Hospodarska politika

Hospodárska - politika politika tvorby konkurenčného prostredia

1. Veľká represia 1929-33

2. Nástup invervencionist. etapy

3. Zlom v 70. rokoch

1. Veľká represia 1929-33

NEW DEAL = živelný intervencionizmus (nastúpil) = vyvíjal sa bez teoretického zázemia

• obsahoval opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priem. výroby

• záchrana farmárov a ich dochodkov

• 1. krát sa realizoval program verejných prác

• štát = aktívny činiteľ v trh. ekonomike

• 1. krát = zámerne sa pracuje s deficitom ŠR

• 1. krát = podpora agregátneho dopytu

• bola tu aktivistická politika

2. Nástup intervencionist. etapy

• 1936 = Keyness = Všeob. teória úroku a peňazí

Znaky: - na rozdiel od klasic. teórie sa sústreďuje pozornosť na dopyt

• hlavný teoret. záujem = plná zamestnanosť

• posobenie trh. mechanizmu nie je možné nechať bez kontroly (nezaručuje plné využitie zdrojov)

• v sústave zásahov sa opiera o fišk. politiku

• peň. politika = má podradné miesto (doraz na regulovanie úr. miery)

• prístup bol proticyklický a krátkodobý

Okrem Keynessa vychádzal aj z iných zdrojov:

• 1. indikatívne plánovanie (Jap., Fr., Hol.)

• 2. štát blahobyt = teoret. koncepcia; reaguje na zhoršenie soc. situácie v čase krízy

= vychádza z neschopnosti trh. mech. nájsť dostojné život. podm. pre všetkých

= zákl. nástroj = progresívne zdaň. a transféry

Koncepcia sociálne trhového hospodárstva = Nemecko

3. Zlom v 70. rokoch a nový medzník

• intervencion. politika slávila veľké úspechy

• rovnomerné rasty rpduktu, nízka inf., únosná miera nezamest. a rozvíjajúci sa medz. obchod

Udalosti proti intervencionizmu:

• rozpad povoj. medzin. menov. usporiadania (Bretton – Wood)

• nové podnety pre rast inflácie

• rast stagflácie = spojili sa 2 procesy = inflácia s ekonomickou stagnáciou

• 70. – 80. roky – GB, USA

Programová preorientácia:

• 1. dostať pod kontrolu infláciu (tomuto cieľu sa podriadila fiškálna politika)

• 2. znížiť podiel verejného sektora

• 3. prebudovať systém štát. financií s dorazom na znižovanie rozpočt. deficitu

• 4. výdavky orientovať na podporu investícií a nie na podporu spotreby

• 5. podporovať prednostne stranu agregátnej ponuky

• 6. potrebné znížiť daňové bremeno

• 7. systém soc. zabezpečenia prisposobiť možnostiam ek. rastu

• 8. vláda nemá vytyčovať programy na podporu konjuktúry a zamestnanosti

Výsledok:

• podarilo sa zastaviť monet. expanziu

• podarilo sa potlačiť inflačné impulzy zo str. štátu

• radikálna daň. prestavba, znížila sa miera zaťaženia osob. príjmov a ziskov podnikov

• politika orientovaná na podporu AS = všeob. používaná

83 – 90 = roky ek. rastu, oživenie medz. obchodu

• nepodarilo sa úplne vylúčiť cyklický vývoj

• pokusy odstrániť rozpočt. deficity zlyhali

• nepodarilo sa znížiť soc. výdavky ako sa predpokladalo

• nepod. sa zvýšiť obrat v produktivite práce

• za stabil. cenovú hladinu sme zaplatili vysokou nezamestnanosťou

Hospodársko – politické koncepcie

1. Liberalizmus, intervencionizmus

2. Fázy hosp. polit. rozhodovania

3. Ek. a polit. racionalita

Zopakovať nástroje HP

1. Liberalizmus, intervencionizmus

Pragmatizmus = riešenie problémov pod tlakom, je plná protikladov, bez schopnosti zámerne ovplyv. ek. udalosti

Hosp. – polit. koncepcia = súbor názorov, myšlienok, ktoré obsahujú nielen ek. ale i filozof. prvky a orientujú subjekty HP pri výbere cieľov a nástrojov

• 1. Liberálna hosp. – pol. koncepcia = všetky aktivity sa realizujú cez posobenie trhu, št. zásahy sú cudzím elementom, mlý význam HP

• 2. Invervenc. hosp. pol. koncepcia = trh. mech. posobí, širší priestor sa dáva štát. zásahom

• 3. Marxistic. prístup = odmieta pos. trh. mech., potláčanie slobody, všetky zákl. ciele a nástroje => doménou straníckeho vedenia

1. Liberálna koncepcia

• vymedzuje posobenie HP veľmi úzko a vo svojej argumentácii sa sústreďuje na to, prečo vláda (až na výnimky) by nemala zasahovať

Argumenty: - trhový mech. cen. mechanizmu (voľná tvorba cien a konkur.) a zaisťuje optimál. alokáciu zdrojov

• nezávislosť je zárukou harmónie individ. a spoločensk. cieľov

Prednosti trhovo orient. spoločnosti - vzbudzuje iniciatívu, podnikavosť, tvorivosť, pružnosť = agresívny polit. systém - úloha štátu je redukovaná

• ochrana vlastníckych . práv

• podmienky pre fungovanie trhu = chrániť konkurenc. a regulovať. peň. trh

2. Intervencionistická politika

• vo svojej argumentácii sa sústreďuje na to, prečo by vláda mala zasahovať

Spoločný argument = zlyhávanie trhu

Črty:

• trh. mechanizmus zlyháva v príp. verej. statkov

• neg. externality (zneč. ŽP)

• konkurencia nemá tendenciu sa sama udržať

• trh. mech. nedáva dotat. záruku proti roznym rizikám (strata pr. miesta...)

• trh vedie k nerovnomer. rozdeleniu dochodkov

• trh nevie zabezpečiť rovnovážny vývoj – zamestnanosť

Týmto 2 zákl. koncepciám zodpovedaj) 2 hlavné a zároveň súperiace smery praktic. HP:

• 1. konzervatívny prístup

• 2. intervencionistický prístup (z intervenc. koncepcie = od II. sv. vojny)

Hlavné rysy intervenc. hosp. – polit. koncepcie:

• 1. priorit. cieľ = plná alebo vysoká zamest. s vyústením do podpory hosp. rastu

• 2. hl. nástroj = regulovanie AD cez štát. výdavky a zdaňovanie, často za cenu rozpoč. deficitu a vzniká rozsiahly verejný sektor

• 3. z použit. nástojov 1. miesto fiškálna pol., podporovaná permisívnou (podradenou) peň. politikou

• 4. časový horizont = krátkodobý, reaguje na cyklické výkyvy

• 5. dopytovo orient. politika oživí infláciu.

Hlavné rysy liber. hosp. – polit. koncepcie:

• 1. priorit. cieľ = neinflač. prostredie, odklon od regulácie AD

• 2. hl. nástroj = monet. polit, podst. je fiš. pol. cey reguláciu množstva peň. v obehu, nie cez úr. mieru

• 3. časový horizont = strednodb. a dlhodob.

• 4. stabilné tempo rastu a množ. peň v obehu

• 5. vyrovnaný ŠR

3. Fázy hosp. polit. rozhodovania

• 1. diagnóza hosp. polit. sit. = do akej miery narastá problém, kt. chceme riešiť; fáza je čas. náročná na zber údajov a ich triedenie => vzniká tu čas. oneskorenie = poznávacie

• 2. plánovanie, resp. premyslenie a príprava hosp. – polit. kroku; čas. oneskorenie = plánovacie

• 3. rozhodnutie a prijatie opatrenia; čas. oneskorenie = administratívne (može byť krátke aj dlhé)

• 4. fáza kontroly = ako reagujú konkrétne hosp. subjekty na prijaté opatrenie; čas. oneskorenie = vonkajšie

4. Ekonomická a politická racionalita

• čas. veľmi náročná

Len vláda, ktorá je úplne presvedčená o vyhraných voľbách, si može dovoliť uskutočňovať vlastnú politiku v súlade s voleb. programom a zastávanou hosp. - pol. koncepciou.

Transformácia československej (slovenskej) ekonomiky

1. Východiská transformač. procesu

2. Proces transformácie ČS ekonomiky po r. 1989

3. Zákl. prvky transformač. procesu

4. Fázy transf. procesu

1. Východiská transformačného procesu

1950 = imperatívne plánovanie

58 – 61 = Kurt Rozsypal = zmeny v organizácii priemyslu, v sústave plánov. a financovania, mzdová prestavba = decentralizácia riadenia

1963 = Ota Šik

• do 70. r. sme žili, čo sme získali v r. 1918 – 38 – 45

1964 = dokument = Návrh zásad novej sústavy plánovitého riadenia nár. hospodárstva

1966 = dokument o urýchlení tejto reformy

jar 1968 = Novotný bol vymenovaný Dubčekom => pražská jar = obrat => urýchlenie ek. reformy

• Ota Šik = podpora vlády pre ek. reformu

apríl 1968 = akčný program

Štátna reforma = úvahy o trh. hospo., vymeniteľnosť koruny, úvahy o znovuzačlenení do MMF

= zás. obrat sa však neuskutočnil vďaka vojskám Varš. zmluvy

reformy a návrhy:

• financovať investície z prostriedkov podnikov, nie vždy len z prostriedkov štátu

• uplatniť vplyv trhu na ceny a dochodky

• denivelizovať mzdy

• umožniť hosp. záťaž medzi podnikmi; zaistiť účasť pracujúcich na riadení

1987 = prestavba hosp. mechanizmu ČSSR = Súbor opatrení ....

Prečo nebolo možné reformovať:

• 1. štátne vlastníctvo

• 2. silná monopolizácia, žiadna konkurencia, len vertikálne vzťahy

2. Proces transformácie ČS ekonomiky po r. 1989

1989 = žili sme na dlh, rozvoj. možnosti = vyčerpané

1990 = vláda predložila fed. zhromaždeniu = Scenár ek. reformy = zmena systému

Prvé úlohy:

• 1. určenie teoretic. východísk

• 2. zoradenie jednotl. reformných krokov

• 3. určiť čas. hľ. procesu transformácie

• 4. charakterizovať soc. dopady reformy

• 5. kritériá hodnotenia procesu

S transformačným procesom sú spojené urč. bariéry:

• 1. bariéra zotrvačnosti myslenia

• 2. bariéra neporozumenia na všetkých úrovniach

• 3. bariéra nedostatku zdrojov

• 4. bariéra neujasnenosti kompetencií

• 5. bariéra sociálnej priechodnosti

Výhody a nevýhody ČS ekonomiky na začiatku reformy:

Nevýhody:

• systém centr. plánovania bol v ČS najdoslednejší zo všetkých krajín RVHP = znárodnenie a združstevnenie bolo takmer dokonalé, vobec neexist. súkr. sektor

• ceny = centrálne určované a plánované na náklad. báze

• vedenie všetkých štát. podnikov bolo podriadené vládnym orgánom

• zahr. obchod bol orientovaný na makké trhy RVHP

Výhody:

• dlhoročná tradícia prísnej monet. politiky

• vláda nedopustila veľké a pravidel. deficity ŠR a udržiavala vyrovnanú platob. bilanciu

• veľmi nízka miera inf. sa udržiavala = do 5 % ročne

• celk. zahr. zadĺženie ČS v konvertibil. menách = celkovo nízke

• kvalifikácie, vzdelanosť a skúsenosti prac. sily boli na relatívne vys. úrovni

3. Zákl. prvky transformač. procesu

a) rýchla a masívna privatizácia

• nedostatok kapitálu => zvolil sa systém kupónovej privatizácie

427/90 Zb.

92/91 Zb. = veľká priv.

- metódy privatizácie:

• 1. štandardné: - metóda predaja

• verejná dražba

• verejná súťaž

• bezodplatné predaje

• 2. neštandardné: - kupónová

• dlhopisová

b) cenová liberalizácia = aby ceny určoval trh, D bol vysoký, ponuka klesala => rast cien => dopyt. inflácia;

r. 1991 – devalvácia => ponuková inflácia

c) liberalizácia vonk. ek. vzťahov = snaha o konvertibilitu meny a otvorenie sa ekonomiky svetu

d) otvorenie a udržanie makroekon. rovnováhy

e) udržanie soc. zmieru => vytvorenie soc. záchr. siete

4. Fázy transformač. procesu

1. Fáza recesie (90 – 93)

2. Fáza revitalizácie (94 – 96)

3. Fáza xxx (97 – 99)

1. Fáza recesie (90 – 93)

• každá y makroekon. politík nadobudla reštriktívny charakter

• antiinfl. monetarizmus Friedmana (následkom rastu cien => protiinf. politika => prudká recesia)

• ČS = silná monet. reštrikcia od r. 91

• už v 1. polroku 91 sa spotrebit. ceny zvýšili o 50 %, ale peň. zásoba M2 len o 6,5 %

• vznikol absolútny nedostatok peňazí z úverovej sústavy; nedostat. úver => podnik. zadĺž.=> vznik terciárnej platobnej neschopnosti

b) reštriktívna fiš. politika = orientovaná na odstránenie paternalistických funkcií štátu (patern. funk. št. = snaha vlády pomáhať občanom v problémoch)

Tento proces sa uskutočňoval súbežne s rastom cien

c) najviac reštrik. pol. = v kurzovej oblasti => krach meny k zahr., devalvácia r. 1991 = 100 %

d) dochodková pol. = silná mzdová reštrikcia; ceny stúpali, mzdy a platy ostali nezmenené => rast nezamestnanosti

Ďalšie kroky:

• konverzia zboj. priemyslu

• rozpad RVHP

• rozpad poľ. výroby

1992 = ek. sa začínala stabilizovať, ale rozpad ČS ek. na 3 štáty tento proces recesie prehĺbil

2. Fáza revitalizácie (94 – 96)

1994 = rast HDP o 4,8 %

-rast zadĺženosti

Inflácia: 1995 = 7,4 %

1996 = 2,4 %

Privatizácia (94 – 96):

• zmenila vlastnícke vzťahy, nepriniesla nový kapitál, obč. nemajú vplyv na rozhod. manažmentu, podcenili sme význam kolektív. investovania cez inv. spoloč. a fondy

Dlhopis. metóda = nejde o privatiz., ide o formu odškodnenia občana za to, že sa nemože zúčastniť privatizácie (krádež storočia)

3. Fáza (97 – 99)

• zlé hospodár. bývalej vlády = zdravot., školstvo, rast kriminality, prepad obch. bilancie, soc. napatie, rast zahr. zadĺž. ...

Nástroje HP: - protimonop. politika

• stabilizačná politika

• štrukturálna pol.

• sociálna pol.

• vonk. hosp. pol.

Politika tvorby konkurenčného prostredia

1. Konkurencia a jej miesto v trh. E

2. Formy obmedzenia konkurencie

3. Smery protimonop. politiky a jej nástroje

1. Konkurencia a jej miesto v trh. E

Konk. prostredie = prejavuje sa tým, že trh. subjekty sú vo svojom rozhod. nezávislé

= vytvára podm., kde sú si subj. rovné (formálne) a to je základ liber. slob. spoločnosti

= monopoly možu byť zneužité

Protimonop. politika je na 1. mieste.

Konk. = výhoda pre domácnosti

= riziko pre podniky

2. Formy obmedzenia konkurencie

a) dohody alebo iné formy dohodnutého správania sa, ktoré vylučujú alebo deformujú hosp. súťaž

b) zneužitie ek. sily dominantným podnikom

c) zlučovanie podnikov => može viesť k vzniku domin. postavenia na trhu

d) štátne intervencie (regulácia)

e) prípad nekalej súťaže

a) kartely = najstaršia forma obmedz konkur.. Rozmach v medzivoj. období.

= zmluvné dohody medzi samostat. subjektami na trhu

Predmetom može byť objem, kvóty ... (cenové, rajónové, výrobné, kontingentné, kondikčné – podm. predaja)

b) napr. cenová diskriminácia ; recipročné dohody (navzájom – niečo za niečo)

c) fúzie = získanie dominant. pozície koncentráciou = stupeň kontroly ek. aktivity v urč. odvetví

• 1. urč. podniky rast) rýchlejšie ako ostatné

• 2. urč. podniky sú vytláčané z trhu

• 3. keď sa podniky spájajú (vonkajší rast) = obmedz. konkur.

Poznáme: horizontálne, vertikálne, konglomerálne

d) št. regulácia = zoštátnenie; štát vedie cen. politiku v podniku

e) nekalá súťaž = praktiky, kt. možu spraviť iným ujmu (možnosť zámeny, klamlivá reklama, označenie T a S, porušenie obch. tajomstva, šírenie klamstiev o konkurentoch...)

3. Smery protimonop. politiky a jej nástroje

Protimonop. politika = najstaršia

a) protikartelové zákonodárstvo

b) proti zneužitiu domin. postavenia na trhu (1957 – Nemecko)

c) kontrola fúzií (v 70. rokoch v GB)

d) deregulácia smerujúca proti štát. aktivitám (najmladší smer)

e) proti metódam nekalej konkurencie

a) na tomto sú postavené protimon. zákony

b) proti oligopolom s domin. firmou: 1. porovnávajú sa ceny na podobnom trhu

• 2. kontrolujú sa N a zisky

c) Nemecko – ak má firma obrat > DM 500 000,- protimon úrad može fúziu zakázať, ak fúzia presiahne 33 % podiel trhu

d) argumentz: 1. štát – neefekt., zlyhávanie

• 2. prudký rozvoj tech. pokroku (napr. Telekomunikácie)

e) u nás boli už pred 1. sv. v. = riešenie súdnou cestou

Stabilizačná politika

Makroek. ciele možno stotožniť s cieľmi SP. Stabilita može vyť ohrozená ek. cyklom.

Možnosť riešenia = kombinácia nástrojov fišk. a monet. politiky

Zopakovať vývoj cyklu a príčiny, ciele a nástroje monet. a fišk. politiky, Keynes a monet. koncepcia stabiliz. politiky

Ek. veličiny sú v neust. pohybe dvojakého charakteru:

1. Oscilácia veličiny okolo stabil. hodnoty

2. Trendové zmeny veličín

Cieľ = snaží sa znížiť výkyvy celk. produktu, zamest., cen. hladinu

= aktivist. politika = aktívne sa manipuluje s nástrojmi fišk. a monet. politiky

Štrukturálna politika

Pojem štruktúra sa používa v ek. teórii na charakteriz. vnút. členenia urč. ek. veličiny; neskúmame objem veličiny v čase, ale jej vnút. štruktúru

Uplatnenie: - štruktúra vlastníckych foriem

• P a V časť ŠR

• štruktúra podľa veľkosti firiem

• veková štruktúra obyv. ...

Každý hosp. vývoj, najma v dlhom období, je spojený so štrukt. zmenami

Ek. rast = zmena ek. štruktúry

Vnút. impulzy: - s rastom disp. doch. sa mení štruktúra dopytu. Tieto zmeny v štrukt. spotr. dopytu vedú

k zmene štrukt. invest. dopytu

• tech. pokrok, kt. sa prejavuje v nových inováciách, dáva impulz štruktúre ponuky

• demogr. zmeny

Vonk. impulzy: - náhle zmeny cien výr. vstupov

-zmeny konk. podm. na svet. trhu

• náhle a pomerne dlhodobé zmeny výmen. kurzu kľúč. mien

• vytvárať také ek. podm., pri kt. náklady spojené s nevyhnut. štrukt. zmenami budú ča najvyššie

Sociálna politika

1. Zákl. inštit. a nástroje SP

2. Typológia SP

3. Polit. doktríny a SP

4. Vybrané oblasti SP

a) rodeľ. dochodkov

b) polit. na trhu práce

SP: a) verejná sféra = realizuje ju štát a orgány verej. správy a samospr.

b) súkromná sféra = penzij. fondy, zvazy, poisťovne, charit. org.

1. Základné inštit. a nástroje SP

• 1. sústava legisl. úpravy soc. vzťahov a prísluš. orgánov št. dozoru (legislatíva a št. dohľad) = je tvorená zákonmi a roz. práv. normami, kt. upravujú aspekty života (bývanie, kultúra, hrom. doprava, živ. min., min. mzda, starob. a inv. doch., nemocenské, soc. podpory, prídavky na deti)

• 2. fin. sústava = sústava verej. rozpočtu, ŠR a rozp. miest a územ. samospráv, sústava verej. dlhov (št. dlh, dlhy územ samospráv); fondy nár. poistenia (f. doch. p., f. nemoc. p., f. poist. v nezam.)

Tieto inštit. majú nástroje: - dane, dávky, poplatky

• št. miestne požičky

• soc. transf. platby, dotácie, subvencie...

• 3. sústava participácie na tvorbe soc. politiky i adresátu = negociácia

• kolekt. vyjednávanie

• účasť prac. v riad. a dozor. orgánoch a. s.

• účasť prac. na kontrole úloh v soc. oblasti

2. Typy SP

Typy: a) perspektívna (aktívna hosp. politika)

b) retrospektívna (pasívna hosp. politika) = rieši soc. probl. ex-port

a) systémová = tak upraviť ek. a soc. prostr., aby sa odstránili budúce príčiny soc. problémov

b) intervencionistická = dopredu zabezpečiť efekt. riešenie následkov budúc. možných soc. probl.

3. Polit. doktríny a SP

Polit. demokr. = názorový a pluralizmus => početnosť polit. strán a spol. hnutí, množ. koncepcií

3 zákl. doktríny:

1. Konzervativizmus

2. Katol. soc. učenie

3. Demokr. socializmus

Sloboda a rovnosť sa vzájomne vylučujú (sloboda vedie k rovnosti, rovnosť obmedzuje slobodu).

Voľba doktríny = nájsť optim. vzťah sloboda – rovnosť

• 1. Konzervativizmus = smer, kt. zdorazňuje význam indiv. slobody a indiv.ů zodpovednosti.

Zákl. téza – soc. postavenie a blahobyt jednotlivca má závisieť od jeho ek. výkonnosti

• dávajú prednosť soc. tvrdým, ale ek efektív. riešeniam

• nositeľmi tejto politiky sú strany konzervatívne, republikánske a liberálne

• 2. Katol. soc. učenie = chápe soc. spravodl. ako zaistenie urč. dostatku pre všetkých. Za soc. úroveň života jednotl. nie je zodp. len on, ale spol. ako celok. Nejde prednostne o slobodu ani o rovnosť, ale o soc. zodpoved. mocných a bohatých za svojich spoluobčanov. Patrí tu kresť-dem. strany, kt. sa opierajú o rím.-, gr.-. katol. vieru.

• 3. Demokr. socializmus = akceptuje pojem soc. trh. hosp., potrebu dostoj. mater. zabezpečenosti. Rovnosť v zmysle čo najširšej demokracie ako zákl. nástroj riešenia všet. ek. a soc. otázok.

Polit. strany: socialist. strany, social. dem. str., robotnícke,

Zopakovať Lorenz. krivka (Makro)

Fišk. polit. (Makro)

trh práce, odbory, nezamest, probl. riešenia nezam.

Švédsky model HP

1. Struč. char. Švédska

2. Zákl. znaky švéd. modelu

a) negociačná E

b) štát. blahobyt

c) makroek. stabil. politika

1. Struč. char. Švédska

Ako prvá aplikovala koncepciu štát. blahobytu. Švéd. ekonómovia charakterizovali túto aplikáciu ako pokus o nájdenie stredovej, tretej cesty medzi liberál. trh. E (veľmi efektívna, ale so. nerovnosť) a príkazovou E.

Nástrojom riešenia boli výššie št. výdavky => výššia miera zdanenia

Cez dane a výdavku ŠR bolo prerozdelených 60 % HDP (najvyš. miera na svete).

• vyššie zdaň. obmedzilo iniciatívu súkr. sektoru. Odstránila sa chudoba (zmiernila sa), 1. miesto v ukazovateľoch života

2. Základné znaky švedskeho modelu

a) negociačná E

Alokácia zdrojov by mala prebiehať cez ......

Podst. časť sa roz. a prerozdeľ. cez jednania – negociácie.

Ide o vzáj. komunik. medzi zamest., nezávisl. ek. subjektami. Je to široká paleta orgánov. Civiliz sposob riešenia problémov.

Negociácie sa zdaľeka netýkajú len trhu práce, ale rpasahujú širší rámec

napr. štruktur. a region. politika, investič. výstavba, byt. otázka, ochrana spotrebiteľa

b) štát. blahobytu

3 základ. koncepcie:

• 1. cieľ = zaistiť plnú zamestnanosť

• 2. cieľ = dosiahnuť optim. rovnosť občanov

• 3. cieľ = dospieť k čo najširs soc. a zdrav. zabezpečeniu prostr. sektoru verej. služieb

1. Plná zamestnanosť = každý má právo na urč. živ. štandard

Nezamestnanosť je sit. nevýhodná (nedostojná) pre občana a nevýhodná pre spoločnosť. Švédi uprednostňujú aktívnu pred pasívnou politikou (3 x viac). Roč miera nezamest. nebola viac ako 3,5 %.

Je to o polovicu nižšia miera ako priemer OECD s výnimkou JAP.

• 2. Soc rovnosť = každá krajina robí túto politiu. Solidaristická mzdová polit. – každý má právo na

rovnakú prácu

• 3. Verej. služby = každý má právo na dostoj. život = právo na prácu, ochranu zdravia a získania

vzdelania

Zahŕňajú: mater. dávky, RP do 16 rokov nezávisle od príjmu rodičov a na všetky deti. Bezplatná výučba na ZŠ a SŠ + bezplatné stravovanie, učebnice zdarma; všeob. zdrav. poistenie bezplatné, lieky zdarma, bezplat. pomoc starším a osamelým osobám. Ženám v domácnosti = príspevok na dovolenku, bezplat. predmanž. poradňa, vyššie dotovaná bytová výstavba.

1985 = 77 % priem dĺžka života (u nás 67 %)

83 % priem dĺžka života ženy (u nás 70 %)

Aj keď sa švédi v 70. r. dostali do krízy (tak rast HDP ako aj št. výd odstránila táto kríza)

Koncepcia soc. trhového hospodárstva – Nemecko

1. Char. nem. HP

2. Zákl. znaky centr. riad. hosp.

3. Transf. nem. E po r. 1948

4. Podstata ordoliberalizmu

1. Charakteristika Nemecka

• dlhodobo dosahuje mimor. ek. výkon (50. – 60. r.= hosp. zázrak)

• rýchly ek. rast, dlhodobý

• dlhodobá . cen. stabilita

Najv. zásluhu na tom mala Bundesbanka = centrálna banka (najvýznamnejší subjekt N)

N = jeden z najvýz. exportérov sveta, dlhodobá aktívna plat. bil.

Nem. HP vychádza z vlast. hosp. – polit. koncepcie.

Tá je domáceho povodu. Nemci nemenili intervencionizmus za konzervat.. Ide o liber. koncepciu (ich).

Priznáva nevyhnutnosť št. zásahu v 3 oblastiach:

1. Tvorba a udrž. konkur. prostredia

2. Stabilita meny

3. Sociálna oblasť

1933-45 = totalit. systém v N. Parlamentná demokracia bola nahradená vládou 1 strany. Centr. riad. hosp. malo veľa spoloč. so socializ.. V N sa však neuskutočnilo masové zoštátnenie.

Ludwig Erhard = na čele reformy

2. Základné znaky centr. riad. hosp.

• zostavovali sa 4-ročné hosp. plány

• povinná kartelizácia

• všetky otázky E sa riešili príkazom

• rozhod. o celk. invest. bolo podriadené štátu

• prídelové hosp. (lístkový systém)

• cenový strop (od r. 36 – 48 sa ceny nemenili)

• zmrazili sa mzdy, zakázané kolekt. vyjednávanie, zákaz štrajkov

• verej. fin. boli zneužívané

• bank. sektor bol formálne v súkr. rukách, ale úvery boli možné len so súhlasom centra

• zachovalo sa však súkr. vlastníctvo (i keď formálne) (94 % zisku sa odvádzalo centru)

3. Transformácia centr. riadenej E

• 1. krok = menová reforma

• stiah. infl. peňazí

• rušenie závazkov

Po men. reforme vznikli 2 tábory.

• 1. názor – mal podporu obyv.

• treba reformu, ale štát si musí ešte nechať urč. právo postupne E meniť (aby nedošlo k opat. zbrojeniu)

• 2. názor – čo najskor liberaliz. zahr. obchod, ukončiť prídelový systém. Plná konvertabilita meny 1958.

Potrebná konkurencia na strane ponuky = Erhard.

4. Ordoliberalizmus

• koncepcia soc. trh. hosp. = nem. podoba liberál. hosp.-polit. koncepcie

Eucken, Rustow, Ropke

• dávajú prednosť liberálnej spoločnosti, preferujú trh. mechanizmus, ale zavádzajú ordo - poriadok, lebo tomuto poriadku hrozí nebezpečie z 3 strán:

• 1. ohrozenie = možné narušenie konkur. prostredia

• 2. ohrozenie = ohrozenie zdravej a stabilnej meny

• 3. ohrozenie = hromadenie soc. problémov

Z uvedených zásad vznikli 4 smery HP:

1. Politika na podporu hosp. súťaže

• 2. Politika na podporu a ochranu zdravej meny = musí byť nezávislé postavenie centr. banky

• 3. Politika soc. vyrovnania – soc. opatrenia = áno, ale nesmú ohrozovať hosp. súťaž

• 4. Požiadavka na systémovo – konformnú polit. = požiad. súladu. Je prehľadná, transparentná a vzbudzuje doveru celého podnik. sektora.

Japonská HP

1. Charakteristika Japonska

2. Inštituc. rámec jap. HP

1. Charakteristika Japonska

Japonsko = krajina vojensky porazená, 2 jadrové nálety, stratila všetky kolónie, na kt. bolo závislé (suroviny), stratili zahr. investície, muselo vstrebať 6 mil. utečencov

• do r. 1952 Jap. žilo pod okupačnou správou USA. Bolo izolované od ost. krajín.

• v priebehu 2 – 3 desaťročí vznikla obch. veľmoc, najv. vývozca kapitálu, elektroniky, konkurent ostatných krajín v technicky najnároč. odvetviach

• z 10 najv. svet. bánk je 7 japonských

1973 = 10 % roč. prírastok HDP v stál. cenách

Krajina nepozná nezamest.. 60te roky = 1 – 1,3 % nezam.. Dnes okolo 3 %.

Nasledovníci Jap. = Singapur, Malajzia, Kórea... .

Vláda intervenuje do E Japonsko. Jap. vláda robí kroky, s kt. súhlasí i podnik. sektor.

Jap. má i pomerne nízke daň. zať. i vlád. výdavky.

Žiadna krajina na svete nemá také super indikatívne plánovanie: - štrukturál. politika = 1. miesto

• podpora exportu

• podpora ved. výskum. činnosti

Jap. našlo ideál. sposob spolupráce vláda – súkr. sektor (vládna intervencia – trh. mechanizmus)

2. Inštituc. rámec jap. HP

Znaky:

• 1. Uznávanie autorít – vedúci predst. urč. skupiny sa teší autorit. Ostatní ju rešpektujú a podriaďujú sa. Vzáj. dohodou prijímajú rozhodnutia. Na ved. postoch sú takí, kt. na to majú.

2. Postavenie podnikov a zamestnancov v nich

• manažér vo firme je prijímaný ako hlava rodiny, rodin. atmosféra.

• systém celoživot. zamestnania – vzťahuje sa na mužov a veľké podniky. Závazok firmy = vytvoriť čo najlepšie podm. pre zam..

• vysoké odmeny za vernosť. Každý podnik má odbory zvlášť.

• krúžky kvalitz = príčina rýchleho ek. rastu = manažéri sa spolu stretávajú a snažia sa zdokonaliť sit. v podnikoch. Jap. nemajú strach o prácu

• iná je organiz. podnikov: Keiretsu – jap. kngomerity = spojenie podnikov, kt. majú odlišnú činnosť. Spolupracujú na zákl. obojstrann. dobrovoľ. a výhodnosti. Na čele keiretsu stojí banka.

• 3. Mimoriadna pracovitosť, skromnosť, húževnatosť a skromnosť v život. nárokoch. Ochota učiť sa od úspešnejších. Hodnot. rebríček – význam. miesto = vzdelanie

• známa je ochota pracovať. 5 dní v týždni pracujú len od ro. 89. Dovolenka je 2 týždne

• mimoriadna sporivosť = drahé nájomné, byty... . Majú nížke dane, dochodok je veľmi nízky. Úspory tvoria tretinu a spotreba dve tretiny HDP.

• 4. Jap. je krajina bez prír. zdrojov, závislá na dovoze, potraviny, sur., preto sa snaží, aby tento dovoz zaplatili vývozom.

• ďal. problém je ľudnatosť (20 r. = 125 mil. obyv.)

Do r. 1952 bolo Jap. pod správou USA. Zavedenie parlament. demokr.... zriadilo vlastne i USA.

REGANOMIKA

1. Program

2. Ideové zdroje a praktické smery

3. Výsledky aplikácie Reganomiky

4. Struč. zhodnotenie Reg. obdobia

80 – 88 = pri moci bol Ronald Regan

• 70. roky = USA – zložité roky, 71,72 = rop. šoky

• vysoká inflácia, stagnácia E

1. Program

Isté prvky konzervativ. sú v Carterovej administr..

James Carter (prezident) = živelný konzervativizmus – deregulácia niekt. odvetví (let., nákl. a aut. doprava, uvoľnila sa regul. miezd a cien energie).

Feb. 79 = kontrola ponuky peňazí

Zás. zmena = R. R. – republikán

Hl. princípy progr. – feb. 81 = uverejnené „Nový začiatok Ameriky“: program hosp. uzdravenia

4 oblasti Reganomiky:

1. Podst. zníž., spomal. rastu feder. výdavkov

2. Výraz. pokles feder. daň. sadzieb (konečne po 40 rokoch)

3. Uvoľ. feder. regul. opatrení

• 4. Regul. peň. politiky, ak by bola v súlade s predch. bodmi

Koneč. cieľom malo byť odstránenie prekážok sporenia, podnikania, rozvoja pozitív. motivácie k práci. R. R. nespomenul zamestnanosť ani agr. dopyt (O to sa zase opieral Keyness).

2. Ideové zdroje a praktické smery

Regan mal veľa stúpencov i kritikov. Reganomika = povyťahovanie toho najlepšieho z viac. zdrojov

Zdroje : - ekonómia strany ponuky (Laffer = s nižšími daňami možno dosiahnuť vyššie príjmy)

• monetarizmus = zdorazňuje význam peň. politiky a hl. cieľ znížiť mieru infl.

• tradičné americké konzervatív. hodnoty = indiv. sloboda, iniciatíva ako základ os. úspechu, minimalizácia št. zásahov do života jednotlivca

Hlav. smery HP:

• 1. Zmeny vo federál. výdavkoch – aby sa znížil podiel výdavkov (nesplnil sa)

• 2. Zmena daň. systému – Regan znížil dane o 25 % pre všet. obyv.

• bolo rozpatie 10 – 50 % dane z príjmu FO => rast deficitu ŠR (od 1. 1. 2000 – SR – zníženie dane z príjmu FO)

r. 1986 = Regan, 59 % kleslo na 28 % daň FO

r. 1986 = 46 % na 34 % PO = ani zvýš. ani pokles príjmov ŠR

• 3. Deregulácia – dotkla sa energetiky, dopravy, bánk, telekom. prestala sa kontrolovať cena ropy

• cena sa začala určovať trhom

• pre E to bolo úspešné

• 4. Úlohy v oblasti men. politiky = robil to Fed. men. systém

• reštrikcia v ponuke peňazí

• zvýš. úr. miery

3. Výsledky aplikácie Reganomiky

• podarilo sa znížiť mieru inflácie na 3-4 % ročne (r. 83 – 85), r. 86 = 2,5 %, dnes pod 2 % - asi po 20 rokoch od r. 67

• vyvolalo to defl. krízu = pribrzdenie ek. rastu

• zvýš. úr. sadzby = veľký presun fin. prostr. do USA = rástol dopyt po dolaroch = rast kurzu USD

• dolár sa od r. 78 zvýšil zhruba o 45 %

• r. 83 = vybuchol deficit fed. rozpočtu = cez zníž. dane => znevýhodnila sa konkurencieschop. amer. tovarov => zlacnil sa dovoz do Ameriky = USA – pasívna obch. a plat. bilancia => USA = najvač. svet. dlžník

r. 85 = 88 - dostavil sa pozit. účinok zníženia daní

• vyriešil sa probl. nezam. a ek. rastu

• poklesli úr. sadzby a výmeny sadzby kurzov

4. Zhodnotenie Reganovho obdobia

Pozitíva:

• zníženie dane, reforma daň. sústavy

• deregulácia E

• pokles inflácie

Negatíva:

• prehĺbil sa deficit federál. rozpočtu => pasív. saldo obch. a plat. bilancie

r. 88 – 92 = prezident USA = Bush

r. 92 = Bill Clinton = útočil na to, čo sa nepodarilo Reganovi

• znížit deficit ŠR, deficit obch a plat. bilancie

• reforma vzdel. sys. a zdravotníctva

• chcel zvýšiť konkurencieschop. amer. tovaru

• ťažil i z rozpadu ZSSR

Thatcherizmus

1979 – voľby v GB – konzerv. strana = Margrit Thatcherová

• Briti = probl. v polit. oblasti

Po II. sv. v. bola na II. mieste v E GB

Prelom 70. r. GB = 15. miesto

• politika STOP GO = ak E rastie => robiť reštrik. E = viedla od extrému k extrému

• bolo tam príliš. uplat. intervencionizmu

• GB nemohla nájsť východisko = brit. nemoc

Aj reštr a exp. opatrenia majú + i -. Umenie je uplatniť ek opatr. tak, aby + > -.

r. 72 – 73 = kríza v dosl. rop. šokov => postihla i ocel., chémic, text. priem... v GB.

Príčina = veľmi sa aplikovala koncepcia štátn. blahobytu => E na to nemala

Veľa zla sposobili v GB odbory.

Navrhovaná stratégia:

• znížiť váhu ŠR

• znížiť daň. zaťaženie E

• zníženie št. výdavkov

• prestavba peň. politiky podľa monetarizmu (regulovať len množ. peň. v obehu)

• strednodobý horizont hosp. – polit. cieľov

• deregul. št. aktivít pomocou privatizácie št. sektoru

Realizácia programu:

1. Nová strednodobá fin. stratégia

• zmier. infl., ale i deficit š. financií, znížiť úver. potrebu verej. sektora. Všetky ciele boli splnené (i vďaka ťažbe ropy v Brit. mori) => zvýšené príjmy z privatizácie

• nepodarilo sa znížiť váhu ŠR

• 2. Bola reformovaná brit. daň. sústava podľa zásad Regan. zásahov

• predtým GB mala po SWE najv. daň. zaťaž.

• daň. ref. nezapríčinila deficit ŠR (príjmy iné = ropa, privat...)

3. Proces deregulácie

• privat. dosť význam časti št. sektora

• obr. podniky => a. s.=> predaj akcií

• ťaženie proti moci brit. odborov

• zruš. zásady CLOSED SHOP – povin. zamestnávateľa považovať odbory za jediného hovorcu

• taj. hlas. pri voľbách odborov a pri rozhod. o štrajkoch

• štrajky sa mohli vyhlasovať len proti vlast. zamestnáv.

• zákaz štrajkov zo solidarity

• obmedzila sa možnosť odborov podpoporovať polit. strany

• r. 1980 = miera infl. 18 % - počas Thatch. – okolo 5 %

• rast produktivity práce

• min. deficit ŠR + No Problem, pas. pas. salda obch. a plat. bilancie

• 4 % roč. ek. rast

• nepoklesli zásadne št. výdavky

Thatch. dosiahla úspechy v mikrosfére = viac podnikov, lepšie konk. prostr....

Ináč sa začala chápať soc. sieť

Naj. nevýhoda = probl. nezamest. r. 79 = 5 %

r. 83 = 12 % = nevedela si poradiť

Pozitíva USA a GB

• vysporiadali sa s tým - probl. s nezam.

• daň reforma - daň. reforma

• zníženie inflácie - zníženie inflácie

• vyšší deficit ŠR + pasív. saldo bil. – tu nie

• Mae stabilita - posilnenie mikrosféry

Američania = každý je zodpovedný sám za seba

Priemyselná politika a stratégia úspešnosti

Po r. 90 dominujú 2 zákl. ciele:

1. Premeniť centr. riad. hosp. na riadené

2. Zaradiť sa do eur. štruktúr

STRATÉGIA ÚSPEŠNOSTI:

-hľadá najpriaznivejšiu pozíciu v oblasti konkrétnej aktivity firmy a štátu v ekon. priestore. Kľúč. úlohu tu má práve priemysel. politika. Súčasné problémy sú spôsobené i zlou priemyselnou politikou.

Pri zmene E na trhovú dochádza k transformácii vlastníctva prostredníctvom revitalizácie / oživenie po páde/, reštrukturalizácie, adaptácie.

Cieľom priem. politiky je podporiť aktivity v tých oblastiach, kde probl. štruktúra adaptácie sú reálne nezvládnuteľné súkr. podnikmi.

Dôvody vlád. zásahov:

• 1. závaž. zmeny v E spôsobené ved. a tech. pokrokom

• 2. potreba zvýšiť efektívnosť i konkurencieschopnosť konkrét. odvetvia

• 3. potreba podporovať oblasti, ktoré racionalita trhu obchádza

Priem. politika vo vysp. E mala mať selektívny charakter = uskutočňovala sa na zákl. konk. programov, vymedzená je čas i fin. náročnosť.

Cieľom týchto zásahov je, aby si podniky nezvykli na pomoc štátu.

Priem. politika – súbor opatrení vlád. orgánov zameraných na proces štrukturálnej adaptácie s cieľom získať komparatívne výhody pre konkrét. ekonomiku na svet. trhu.

Investičná politika

Investovanie – akékoľvek vynaloženie ek. prostr. za účelom zhodnotenia. Ak z invest. vyčleníme fin. invest. , potom výsledkom invest. by mal byť HIM a NIM.

Pojem investícií v trh. E sa nevzťahuje výlučne na oblasť rozvoja výroby, ale zahŕňa i nevýr. sféru a spotrebu.

Ek funkcie investícií:

• 1. kapacitná / kapacitotvorný efekt/

• 2. f. zvýšenia efektívnosti E – spojená so substit. f investícií

• 3. dôchodková / dôchodkový efekt/

Štruktúrne členenie investícií:

V prík. E sa inv. členili vždy na výrobné a nevýrobné. V trh. E sa takéto členenie zlučuje.

1. Investície, kt. cieľom je zisk

• 2. Investície, kt. sa financujú zo ŠR, ale neočakáva sa od nich návratnosť / oblast soc. starostlivosti, št. správa a samospráva, čiastočne i zdravot., školstvo, byt. hosp. veda a výskum/

• 3. Infraštrutktúrne – vytvárajú predpoklady pre výr. proces, ale tiež uspokojujú potreby obyv.

Na toto členenie nadväzuje členenie podľa odvetv. štruktúry:

PODĽA CHARAKTERU REPRODUKCIE FIX. KAPITÁLU:

1. Obnovovacie

2. Rozvojové

Zdroje inv. prostr.:

Investície – tá časť HDP, kt. sa nespotrebuje okamžite, ale použije sa na vytvorenie predpokladov bud. rastu spotreby

Možnosti získavania inv. prostr.:

• zisk

• emisia akcií

• predaj dlž. úpisov

• b. úver

• ver. pôžičky a subvencie

• leasign

INVESTIČNÉ ROZVOJOVÉ STRATÉGIE:

Slovensko je zaostávajúca E a nie zaostalá.

Rozdiel? kvalif. úroveň prac. dosahuje štandard vysp. krajín / vyvážame priem. produkty a nie agrárne prod. a suroviny

Zaostáv. E majú teoret. k disp. 2 možnosti ako sa zmeniť na vyspelé:

1. Stratégia vyváž. rastu

• E musí mať k disp. dostat. zdroje investícií

• ide o multisektorálnu expanziu / všet. sektorov súčasne /, kt oživí celú E

Pre väčšinu E je táto strat. nepriateľná pre nedostatok zdrojov. Autori tejto strat. majú názory na riešenie:

a.) št. zásahy vo forme subvencií

b.) invest. politika má byť centrál. riadená

2. Stratégia nevyváženého rastu – reálnejšia možnosť

• rešpektuje nedostatok inv. prostr

• podstata = zamerať sa na podporu obmedz. počtu sektorov

Výraznú úlohu má HP štátu – aby inv. náročnosť bola čo najvyššia.

POLITIKA ROZVOJA VAEDY, INOVÁCIÍ A TECHNIKY

Vedci a tech. politika štátu = všeob. návod na konanie nevyhnutné pre úspešnú reaizáciu stratégie ek. rozvoja

Cieľom tejto politiky je podpora:

• 1. Tvorba nových poznatkov – invencií, a to ved. výskum. činn.

• 2. Získav. nových poznatkov nákupom licencií, patentov, vynálezov

3. Aplikácia nových poznatkov vo všet. formách podnikania

Vzťah medzi vedou a technikou: Rozvoj techniky nie je možný bez vedy a úroveň vedy je do znač. miery daná od úrovne techniky.

Nástroje realizácie štátnej, vednej a technickej politiky:

a.) priame

• subvencovanie projektov špičkovej techniky

• subvencovanie mzd. N na výskum a vývoj u podnikateľov

• subvencovanie, dotácie na poraden. služby

• podpora spolupráce vo výskume a vývoji

• podpora stáži výskumu prac. a štipendiá

b.) nepriame

• daňová stimulácia, úľavy na vlastný výskum

• daň. úľavy na nákup nových riešení, technológií...

• zruš. dovoz. prir....

• daň. úľavy pri zdaň. zisku z nových výrobkov, z vývozu patentov

• odpis. politika – vytv. zdrojov

• ved.-tech. programy

• celk. patent. politika

• účinné legislatívne, organiz. opatrenia