ekonomicke procesy ako procesy pohybu informacii a ich transformacii. Predovsetkym sa analyzuje fungovanie, transformacia a spravanie systemov. Umoznuju odhalit niektore principy zlozitych procesov a stanovit rozdiely medzi pohybom prirodzenych (organickych)a umelych(technickych)systemov Inform:v dosledku infor. Sa meni obsah prace a struktura odvetvi nar.hosp a teda aj ekonomicky. Prenikanie IT do vyroby vedie k integracii zariadeni na prenos a spracovanie infor so zariadeniami transformujucimi hmotnoenerget.procesy- vyrobne zariadenia sa stavaju informacnymi, schopnymi prijimat a spracuvat hmotne a informacne vstupy

33.rozdiely medzi industr a infor ekonomikou Industr.:informacie su cenovo aj casovo nakladne; lokalna, narodna ekonomika a konkurenti; individualna sutaz, delba prace, specializacia a rozdelenie funkcii; ponuka urcuje trh(push system), pasivnyzakaznik;tradicne vyrobne faktory; cielene, specializovane vzdelavanie Informac.:informacie su dostupne, lacne a s vysokou hodnotou; globalna svetova ekonomika a konkurenti; integracia, spolupraca a dovera;dopyt urcuje zakaznik(pullsystem), aktivny zakaznik; pistupuju informacie, znalosti, inovacie, kreativita, intelektualny kapital rozhoduje o konkurencieschopnosti; celozivotne vzdelavanie zamerane na viac odborov(cross functional)

34.hlavne znaky IE kvalifikacia: sucastou vyrobkou myslienky, informacie, spickove technologie(inteligentne saty, intel.karty, intel.domy, intel.cesty, intel.auta, intel.telefony) digitalizacia: postavene na skutocnosti, ze vsetky infor. Mozno vyjadrit bitmi. V industrial. Vsetky informacie v analogovej podobe ako bity. virtualizacia: z fyzickych predmetov virtualne objekty(virt.obch.park, podnik, vladne urady, virt, nakupne centra...) organizacia: podniky industr.ekonomiky mali podobne vzory organizacie(pyramidalne, monoliticke, byrokraticke). Sucasne IT, trh, zakaznici umoznuju realizovat nove formy org. a standardizovane strukt. Uvolnuju cestu maticovej organizacii, AD HOC timom, spolconym podnikom a konzarciam (nadnarodne) integracia: v sietovych organiz. Strukturach neprebieha len orientacia na procesy. Povodna vertikalna strukt. Procesov sa meni na horizontalnu (sietovo orientovany podnik, zvysenie podielu sluzieb vykonavanych dodav – outsorcing) zanik medziclankov: velkoseriovu vyrobu industrialneho typu nahradzuje velkovyroba na objednavku konvergencia: vIE tvoria prevladajuci sektor 3 postupne sa prelinajuce odbory(obsah,IT, komunikacia) inovacia: inovacie vyrazne skracuju zivotnost produktov. Schopnost inovacie dolezitym predpokladom konkurencnej vyhody globalizacia: nezvratny proces hosp, polit, bezpec. prepajania krajin, regionov. Cielom je dosiahnut efektivnejsi pristup k surovinam, energet, ludskym a fin. zdrojom, stabilitu predaja produkcie, vysiu bezpecnost a spolocensku stabilitu. Informatizacia pomaha rozsirovat ekonomicke hranice globalizacie(dostupnost informacii, konkurencnych ponuk) nerovnosti: vznikaju predovsetkym poziadavkou ziskavania podielu na vytvaranych hodnotach pre vsetkych, ktori sa na ich tvorbe zucastnuju. Nie len medzi ludmi firmami alebo regionmi, ale premietnu sa aj do charakteru a priorit verejneho sektora

35.postupy meranie IE(eurostat, europe+) eEurope+: % domacnosti, ktore maju pripojenie na pevnu tel. Siet, na internet; % obyv, ktore pravidelne pouziva net; pocet bezpecnych serverov na mil. Obyv.; pocet PC na 100 ziakov ZS, SS a VS; pocet PC s pristupom na net na 100 ziakov; pocet miest a VS absolventov v oblasti IT; pocet verej.miest s pristupom na net na tisíc obyv; % zakl. verej.sluzieb online eurostat: technologie: ukazovatel infrastruktury IT a spojov; ukazovatele digitalizacie, virtualizacie, multimedii;; priemysel: ukazovatele znalostneho kapitalu, hosp. Vykonnosti priemyslu, medzipodnikovych aliancii;; ekonomika: ukazovatele vyroby, podnikania, deregulacie, tvorby a sirenia informacii, cien a miezd;; spolocnost: ukazovatele hosp a social.demografie, celozivotneho vzdelavania a skolenia, kultury, socialnej nerovnosti

36.vplyvy zmien na podniky

technicke zmeny - zmeny vyrobnej technologie, produktov, kapacit... organizacne zmeny - zmeny v informacnych tokoch a sposobe ich spracovania. v pravidlach spravania jednotlivych subjektov

37. Niektore aspekty vyuzivania zavadzania IT:

Verejnej sprave:

automatizovany system planovych vypotov, zjednocovanie klasifikacii, ciselnikov, registrov statny informacny system IS vo verejnej sprave verejny informacny system

Podnik nove formy prepojeni medzi podnikmi podnikovy portal

Domacnosti komunikacia domaca kancelaria domace systemy automatizacie bezpecnost

Charakteristiky inteligentneho domu:

pocitacova kontrola domu, kontrolny panel, bezpecnostny system, vonkajsie reflektory s detektorom pohybu, senzory s infracervenymymi lucmi, videokamery, svetelny senzor, osvetlenie, rolety a zavesy, klimatizacia, zavlazovanie, ohrev vody v bazene...

Kompaktne domy:

energeticka regulacia vykurovania a teploty, automatizacia vsetkych druhov zaluzii, automaticke osvetlenie, elektronicky vratnik, senzoricke ovladanie vodovodnych vystupov, identifikacia otvoreneho ohna, uniku plynu.

Kompaktne byty:

regulacia teploty a vykurovania, automaticke osvetlenie vchodovych dveri, ovladanie privodov plynu a vody, riadene zapinanie a vypinanie elektronickeho osvetlenia a izieb podla zelania, ...

Inteligentne budovy:

regulacia vykurovania, teploty v miestnosti, monitorovanie pritomnych osob (identifikacny a pristupovy system), indikacia otvoreneho ohna, uniku plynu, zabezpecovaci system, priemyselna televizia, ...

• 39. virtualny podnik

lahky pristuk k obchodnym partnerom zmena obchodnych vztahov podla potreby praca v realnom case zmena tvorby hodnot

Napr. podnik A zalozi podnik D. Prizve podniky B C aby boli viac konkurencieschopni. Virtualny podnik v skutocnosti existuje, je zalozeny, ale na realizacii produktu participuje viacero podnikov. Jeden moze byt vyrobny, dalsi marketingovy, reklamny, distribucny. Tieto podniky mozu byt dokonca aj konkurencne.

• 40. etapy vyvoja elektr.ver.spravy, portal

Etapy vyvoja e-Govermentu:

zaciatok – informacie na webe, jednoduche transakcie rozvoj – rozvinute webove aplikacie, portalove riesenia, zaciatok orientacie na spolupracu a komunikaciu, komplexne technicke riesenia orientacia na obcana – rozvinute formy elektronickej spoluprace a komunikacie transformacia – zdielanie a poskytovanie informacii, komplexna interakcia s verejnostou

Portal v e-Govermente:

portal je webova aplikacia, ktora spristupnuje funkcnost IS a sprostredkovava pohlad na jeho databazu. Tvoria ho: roly – definuju pristupove prava porlety – male ramceky, su zdruzovane do sablon sablony – kostra portalu

etapy vyvoja portalu:

• informativny – navody, odporucania, odkazy

personalizovany – customing, na zaklade personalizacie, login autorizovany – elektronicky platobny system, workflow system, elektronicke obstaravanie

• 41. komunikacne prostredie verejnej elektronickej spravy

G2E Government to employee - vramci institucii verejnej spravy G2G government to government - medzi instituciami verejnej spravy navzajom G2P government to public - elektronicke sluzby pri vybavovani zalezitosti verejnosti na uradoch, ucasti verejnosti na sprave veci verejnych a pristupe verejnosti k informaciam

G2P predstavuje komunikaciu verejnej spravy s okolim a zahrnuje: elektronicku komunikaciu G2C (gov to citizen) elektronicku vymenu informacii G2B (gov to business) medzi komercnymi subjektmi a spravou

Obsah a kvalita G2P zavisi od rozsahu a kvality G2E a G2G - tieto predstavuju vlastny proces vybavovania konkretnej zalezitosti

43. Softverove produkty pre IS domacnosti:

Softver Homepower:

system je konfigurovatelny, moznosti su volitelne, komunikacia celeho domu s okolim, interaktivne riadenie a kontrola zahrna: vykurovanie, bezpecnost, domace spotrebice, videokamery, riadenie vstupu, akutalne spravy z internetu, domaci asistent

Softver ConWin:

Programove vybavenie pc, modifikovatelny, zobrazuje zdroje energii a podorysy jednotlivych miestnosti, potrebny os ms win 2k, Zahrna: ktore zdroje tepla su v prevadzke ako dlho, teploty v miestnostiach, energia v kWh vyrobena v danom zdroji energie ako napr kotol, kolektor, vonkajsia teplota

Os vista:splna vsetky predpoklady, aby sa stal centrom domacej zabavy