Hospodárska - politika politika tvorby konkurenčného prostredia

1. Veľká represia 1929-33

2. Nástup invervencionist. etapy

3. Zlom v 70. rokoch

1. Veľká represia 1929-33

NEW DEAL = živelný intervencionizmus (nastúpil) = vyvíjal sa bez teoretického zázemia

  • obsahoval opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priem. výroby

  • záchrana farmárov a ich dochodkov

  • 1. krát sa realizoval program verejných prác

  • štát = aktívny činiteľ v trh. ekonomike

  • 1. krát = zámerne sa pracuje s deficitom ŠR

  • 1. krát = podpora agregátneho dopytu

  • bola tu aktivistická politika

2. Nástup intervencionist. etapy

  • 1936 = Keyness = Všeob. teória úroku a peňazí

Znaky: - na rozdiel od klasic. teórie sa sústreďuje pozornosť na dopyt

  • hlavný teoret. záujem = plná zamestnanosť

  • posobenie trh. mechanizmu nie je možné nechať bez kontroly (nezaručuje plné využitie zdrojov)

  • v sústave zásahov sa opiera o fišk. politiku

  • peň. politika = má podradné miesto (doraz na regulovanie úr. miery)

  • prístup bol proticyklický a krátkodobý

Okrem Keynessa vychádzal aj z iných zdrojov:

  • 1. indikatívne plánovanie (Jap., Fr., Hol.)

  • 2. štát blahobyt = teoret. koncepcia; reaguje na zhoršenie soc. situácie v čase krízy

= vychádza z neschopnosti trh. mech. nájsť dostojné život. podm. pre všetkých

= zákl. nástroj = progresívne zdaň. a transféry

Koncepcia sociálne trhového hospodárstva = Nemecko

3. Zlom v 70. rokoch a nový medzník

  • intervencion. politika slávila veľké úspechy

  • rovnomerné rasty rpduktu, nízka inf., únosná miera nezamest. a rozvíjajúci sa medz. obchod

Udalosti proti intervencionizmu:

  • rozpad povoj. medzin. menov. usporiadania (Bretton – Wood)

  • nové podnety pre rast inflácie

  • rast stagflácie = spojili sa 2 procesy = inflácia s ekonomickou stagnáciou

  • 70. – 80. roky – GB, USA

Programová preorientácia:

  • 1. dostať pod kontrolu infláciu (tomuto cieľu sa podriadila fiškálna politika)

  • 2. znížiť podiel verejného sektora

  • 3. prebudovať systém štát. financií s dorazom na znižovanie rozpočt. deficitu

  • 4. výdavky orientovať na podporu investícií a nie na podporu spotreby

  • 5. podporovať prednostne stranu agregátnej ponuky

  • 6. potrebné znížiť daňové bremeno

  • 7. systém soc. zabezpečenia prisposobiť možnostiam ek. rastu

  • 8. vláda nemá vytyčovať programy na podporu konjuktúry a zamestnanosti

Výsledok:

  • podarilo sa zastaviť monet. expanziu

  • podarilo sa potlačiť inflačné impulzy zo str. štátu

  • radikálna daň. prestavba, znížila sa miera zaťaženia osob. príjmov a ziskov podnikov

  • politika orientovaná na podporu AS = všeob. používaná

83 – 90 = roky ek. rastu, oživenie medz. obchodu

  • nepodarilo sa úplne vylúčiť cyklický vývoj

  • pokusy odstrániť rozpočt. deficity zlyhali

  • nepodarilo sa znížiť soc. výdavky ako sa predpokladalo

  • nepod. sa zvýšiť obrat v produktivite práce

  • za stabil. cenovú hladinu sme zaplatili vysokou nezamestnanosťou

Hospodársko – politické koncepcie

1. Liberalizmus, intervencionizmus

2. Fázy hosp. polit. rozhodovania

3. Ek. a polit. racionalita

Zopakovať nástroje HP

1. Liberalizmus, intervencionizmus

Pragmatizmus = riešenie problémov pod tlakom, je plná protikladov, bez schopnosti zámerne ovplyv. ek. udalosti

Hosp. – polit. koncepcia = súbor názorov, myšlienok, ktoré obsahujú nielen ek. ale i filozof. prvky a orientujú subjekty HP pri výbere cieľov a nástrojov

  • 1. Liberálna hosp. – pol. koncepcia = všetky aktivity sa realizujú cez posobenie trhu, št. zásahy sú cudzím elementom, mlý význam HP

  • 2. Invervenc. hosp. pol. koncepcia = trh. mech. posobí, širší priestor sa dáva štát. zásahom

  • 3. Marxistic. prístup = odmieta pos. trh. mech., potláčanie slobody, všetky zákl. ciele a nástroje => doménou straníckeho vedenia

1. Liberálna koncepcia

  • vymedzuje posobenie HP veľmi úzko a vo svojej argumentácii sa sústreďuje na to, prečo vláda (až na výnimky) by nemala zasahovať

Argumenty: - trhový mech. cen. mechanizmu (voľná tvorba cien a konkur.) a zaisťuje optimál. alokáciu zdrojov

  • nezávislosť je zárukou harmónie individ. a spoločensk. cieľov

Prednosti trhovo orient. spoločnosti - vzbudzuje iniciatívu, podnikavosť, tvorivosť, pružnosť = agresívny polit. systém - úloha štátu je redukovaná

  • ochrana vlastníckych . práv

  • podmienky pre fungovanie trhu = chrániť konkurenc. a regulovať. peň. trh

2. Intervencionistická politika

  • vo svojej argumentácii sa sústreďuje na to, prečo by vláda mala zasahovať

Spoločný argument = zlyhávanie trhu

Črty:

  • trh. mechanizmus zlyháva v príp. verej. statkov

  • neg. externality (zneč. ŽP)

  • konkurencia nemá tendenciu sa sama udržať

  • trh. mech. nedáva dotat. záruku proti roznym rizikám (strata pr. miesta...)

  • trh vedie k nerovnomer. rozdeleniu dochodkov

  • trh nevie zabezpečiť rovnovážny vývoj – zamestnanosť

Týmto 2 zákl. koncepciám zodpovedaj) 2 hlavné a zároveň súperiace smery praktic. HP:

  • 1. konzervatívny prístup

  • 2. intervencionistický prístup (z intervenc. koncepcie = od II. sv. vojny)

Hlavné rysy intervenc. hosp. – polit. koncepcie:

  • 1. priorit. cieľ = plná alebo vysoká zamest. s vyústením do podpory hosp. rastu

  • 2. hl. nástroj = regulovanie AD cez štát. výdavky a zdaňovanie, často za cenu rozpoč. deficitu a vzniká rozsiahly verejný sektor

  • 3. z použit. nástojov 1. miesto fiškálna pol., podporovaná permisívnou (podradenou) peň. politikou

  • 4. časový horizont = krátkodobý, reaguje na cyklické výkyvy

  • 5. dopytovo orient. politika oživí infláciu.

Hlavné rysy liber. hosp. – polit. koncepcie:

  • 1. priorit. cieľ = neinflač. prostredie, odklon od regulácie AD

  • 2. hl. nástroj = monet. polit, podst. je fiš. pol. cey reguláciu množstva peň. v obehu, nie cez úr. mieru

  • 3. časový horizont = strednodb. a dlhodob.

  • 4. stabilné tempo rastu a množ. peň v obehu

  • 5. vyrovnaný ŠR

3. Fázy hosp. polit. rozhodovania

  • 1. diagnóza hosp. polit. sit. = do akej miery narastá problém, kt. chceme riešiť; fáza je čas. náročná na zber údajov a ich triedenie => vzniká tu čas. oneskorenie = poznávacie

  • 2. plánovanie, resp. premyslenie a príprava hosp. – polit. kroku; čas. oneskorenie = plánovacie

  • 3. rozhodnutie a prijatie opatrenia; čas. oneskorenie = administratívne (može byť krátke aj dlhé)

  • 4. fáza kontroly = ako reagujú konkrétne hosp. subjekty na prijaté opatrenie; čas. oneskorenie = vonkajšie

4. Ekonomická a politická racionalita

  • čas. veľmi náročná

Len vláda, ktorá je úplne presvedčená o vyhraných voľbách, si može dovoliť uskutočňovať vlastnú politiku v súlade s voleb. programom a zastávanou hosp. - pol. koncepciou.

Transformácia československej (slovenskej) ekonomiky

1. Východiská transformač. procesu

2. Proces transformácie ČS ekonomiky po r. 1989

3. Zákl. prvky transformač. procesu

4. Fázy transf. procesu

1. Východiská transformačného procesu

1950 = imperatívne plánovanie

58 – 61 = Kurt Rozsypal = zmeny v organizácii priemyslu, v sústave plánov. a financovania, mzdová prestavba = decentralizácia riadenia

1963 = Ota Šik

  • do 70. r. sme žili, čo sme získali v r. 1918 – 38 – 45

1964 = dokument = Návrh zásad novej sústavy plánovitého riadenia nár. hospodárstva

1966 = dokument o urýchlení tejto reformy

jar 1968 = Novotný bol vymenovaný Dubčekom => pražská jar = obrat => urýchlenie ek. reformy

  • Ota Šik = podpora vlády pre ek. reformu

apríl 1968 = akčný program

Štátna reforma = úvahy o trh. hospo., vymeniteľnosť koruny, úvahy o znovuzačlenení do MMF

= zás. obrat sa však neuskutočnil vďaka vojskám Varš. zmluvy

reformy a návrhy:

  • financovať investície z prostriedkov podnikov, nie vždy len z prostriedkov štátu

  • uplatniť vplyv trhu na ceny a dochodky

  • denivelizovať mzdy

  • umožniť hosp. záťaž medzi podnikmi; zaistiť účasť pracujúcich na riadení

1987 = prestavba hosp. mechanizmu ČSSR = Súbor opatrení ....

Prečo nebolo možné reformovať:

  • 1. štátne vlastníctvo

  • 2. silná monopolizácia, žiadna konkurencia, len vertikálne vzťahy

2. Proces transformácie ČS ekonomiky po r. 1989

1989 = žili sme na dlh, rozvoj. možnosti = vyčerpané

1990 = vláda predložila fed. zhromaždeniu = Scenár ek. reformy = zmena systému

Prvé úlohy:

  • 1. určenie teoretic. východísk

  • 2. zoradenie jednotl. reformných krokov

  • 3. určiť čas. hľ. procesu transformácie

  • 4. charakterizovať soc. dopady reformy

  • 5. kritériá hodnotenia procesu

S transformačným procesom sú spojené urč. bariéry:

  • 1. bariéra zotrvačnosti myslenia

  • 2. bariéra neporozumenia na všetkých úrovniach

  • 3. bariéra nedostatku zdrojov

  • 4. bariéra neujasnenosti kompetencií

  • 5. bariéra sociálnej priechodnosti

Výhody a nevýhody ČS ekonomiky na začiatku reformy:

Nevýhody:

  • systém centr. plánovania bol v ČS najdoslednejší zo všetkých krajín RVHP = znárodnenie a združstevnenie bolo takmer dokonalé, vobec neexist. súkr. sektor

  • ceny = centrálne určované a plánované na náklad. báze

  • vedenie všetkých štát. podnikov bolo podriadené vládnym orgánom

  • zahr. obchod bol orientovaný na makké trhy RVHP

Výhody:

  • dlhoročná tradícia prísnej monet. politiky

  • vláda nedopustila veľké a pravidel. deficity ŠR a udržiavala vyrovnanú platob. bilanciu

  • veľmi nízka miera inf. sa udržiavala = do 5 % ročne

  • celk. zahr. zadĺženie ČS v konvertibil. menách = celkovo nízke

  • kvalifikácie, vzdelanosť a skúsenosti prac. sily boli na relatívne vys. úrovni

3. Zákl. prvky transformač. procesu

a) rýchla a masívna privatizácia

  • nedostatok kapitálu => zvolil sa systém kupónovej privatizácie

427/90 Zb.

92/91 Zb. = veľká priv.

- metódy privatizácie:

  • 1. štandardné: - metóda predaja

  • verejná dražba

  • verejná súťaž

  • bezodplatné predaje

  • 2. neštandardné: - kupónová

  • dlhopisová

b) cenová liberalizácia = aby ceny určoval trh, D bol vysoký, ponuka klesala => rast cien => dopyt. inflácia;

r. 1991 – devalvácia => ponuková inflácia

c) liberalizácia vonk. ek. vzťahov = snaha o konvertibilitu meny a otvorenie sa ekonomiky svetu

d) otvorenie a udržanie makroekon. rovnováhy

e) udržanie soc. zmieru => vytvorenie soc. záchr. siete

4. Fázy transformač. procesu

1. Fáza recesie (90 – 93)

2. Fáza revitalizácie (94 – 96)

3. Fáza xxx (97 – 99)

1. Fáza recesie (90 – 93)

  • každá y makroekon. politík nadobudla reštriktívny charakter

  • antiinfl. monetarizmus Friedmana (následkom rastu cien => protiinf. politika => prudká recesia)

  • ČS = silná monet. reštrikcia od r. 91

  • už v 1. polroku 91 sa spotrebit. ceny zvýšili o 50 %, ale peň. zásoba M2 len o 6,5 %

  • vznikol absolútny nedostatok peňazí z úverovej sústavy; nedostat. úver => podnik. zadĺž.=> vznik terciárnej platobnej neschopnosti

b) reštriktívna fiš. politika = orientovaná na odstránenie paternalistických funkcií štátu (patern. funk. št. = snaha vlády pomáhať občanom v problémoch)

Tento proces sa uskutočňoval súbežne s rastom cien

c) najviac reštrik. pol. = v kurzovej oblasti => krach meny k zahr., devalvácia r. 1991 = 100 %

d) dochodková pol. = silná mzdová reštrikcia; ceny stúpali, mzdy a platy ostali nezmenené => rast nezamestnanosti

Ďalšie kroky:

  • konverzia zboj. priemyslu

  • rozpad RVHP

  • rozpad poľ. výroby

1992 = ek. sa začínala stabilizovať, ale rozpad ČS ek. na 3 štáty tento proces recesie prehĺbil

2. Fáza revitalizácie (94 – 96)

1994 = rast HDP o 4,8 %

-rast zadĺženosti

Inflácia: 1995 = 7,4 %

1996 = 2,4 %

Privatizácia (94 – 96):

  • zmenila vlastnícke vzťahy, nepriniesla nový kapitál, obč. nemajú vplyv na rozhod. manažmentu, podcenili sme význam kolektív. investovania cez inv. spoloč. a fondy

Dlhopis. metóda = nejde o privatiz., ide o formu odškodnenia občana za to, že sa nemože zúčastniť privatizácie (krádež storočia)

3. Fáza (97 – 99)

  • zlé hospodár. bývalej vlády = zdravot., školstvo, rast kriminality, prepad obch. bilancie, soc. napatie, rast zahr. zadĺž. ...

Nástroje HP: - protimonop. politika

  • stabilizačná politika

  • štrukturálna pol.

  • sociálna pol.

  • vonk. hosp. pol.

Politika tvorby konkurenčného prostredia

1. Konkurencia a jej miesto v trh. E

2. Formy obmedzenia konkurencie

3. Smery protimonop. politiky a jej nástroje

1. Konkurencia a jej miesto v trh. E

Konk. prostredie = prejavuje sa tým, že trh. subjekty sú vo svojom rozhod. nezávislé

= vytvára podm., kde sú si subj. rovné (formálne) a to je základ liber. slob. spoločnosti

= monopoly možu byť zneužité

Protimonop. politika je na 1. mieste.

Konk. = výhoda pre domácnosti

= riziko pre podniky

2. Formy obmedzenia konkurencie

a) dohody alebo iné formy dohodnutého správania sa, ktoré vylučujú alebo deformujú hosp. súťaž

b) zneužitie ek. sily dominantným podnikom

c) zlučovanie podnikov => može viesť k vzniku domin. postavenia na trhu

d) štátne intervencie (regulácia)

e) prípad nekalej súťaže

a) kartely = najstaršia forma obmedz konkur.. Rozmach v medzivoj. období.

= zmluvné dohody medzi samostat. subjektami na trhu

Predmetom može byť objem, kvóty ... (cenové, rajónové, výrobné, kontingentné, kondikčné – podm. predaja)

b) napr. cenová diskriminácia ; recipročné dohody (navzájom – niečo za niečo)

c) fúzie = získanie dominant. pozície koncentráciou = stupeň kontroly ek. aktivity v urč. odvetví

  • 1. urč. podniky rast) rýchlejšie ako ostatné

  • 2. urč. podniky sú vytláčané z trhu

  • 3. keď sa podniky spájajú (vonkajší rast) = obmedz. konkur.

Poznáme: horizontálne, vertikálne, konglomerálne

d) št. regulácia = zoštátnenie; štát vedie cen. politiku v podniku

e) nekalá súťaž = praktiky, kt. možu spraviť iným ujmu (možnosť zámeny, klamlivá reklama, označenie T a S, porušenie obch. tajomstva, šírenie klamstiev o konkurentoch...)

3. Smery protimonop. politiky a jej nástroje

Protimonop. politika = najstaršia

a) protikartelové zákonodárstvo

b) proti zneužitiu domin. postavenia na trhu (1957 – Nemecko)

c) kontrola fúzií (v 70. rokoch v GB)

d) deregulácia smerujúca proti štát. aktivitám (najmladší smer)

e) proti metódam nekalej konkurencie

a) na tomto sú postavené protimon. zákony

b) proti oligopolom s domin. firmou: 1. porovnávajú sa ceny na podobnom trhu

  • 2. kontrolujú sa N a zisky

c) Nemecko – ak má firma obrat > DM 500 000,- protimon úrad može fúziu zakázať, ak fúzia presiahne 33 % podiel trhu

d) argumentz: 1. štát – neefekt., zlyhávanie

  • 2. prudký rozvoj tech. pokroku (napr. Telekomunikácie)

e) u nás boli už pred 1. sv. v. = riešenie súdnou cestou

Stabilizačná politika

Makroek. ciele možno stotožniť s cieľmi SP. Stabilita može vyť ohrozená ek. cyklom.

Možnosť riešenia = kombinácia nástrojov fišk. a monet. politiky

Zopakovať vývoj cyklu a príčiny, ciele a nástroje monet. a fišk. politiky, Keynes a monet. koncepcia stabiliz. politiky

Ek. veličiny sú v neust. pohybe dvojakého charakteru:

1. Oscilácia veličiny okolo stabil. hodnoty

2. Trendové zmeny veličín

Cieľ = snaží sa znížiť výkyvy celk. produktu, zamest., cen. hladinu

= aktivist. politika = aktívne sa manipuluje s nástrojmi fišk. a monet. politiky

Štrukturálna politika

Pojem štruktúra sa používa v ek. teórii na charakteriz. vnút. členenia urč. ek. veličiny; neskúmame objem veličiny v čase, ale jej vnút. štruktúru

Uplatnenie: - štruktúra vlastníckych foriem

  • P a V časť ŠR

  • štruktúra podľa veľkosti firiem

  • veková štruktúra obyv. ...

Každý hosp. vývoj, najma v dlhom období, je spojený so štrukt. zmenami

Ek. rast = zmena ek. štruktúry

Vnút. impulzy: - s rastom disp. doch. sa mení štruktúra dopytu. Tieto zmeny v štrukt. spotr. dopytu vedú

k zmene štrukt. invest. dopytu

  • tech. pokrok, kt. sa prejavuje v nových inováciách, dáva impulz štruktúre ponuky

  • demogr. zmeny

Vonk. impulzy: - náhle zmeny cien výr. vstupov

-zmeny konk. podm. na svet. trhu

  • náhle a pomerne dlhodobé zmeny výmen. kurzu kľúč. mien

  • vytvárať také ek. podm., pri kt. náklady spojené s nevyhnut. štrukt. zmenami budú ča najvyššie

Sociálna politika

1. Zákl. inštit. a nástroje SP

2. Typológia SP

3. Polit. doktríny a SP

4. Vybrané oblasti SP

a) rodeľ. dochodkov

b) polit. na trhu práce

SP: a) verejná sféra = realizuje ju štát a orgány verej. správy a samospr.

b) súkromná sféra = penzij. fondy, zvazy, poisťovne, charit. org.

1. Základné inštit. a nástroje SP

  • 1. sústava legisl. úpravy soc. vzťahov a prísluš. orgánov št. dozoru (legislatíva a št. dohľad) = je tvorená zákonmi a roz. práv. normami, kt. upravujú aspekty života (bývanie, kultúra, hrom. doprava, živ. min., min. mzda, starob. a inv. doch., nemocenské, soc. podpory, prídavky na deti)

  • 2. fin. sústava = sústava verej. rozpočtu, ŠR a rozp. miest a územ. samospráv, sústava verej. dlhov (št. dlh, dlhy územ samospráv); fondy nár. poistenia (f. doch. p., f. nemoc. p., f. poist. v nezam.)