Všeobecná charakteristika financií a meny Marx prvý použil pojem financie vo svojom diele Kapitál. Dielo Finančný kapitál (Rudolf ...). S pohybom materiálovej formy bohatstva ako výsledku ľudskej práce, ktorý je sprostredkovaný pohybom peňazí.

Peniaze existujú v 2 formách:

a) peňažná zásoba, s ktorou disponuje ekonomický subjekt ale aj hospodárstvo ako celok. Delíme ju na peňažnú zásobu jednotlivých subjektov a peňažnú zásobu národného hospodárstva ako celku. Vyjadruje statický aspekt b) peňažné operácie poukazujú na dynamiku. Reálne peniaze – hotovostné aj bezhotovostné Peňažné operácie – predstavujú pohyb peňažnej zásoby ale aj pohyb, ktorý znamená pohyb peňazí v národnom hospodárstve. Kvantitatívny pohyb – na peňažných operáciách sa zúčastňujú všetky subjekty (FO, PO, domácnosti, verejný sektor, mestá, obce, vyššie územné celky...) Kvalitatívny pohyb – zmena štruktúry peňažnej zásoby, zmenu pomeru medzi bezhotovostnými hotovostnými peniazmi, zmenu podielu domácej a zahraničnej meny.

Druhy peňažných operácií:

  • 1. finančné operácie
a) v užšom zmysle (platobné operácie)

  • fiškálne – majú obligatórny (zákonom stanovený)
charakter, majú neekvivalentný charakter, úbytok u jednej PZ znamená prírastok v inej PZ

  • kreditné – majú návratný (dočasný) charakter, vracia sa
istina aj úrok (splácanie pôžičiek, úverov, úhrada pohľadávok a záväzkov medzi podnikmi). Majú emisný

  • asekuračné – sú charakteristické tým, že nevieme ako dlho
budú trvať a či vôbec nastanú. Je pri nich podmienečná návratnosť a operácie sú neekvivalentné.

  • sekuritné – nákup a predaj už emitovaných cenných papierov
ako aj ich emitovanie (akcie, komunálne obligácie, obligácie, štátne poukážky). Podstatná časť sa uskutočňuje na burze aj v bankovej sfére.

  • dôchodkové – výplata rôznych foriem príjmov. Dotýkajú sa
obyvateľstva. Sú to pracovné dôchodky, sociálne dôchodky, sirotské, vdovské, invalidné, kapitálové dôchodky, úroky z obligácií, výhry lotérií a stávok, financie obyvateľstva

  • tovarovo-peňažné – sú spojené s reálnym pohybom hrubého
domáceho produktu, aby sa tovar dostal k spotrebiteľovi. Uskutočňuje sa kúpa a predaj tovarov. Charakteristická je ekvivalentná výmena. b) v širšom zmysle

  • transformačné operácie
  • emisné operácie
  • 2. menové operácie
a) transformačné

  • originálne
  • odvodené
b) emisné

  • pôžičkové
  • operácie s cennými papiermi
  • iné operácie emisnej banky, stanovenie povinných rezerv
a pod. Súhrn peňažných a transferových operácií tvorí peňažný obrat. Veľkosť transferových operácií – rozdeľuje národný dôchodok

  • závisí od rozdeľovania dôchodku
  • rozsah dotácií a subvencií zo
štátneho rozpočtu

  • delenie príjmov verejných financií
Veľkosť realizačných operácií – veľkosť HDP

  • formy realizácie
Všetky peňažné operácie, ktorými sa mení peňažná zásoba všetkých subjektov, nazývame peňažné operácie. Financie – sústava ekonomických vzťahov medzi ekonomickými subjektami v národnom hospodárstve prostredníctvom ktorých sa uskutočňujú peňažné operácie s reálnymi peniazmi a prostredníctvom ktorých dochádza k zmene peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov s tým cieľom, aby došlo k rozdeleniu národného dôchodku a v konečnom dôsledku k realizácii HDP. Emisné operácie – mení sa peňažná zásoba celého národného hospodárstva Subjektívna stránka – regulovanie (inštitucionálne) ako aj vytváranie prostredia, v ktorom sa uskutočňujú finančné operácie Subjektívna stránka

  • 1. sekundárne finančné činnosti
a) projektovanie primárnej finančnej činnosti

  • plánovanie
  • prognózovanie
  • rozpočtovanie
b) evidovanie primárnej finančnej činnosti

  • účtovníctvo
  • štatistika
  • výkazníctvo
c) kontrola

  • finančná analýza
  • finančná revízia
  • 2. hraničné a vecné súčasti
a) finančná politika b) finančná veda c) finančné právo d) finančná sústava

  • 3. organizácia a riadenie primárnej finančnej činnosti
a) stanovenie limitov b) stanovenie termínov c) stanovenie foriem platenia d) stanovenie platobných miest

Členenie financií

  • 1. širšie
a) verejné b) súkromné – podnikové

  • bankovníctvo
  • medzinárodné
  • financie obyvateľstva
  • 2. stredné
a) verejné b) podnikové c) financie obyvateľstva

  • 3. užšie
a) verejné b) súkromné c) poisťovníctvo

Podnikové financie Podnikanie – sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnik – výrobná jednotka, ktorá má právnu a ekonomickú samostatnosť. Je to aj súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania. Podniku prináležia veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia k prevádzkovaniu alebo tak majú slúžiť. Podnikateľ – osoba zapísaná v obchodnom registri

  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia

  • osoba, ktorá podniká na základe iného než
živnostenského oprávnenia

  • fyzické osoby, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť
a sú zapísané podľa osobitných predpisov V širšom zmysle slova pôsobí na podnik celé okolie. Faktory v užšom zmysle slova – legislatíva, právna forma existencie podniku Legislatíva – všeobecne platné zákony a predpisy (občiansky zákonník, trestný zákon, trestný poriadok)

  • základné zákony upravujúce podnikanie (pravidlá
hospodárskej súťaže, živnostenský zákon, obchodný zákonník)

  • zákony v oblasti zamestnanosti, ochrany práce
(zákonník práce, zákon o cestovných náhradách, sociálnom poistení)

  • zákony, ktoré upravujú ekonomickú činnosť – zákon
o účtovníctve, daňové zákony

  • zákony, ktoré upravujú zahranično ekonomickú činnosť –
colný zákon, devízový zákon

  • ostatné zákony – zákon o bankách, investičných
fondoch, spoločnostiach V užšom zmysle slova východiskom pre fungovanie podniku je majetok, legislatíva.

Rozoznávame:

a) podniky jednotlivcov b) podniky podnikateľskej sféry

  • verejné podniky – poskytujú verejno-prospešné služby
  • na dosahovanie zisku – podnikateľská sféra

Majetok

1. Neobežný majetok

a) dlhodobý nehmotný majetok

  • zriaďovacie náklady
  • aktivované náklady na vývoj
  • softvér
  • oceniteľné práva
  • goodwill
b) dlhodobý hmotný majetok

  • stavby
  • samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
  • pestovateľské celky trvalých porastov
  • základné stádo a ťažné zvieratá
  • pozemky
  • umelecké diela a zbierky
c) dlhodobý finančný majetok

  • cenné papiere a podiely
  • dlhové cenné papiere držané do splatnosti
  • pôžičky
  • ostatný dlhodobý finančný majetok

2. Obežný majetok

a) zásoby – materiál

  • nedokončená výroba
  • polotovary vlastnej výroby
  • výrobky
  • zvieratá
  • tovar
b) pohľadávky, dlhodobé, krátkodobé

  • odberatelia
  • pohľadávky voči zamestnancom
  • pohľadávky voči spoločníkom
  • iné pohľadávky
c) krátkodobý finančný majetok

  • pokladnica
  • ceniny
  • bankové účty
  • cenné papiere obchodovateľné
  • vlastné akcie a vlastné dlhopisy

Zdroje krytia majetku

1. Vlastné zdroje (vlastné imanie)

a) základné imanie b) kapitálové fondy c) fondy zo zisku d) nerozdelený zisk minulých rokov e) zisk budúcich období

2. Cudzie zdroje

a) rezervy b) dlhodobé záväzky

  • záväzky z obchodného styku
  • záväzky v rámci konsolidovaného celku
  • vydané dlhopisy
  • záväzky zo sociálneho fondu
  • záväzky z nájmu
  • odložený daňový záväzok
c) krátkodobé záväzky

  • záväzky z obchodného styku
  • záväzky v rámci konsolidovaného celku
  • záväzky voči spoločníkom a združeniu
  • záväzky voči zamestnancom
  • záväzky zo sociálneho zabezpečenia
  • daňové záväzky
d) bankové úvery a výpomoci

  • dlhodobé bankové úvery
  • bežné bankové úvery
  • krátkodobé finančné výpomoci

  • 1. operácie spojené s obstaraním kapitálu
a) peňažné príjmy b) vecné príjmy

  • 2. operácie spojené s uvoľňovaním kapitálu – zmena štruktúry majetku
  • 3. operácie spojené s prestupovaním kapitálu – zmena vnútornej
štruktúry z jednej formy na druhú (cudzí kapitál na vlastný)

  • 4. operácie spojené s odlivom kapitálu – znižovanie objemu kapitálu

Členenie peňažných vzťahov podniku podľa:

a) charakteru - rozpočtové

  • úverové
  • poisťovacie
  • realizačné
b) subjektu – v rámci podniku

  • podnik a iné subjekty
c) oblasti činnosti – získavanie finančných zdrojov

  • alokácia
  • využívanie majetku
  • rozdeľovanie výsledkov

Základné otázky:

  • odkiaľ získať kapitál, jeho rozsah a štruktúra
  • efektívnosť použitia zdrojov
  • plánovanie vstupov a výstupov, aký bude výsledok hospodárenia
  • reálne peňažné toky plynúce do a z podniku
  • rozdelenie výsledku hospodárenia

Výkazy podniku:

a) bilancia (súvaha) b) výkaz ziskov a strát c) výkaz cash flow Ciele podniku – dosiahnutie zisku

  • maximalizácia čistej súčasnej hodnoty
Krátkodobé ciele – solventnosť – schopnosť splatiť záväzky

  • likvidita – mať taký majetok, ktorý som schopná
okamžite zmeniť na hotovosť a uhradiť záväzky

  • rentabilita – ziskovosť, efektívnosť podniku
  • stabilita – stabilná štruktúra aktív a pasív

Základné úlohy financovania podniku:

a) finančné rozhodovanie – rozhodovanie o investičných rozhodnutiach (kapitálovom rozpočte, meranie výnosnosti investícií, rozhodovanie o štruktúre, riadenie úverov, pohľadávok, zásob), rozhodnutia o financovaní podniku (výskum možností získania kapitálu na kapitálovom trhu, príprava emisií cenných papierov, dividendová politika spoločnosti, dlhová politika) b) finančné plánovanie c) finančná analýza d) finančná kontrola e) organizovanie finančných procesov

Mechanizmus financovania a) z hľadiska životného cyklu

  • financovanie založenia
  • financovanie fungujúceho podniku
  • financovanie sanácií, fúzií, likvidácií podniku
b) z hľadiska pôvodu prostriedkov

  • vnútorné (interné) financovanie – samofinancovanie, z kapitálu
vytvoreného podnikom (zo zisku), z rezerv

  • vonkajšie (externé) financovanie – financovanie mimo podniku (podielové financovanie, dodatočné vklady doterajších majiteľov (financovanie z vkladov), úverové financovanie, dodatočné financovanie

c) z hľadiska plynutia zdrojov

d) z hľadiska času

  • krátkodobé (do 1 roka)
  • strednodobé (4 – 5 rokov)
  • dlhodobé (viac ako 4 roky)
Použitie zdrojov – financovanie do vecného kapitálu

  • financovanie do peňažných foriem kapitálu
Výnosové kritérium – cudzí kapitál – pevné úrokové

  • vlastný kapitál – podiel na zisku/strate
Daňové zaťaženie – cudzí kapitál – úroky sú oslobodené Akcie – cenné papiere, ktoré osvedčujú, že ich držiteľ je oprávnený podieľať sa na kapitále podniku, ktorý akcie emitoval:

  • rozhodovať o otázkach riadenia spoločnosti
  • podieľať sa na zisku
  • nakupovať akcie z ďalšej emisie
  • podiel na likvidačnom zostatku
Druhy akcií – kmeňové – hlasové právo

  • prioritné – nie je hlasovacie právo, majú pevne určenú
výšku dividendy, sú na doručiteľa Menovitá hodnota – hodnota vytlačená na akcii Podľa formy vyjadrenia - akcie na pevnú sumu – majú vyznačenú menovitú hodnotu

  • podielové akcie – vyjadrujú podiel na
vlastnom imaní podniku Podľa formy – listinné akcie

  • zaknihované akcie – v centrálnom depozitári
Samofinancovanie – zo zisku

  • z odpisov
  • z rezerv

Cudzie zdroje

Financovanie z cudzích zdrojov:

a) ak podnik nemá dostatok vlastného kapitálu b) snaha eliminovať vstup nových spoločníkov

  • z pomerov medzi spoločníkmi
  • ovládnuť podnik zvonku
c) rad podnikov chce zlepšiť výnosnosť a postavenie na trhu

Cudzí kapitál podľa doby splatnosti:

a) dlhodobý a strednodobý

  • obligácie
  • finančné úvery
  • 1. terminované pôžičky
  • 2. pôžičky formou hypotekárnych záložných listov
  • 3. revolvingové pôžičky
  • 4. exportný úver
  • dodávateľské úvery
  • osobitné úverové fondy
  • 1. leasing
  • 2. forfating
  • 3. franchísing
b) krátkodobý

  • obchodný úver
  • stále a nestále pasíva
  • bankové úvery
  • 1. eskontný
  • 2. kontokorentný
  • 3. krátkodobé účelové úvery
  • 4. bankové záruky
  • komerčné papiere
  • preddavky
  • faktoring
Dlhodobé a strednodobé úvery sú poskytované na dobu 4 – 6 rokov a delia sa na: a) úvery získané emisiou obligácií b) úvery získané dlhopismi, ktoré nie sú obchodovateľné na burze c) dlhodobé bankové úvery – finančné úvery na základe úverovej zmluvy Podnikové obligácie – dlhový cenný papier, na základe ktorého sa emitent zaväzuje vrátiť majiteľovi dlžnú sumu (menovitú hodnotu) zvýšenú o úrok (úrokový výnos). Menovitá hodnota – dlžná suma, ktorú veriteľ (kupujúci) požičal jej emitentovi. Je uvedená priamo na obligácii. Kurz obligácie – hodnota, za ktorú sa obligácia predáva na trhu. Udáva sa v %. Cenný papier sa skladá z kupónového hárka (oprávňuje vybrať úrok) a talóna (možno zaň dostať nový kupónový hárok). Úrokový výnos sa vypláca jednorázovo alebo postupne. Kupónová sadzba obligácie – percentuálny pravidelný úrokový výnos vyplácaný emitentom majiteľovi. Vyjadruje sa v % z menovitej hodnoty a obsahuje periodicitu (ako často sa úrok vypláca). Emitent môže splatiť obligáciu pred lehotou splatnosti za cenu nie nižšiu ako menovitá hodnota.

Druhy obligácií:

  • 1. obligácie s fixnou úrokovou mierou – rovnaká miera počas celého obdobia
  • 2. obligácie s pohyblivou úrokovou mierou – spojená s fixnou aj s pohyblivou zložkou alebo je fixná zložka doplnená o mimoriadny výnos – za držbu obligácie
  • za držbu počas doby splatnosti
  • nad sumu zisku – výnos
  • 3. obligácie zero kupon bond – nevypláca sa pravidelný výnos
a) výnos sa vypláca v deň splatnosti b) pri emisii obligácie sa obligácia vypláca s disážiom

  • 4. konvertibilné obligácie – majiteľ ju môže v deň splatnosti
vymeniť za kmeňové akcie, ktorých počet je vopred daný. Predstavujú dlhodobú opciu vo forme opčnej poukážky

  • 5. rizikové obligácie – obligácie, ktoré nie sú zabezpečené
dlhopismi, záložnými listami, majetkom

  • 6. euroobligácie – obligácie emitované na viacerých trhoch
súčasne v jednej alebo viacerých menách Rendita obligácie – miera výnosnosti, ktorá vyjadruje zúročenie skutočne vložených prostriedkov, ktoré sa reálne investovali.

Dlhodobé pôžičky na dlžobný úpis, finančné úvery Sú poskytované v peňažnej forme, majú dlhodobý charakter. Sú poskytované na základe DÚ, spíše sa zmluva medzi dlžníkom a veriteľom.

Podmienky pre získanie:

  • 1. predloženie finančnej analýzy
  • 2. predloženie podnikateľského zámeru
Terminované pôžičky (investičný úver) – na prevádzkové potreby s návratnosťou do 1 roka. Hypotekárne zálohové listy – stavebné pôžičky, podnik ponúkne banke ako záruku nehnuteľný majetok. Banka uvalí záložné právo na ponúkanú nehnuteľnosti, ktorú podnik ponúkol. Na základe tohto zabezpečenia banka vydá hypotekárny zálohový list. Revolvingové pôžičky – využíva sa na transformáciu krátkodobého úveru na dlhodobý. Získaný úver sa spláca z ďalšieho krátkodobého úveru. Exportný úver – banka ho poskytuje na zahraničnú pohľadávku exportéra. Exportér vyváža tovar do zahraničia a má voči zahraničiu pohľadávku. Dodávateľský úver – poskytujú ho dodávatelia odberateľom. Má naturálnu podobu. Dôvodom je podpora odbytu. Majú strednodobý charakter. Formy – dodávané zariadenie prechádza do vlastníctva podpísaním kontraktu

  • podmienený predajný kontrakt – dodávateľ ostáva
vlastníkom až do splatenia poslednej splátky Leasing – nájomný vzťah. Za používanie nájomca spláca splátky prenajímateľovi. Po splatení splátok prechádza majetok do vlastníctva nájomcu. Druhy: a) operatívny – poskytovaný na kratšiu dobu ako je doba životnosti majetku

  • predmet po skončení zmluvy ostáva prenajímateľovi
  • prenajímateľ znáša všetky riziká
b) finančný – doba prenájmu zodpovedá časti životnosti majetku

  • majetok sa odkupuje za zostatkovú cenu
c) net leasing – d) full leasing – úplné zabezpečenie, majetok odpisuje prenajímateľ Dohoda o predaji a spätnom prenájme – forma financovania potrieb rozvoja Forfating – odkúpenie dlhodobých pohľadávok pred lehotou ich splatnosti. Exportér dodá tovar importérovi a importér vydá exportérovi zmenku. Exportér získava od forfajtéra finančné zdroje. Franschízing – je dohodou medzi kapitálovo silnou spoločnosťou a začínajúcou firmou o práve predávať výrobky podľa štandardných postupov kapitálovo silnej firmy. Obchodný úver – poskytuje sa v naturálnej podobe. Odberateľ zaplatí za dodávku po uplynutí lehoty. Formy: a) odberateľ má u dodávateľa otvorený účet do určitej výšky b) dodávateľ žiada pri poskytnutí úveru od odberateľa dlžobný úpis splatný k určitému termínu c) na dlžnú sumu sa vystavuje zmenka, ktorá je obchodovateľná Stále pasíva – záväzky voči zamestnancom

  • záväzky voči štátu
  • záväzky voči dodávateľom
Preddavky – poskytuje ich odberateľ dodávateľovi Komerčné papiere – cenné papiere so splatnosťou 1-9 mesiacov, obchodovateľné na peňažnom trhu. Emitent predajom cenného papiera získa krátkodobý úver. Sú to krátkodobé platobné prísľuby veľkých podnikov, ktoré sú vzhľadom na dobrý goodwill obchodovateľné. Krátkodobé úvery – podnik získava od banky Kontokorentný úver – je kombináciou bežného a úverového účtu. Idú sem všetky platby a na ťarchu všetky výdavky. Ak výdavky prevyšujú príjmy, účet sa dostáva do debetu. Krátkodobé účelové úvery – získavané na určený cieľ (sezónne pôžičky) Lombardný úver – zabezpečený obchodovateľným majetkom Zmenkový úver – sú späté s obehom zmeniek a) eskontný – banka odkúpi zmenku pred lehotou na dobu od eskontu po jej splatnosť. Poskytne klientovi úver, zráža si diskont a náklady súvisiace s eskontovaním. b) akceptačný – banka len akceptuje zmenku ale neposkytuje peňažný úver. Banka sa zaväzuje splatiť záväzok v dobe splatnosti zmenky c) avalový – ručiteľský úver, banka sa zaväzuje uhradiť dlžnú sumu, ak sa dlžník dostane do tiesne Bankové záruky – banka sa zaručuje za niekoho záväzky, účtuje si províziu.

Obratový cyklus Obratový cyklus závisí od obratu obežného majetku. Vyjadruje sa v dňoch. Je to čas medzi platbou za materiál a inkasom. Je určený: a) dobou obratu zásob – priemerný čas nákupu materiálu po jeho predaj b) priemernou dobou obratu pohľadávok – inkasa platieb c) priemernou dobou úhrady záväzkov voči dodávateľovi – čas od nákupu práce až po platbu za ne Možnosti skrátenia obratového cyklu – skrátenie doby obratu

  • skrátenie doby inkasa
Hrubý prevádzkový kapitál Čistý prevádzkový kapitál = bežné aktíva – bežné pasíva Prevádzkový kapitál = obratový cyklu peňazí za deň x výkony v Sk Financovanie z rozširovaním podniku – mimoriadne financovanie

Riziká podnikateľskej činnosti:

  • trhová neistota či výrobky budú realizované
  • finančné riziká
  • úverové riziká
  • prevádzkové riziká
  • úrokové riziká
  • kurzové riziká
  • riziká likvidity – podnik nie je schopný splácať záväzky
Investície – kapitálové – hmotné

  • nehmotné – know-how, sociálny rozvoj
  • finančné – uskutočňované na finančnom trhu

Oceňovanie:

  • na základe oceňovania
a) účtovná hodnota (bilančná) b) metóda substitučnej hodnoty c) likvidačná hodnota

  • na základe kapitalizácie výnosov
a) výnosová metóda b) metóda modelu diskontovaného cash flow c) metóda EVA je odhadom skutočného ekonomického zisku

Verejné financie

Podstata verejného sektora a verejných financií:

  • 1. obrana
  • 2. utváranie podmienok pre existenciu rovnakých pravidiel pre všetkých
  • 3. vzdelanie
  • 4. potreba vlády
Vláda vystupovala ako tvorca pravidiel a dbala na ich dodržiavanie, zabezpečovala ochranu obyvateľstva. Na jednej strane bola vláda, na druhej občan. Verejný statok – historicky sa definície verejných statkov rozvýjali. Sú to statky, pri spotrebe ktorých nemôžeme kvantitatívne určiť veľkosť spotreby, nevieme oceniť náklady spojené s ich poskytovaním. Rozsah verejných statkov a miera ich uspokojovania súvisí so spoločenskou voľbou. Spoločenská voľba môže byť: a) priama demokracia – občania sa rozhodujú vo verejnom plebiscite b) všeobecné voľby – splnomocňujú sa zástupcovia, aby konali v našom záujme Dochádza ku skresleniam – časové oneskorenie pri prijatí rozhodnutí. Teória verejnej voľby – skúma, ako sa jednotlivé zložky správajú pri použití prostriedkov (verejných financií). Keynes pripisoval verejným zásahom vlády do ekonomiky veľký význam (zmierňovanie cyklických výkyvov, korigovanie trhových nedostatkov). Menil sa obsah tých statkov, ktorých uspokojovanie zabezpečovala vláda. Menila sa kvantita aj kvalita. Statky – uprednostnené verejné statky – verejné statky, ktorých spotreba závisí od vôle občanov ale vláda zabezpečí ich uspokojovanie prenesením na nižšie články

  • národné verejné statky – majú povahu čistých (klasických)
verejných statkov, jednotlivcovi nemožno zabrániť ich spotrebovávať

  • lokálne verejné statky – slúžia miestnemu obyvateľstvu
v záujme ich preferencií

  • poplatkové služby – verejné vlády na určitých stupňoch
robia rôzne služby obyvateľom Verejný sektor – súbor právnických osôb, ktoré majú zabezpečiť produkciu verejných statkov. Vyjadruje vlastnícky princíp. Pozostáva z rovných právnych subjektov. Do sektoru verejnej správy (systém národných účtov ESO 95) patria iba tie právnické osoby, ktoré hospodária na neziskovom princípe – prebytok medzi príjmami a výdavkami používajú na rozšírenie produkcie verejných statkov a služieb. Nemôžu ho použiť na iný účel. Základom pre zaradenie subjektu je to, či je trhovým výrobcom alebo netrhovým subjektom. Ekonomicky významné ceny – formujú sa na trhu, ovplyvňujú rozsah, obsah a kvalitu vyrábaných statkov a služieb. Ekonomicky nevýznamné ceny – tržba získaná za predaj nezabezpečuje krytie nákladov ani do výšky 50%. Verejné financie sú peňažné vzťahy a peňažné operácie verejného sektora. Peňažné prostriedky sektora verejnej správy.

Verejné prostriedky sú finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty sektoru verejnej správy, sú to aj prostriedky (príspevky a odvody), ktoré plynú s nadnárodnej úrovne rozpočtu do rozpočtu verejnej správy.

Súčasný model rozpočtovej sústavy:

Rozpočtová sústava:

Zložky verejného rozpočtu Rozpočet 2003 prebytok/schodok Návrh rozpočtu 2004 prebytok/schodok Štátny rozpočet - 55 610,8 - 50 653,7 Obce a VÚC - 1 560,- - 1 380,- Sociálna poisťovňa 1 591,2 434,1 Zdravotné poisťovne - 794,1 223,7 Národný úrad práce 1 800,3 3 097,8 Štátne fondy 5 192 5 184,- Fond národného majetku SR - 8060,2 - 300,- Slovenský pozemkový fond - 26,4 - 15,9 Slovenská konsolidačná a. s. * - 150,- Verejné vysoké školy * 0,- Verejný rozpočet spolu - 57 468,- - 43 560,- Podiel verejného rozpočtu spolu na HDP v % 4,97 3,4

Funkcia verejného sektora a) alokačná – rozhodovanie o tom, koľko, kde, za čo vyrábať. Verejný sektor rozhoduje o tom, ako rozdeľovať verejné financie. Rozhodovanie o zabezpečení produkcie súkromných a verejných statkov. b) distribučná – rozdeľovanie verejných financií. Základným nástrojom je daňovo transferový mechanizmus c) stabilizačná – zabezpečiť plnú zamestnanosť, predchádzať hospodárskym krízam, zabrániť inflácii Fiškálna politika – expanzívna – zabezpečuje tvorbu väčších zdrojov na povzbudenie agregátneho dopytu

  • reštriktívna

Fiškálna politika sa uskutočňuje pomocou:

a) zabudovaných stabilizátorov – po ich zavedení pôsobia automaticky b) diskrétnych opatrení – jednorázové (zmena sadzby dane)

Zdroje realizácie verejných financií Rozhodovanie o veľkosti príjmov = finančná politika

Veľkosť verejných príjmov závisí od:

  • hospodárskej politiky štátu
  • politickej situácie krajiny
  • demografického vývoja (veková štruktúra)
  • miery inflácie
  • miery nezamestnanosti

Rozdelenie verejných príjmov:

  • 1. z hľadiska návratnosti
a) návratné (úvery, pôžičky) b) nenávratné (dane)

  • 2. z hľadiska pôvodu zdrojov
a) úverové b) neúverové c) účelové d) neúčelové

  • 3. z hľadiska času
a) bežné b) kapitálové

  • 4. z hľadiska miery záväznosti
a) obligatórne b) fakultatívne

Dane

Členenie:

  • 1. podľa subjektov
a) dane fyzických osôb b) dane právnických osôb

  • 2. podľa rešpektovania osobných pomerov
a) osobné b) reálne

  • 3. podľa predmetu zdanenia
a) dôchodkové – dane z príjmov

  • 1. daň z príjmu FO
  • 2. daň z príjmu PO
Je degresívna, vo výške 19% b) majetkové – daň z nehnuteľností

  • daň z motorových vozidiel
c) univerzálne - DPH d) selektívne (spotrebné)- daň z piva

  • daň z vína
  • daň z tabaku a tabakových výrobkov
  • daň z minerálnych olejov
  • daň z liehu
  • 4. podľa vplyvu na daňové subjeky
a) priame dane – dôchodkové a majetkové b) nepriame dane – DPH a spotrebné dane

Výdavky štátneho rozpočtu

Verejné výdavky vyjadrujú:

a) finančné vzťahy medzi verejnými výdavkami a verejnými príjmami b) ako reálne finančné vzťahy vplývajú na rozhodnutie ekonomických subjektov c) jednosmerný tok finančných prostriedkov – nenávratnosť d) zabezpečenie ekonomických cieľov vlády e) nástroj vlády pri riešení proporcií medzi súkromným, verejným a neziskových (tretím) sektorom

Výdavky štátneho rozpočtu:

a) finančná politika – koniec 19. začiatok 20. stor. – výdavky: východisko finančného hospodárenia štátu (podľa toho sa regulujú príjmy)

  • 30. roky 20. stor. – výdavky strácajú
nadradené postavenie voči príjmom, dôraz na ekonomický obsah výdavkov a ich štruktúru, skúmajú sa dopady výdavkov ŠR na ekonomiku b) finančná teória – koniec 19. začiatok 20 stor. – malá pozornosť výdavkom, prevažuje právne hľadisko nad ekonomickým, význam celková suma výdavkom, nie ich obsah

  • 30.-50. roky 20. stor. – pozornosť ekonomickému
obsahu výdavkov a ich štruktúre, že výdavky sú finančný nástroj, ale len jeden z mnohých, téza, že nie všetky výdavky sú absolútne nevyhnutné

  • 60. roky 20. stor. a neskôr – štát ako orgán
znovurozdeľovania národného dôchodku, že všetky výdavky štátneho rozpočtu sú potrebné a užitočné

Veľkosť a štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu závisí od 2 činiteľov: a) od bohatstva príslušného štátu vyjadreného veľkosťou HNP b) celého súboru politicko-sociálnych vrátane vojenských faktorov Cez výdavky štátneho rozpočtu zabezpečuje štát všetky svoje funkcie. Hrubé delenie výdavkov – bežné

  • kapitálové
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách výdavky zo štátneho rozpočtu sa hradia:

  • 1. výdavky štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií
  • 2. výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv
  • 3. výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám
  • 4. odvody Európskej únii
  • 5. výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC
  • 6. výdavky na zabezpečovanie výkonov vo verejnom záujme (doprava)
  • 7. úroky a poplatky so správou schodku štátneho rozpočtu
  • 8. iné

Štátny dlh a jeho krytie Štátny dlh je najdôležitejšia súčasť verejného dlhu. Do pojmu verejný dlh spadá dlh štátu, miestnych rozpočtov (miestny dlh), dlh regiónov, dlh fondov, dlh štátnych podnikov a všetkých organizácií, ktoré do toho spadajú. Štátny dlh je osobitná finančná kategória, existoval ešte pred vznikom štátneho rozpočtu a súvisel väčšinou s vojnami. Štátny dlh je úzko spojený z rozpočtovými príjmami a výdavkami, vzniká ako dôsledok deficitu štátneho rozpočtu, ktorý sa kryje predovšetkým z pôžičiek. Tým narastá redistribučná funkcia štátu. Rozpočtový deficit rozlišujeme z časového hľadiska: a) pred začiatkom rozpočtového roka b) v priebehu rozpočtového roka c) po ukončený rozpočtového roka Štátny dlh súvislý z deficitom štátneho rozpočtu a tradične sa chápe rozpočtový deficit ako príčina štátneho dlhu. Z toho sa odvodí definícia štátneho dlhu - suma minulých rozpočtových deficitov. Z metodického hľadiska delíme štátny dlh na hrubý a čistý. Hrubý dlh predstavuje celkový objem záväzkov štátu bez ohľadu na štátne pohľadávky, obyčajne má formu obligácií. Čistý dlh je hrubý dlh znížený o objem pohľadávok.

Klasifikácia štátneho dlhu:

  • 1. podľa zdroja úveru
a) vnútorný v domácej mene b) zahraničný v zahraničnej mene

  • 2. podľa doby splatnosti
a) krátkodobý do 1 roka b) strednodobý do 5 rokov c) dlhodobý nad 5 rokov

  • 3. podľa formy úveru
a) knižné (zaknihované) dlhy na účtoch štátnej pokladnice b) cenné papiere (trhové) sú predmetom kúpy a predaja na finančnom trhu

Financovanie štátneho deficitu:

a) dlhové financovanie rozpočtového deficitu (nákup štátnych cenných papierov, získané prostriedky sa použijú podobne ako daňové príjmy na financovanie výdavkov štátneho rozpočtu) b) krytie domácim úverom – táto možnosť je obmedzená napr. nízkymi úsporami v bankách c) krytie zahraničným úverom – je drahé Tieto 3 spôsoby patria medzi reálne deficitné financovanie d) emisné financovanie – emisia bankoviek, ktorá má monetárne negatívne dôsledky, je to nereálne inflačné financovanie

Zložky verejných financií:

a) štátny rozpočet (1) b) miestne rozpočty (2 871) c) štátne účelové fondy d) verejné, štátne podniky Obec – samostatný ekonomický subjekt (PO). Vlastní majetok, má vlastné finančné prostriedky, zostavuje vlastný rozpočet, môže zriaďovať svoje organizácie. Obec ako základný článok územnej samosprávy plní vlastné funkcie a prenesené funkcie.

Miestny rozpočet (obecný)

k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám k obyvateľom k občanom ako podnikateľom k miestnym rozpočtom iných obcí alebo VÚC k štátnemu rozpočtu

Rozpočet obce je základný nástroj finančného hospodárenie obce a VÚC a vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce

  • zverené dane - z majetku
  • podielové - z podnikania
  • miestne - užívateľské poplatky
  • správne poplatky
  • z mimorozpočtových fondov

Samospráva obce – orgány obce – výkonné – obecný úrad, magistrát (prednosta obecného úradu, riaditeľ magistrátu)

  • volené – miestne zastupiteľstvo
(starosta, primátor)

  • hlasovanie obyvateľov – napr. referendum
  • verejné zhromažďovanie – petície, riešia niektoré
otázky obce Výdavky rozpočtu obce – záväzky obce vyplývajúce z osobitných predpisov

  • výdavky na výkon samosprávnych funkcií obce
a pre rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou

  • výdavky na prenesený výkon štátnej správy
  • výdavky so správou, údržbou majetku obce
  • výdavky na spoluprácu súvisiacu obcou alebo
VÚC

  • výdavky vyplývajúce z medzinárodnej
spolupráce a iné Štátne účelové fondy – fond je časť majetku určená výhradne na účelové použitie.

Diverzifikácia verejných financií:

Horizontálna os Vertikálna os

  • medzinárodné financie medzinárodné fondy
  • štátne financie štátne fondy
  • miestne financie miestne fondy,

Príčiny vzniku fondov:

a) objektívne – koncepcia hospodárskej politiky, privatizácia štátnych podnikov b) subjektívne – ochrana prioritných výdavkov, snaha obísť niektoré pravidlá hospodárenia, pôsobenie záujmových skupín (lobistické), oslabiť kontrolu zo strany parlamentu

Spôsoby vzniku štátnych účelových fondov:

a) fondy, ktoré sú súčasťou štátneho rozpočtu b) právne samostatné fondy c) fondy bez kontroly parlamentu d) fondy v správe ústredného orgánu verejnej správy e) fondy a inštitúcie štátnej podpory podnikania f) poistné – zverenecké fondy Zásady štátnych účelových fondov

  • 1. právna subjektivita
  • 2. účelnosť
  • 3. samostatnosť – vzniká na základe zákona podľa štatútu.
Verejné (štátne) podniky – zriaďuje ich štát na úrovni verejnej správy. Sú to podniky, ktoré produkujú verejné statky a poskytujú verejné služby za úhradu pre súkromnú spotrebu a zisk nie je hlavným ukazovateľom ich činnosti.

  • nedostatočná ponuka súkromných sektorov
  • pomoc súkromným firmám
  • rast konkurencie
  • ochrana národnej suverenity
Spoločné črty – príslušnosť k verejnému sektoru a finančný vzťah k niektorému rozpočtu

Členenie verejných podnikov:

a) podľa vzťahu k štátnemu rozpočtu

  • verejné korporácie
  • podniky s rozpočtovým spôsobom financovania
  • zmiešané, štátno-súkromné spoločnosti
b) podľa odvetví

  • utility (elektrina, plyn, voda, doprava, pošta)
  • produkcia základných statkov
  • financie
  • poľnohospodárstvo
  • vzdelávanie a zdravotníctvo
c) podľa služieb

  • podniky poskytujúce verejnoprospešné služby
  • verejná doprava a poštové služby
  • podniky konkurujúce spoločnostiam na tom istom trhu
  • regulačné úrady
d) podľa infraštruktúry

akruálny – všetky transakcie sú zaznamenávané v momente ich vzniku (nie v dobe uskutočnenia) v mld Sk 2004 2005 2006 Štátny rozpočet (akruálne)

Modifikujúce faktory

  • splátky úverov a pôžičiek
  • časové rozlíšenie úrokov
  • kreditné úroky v NBS
  • pohľadávky voči EÚ
  • iné

Štátny rozpočet (cash) Príjmy rozpočtu

  • daňové príjmy
  • mimo daňových príjmov
Výdavky rozpočtu

  • odvod do EÚ
  • ostatné výdavky
medziročná medzera Očakávaná miera inflácie (v %) - 53,6

5,9 -0,4 -1,2 3,0 3,4 1,1

-59,5 250,0 213,3* 36,6 309,6 9,0 300,5 -56,0

1,9 -0,4 -1,2 2,6 0,9 0,0

-57,9 271,7 223,4 48,3 329,6 15,5 314,1 104,5 4,3 -55,7

1,7 -0,4 -1,2 2,4 0,8 0,0

-57,4 291,4 239,2 52,2 348,8 15,9 332,9 106,0 3,0

Štátny rozpočet obsahuje operácie so štátnymi finančnými aktívami Základná bilancia príjmov a výdavkov verejnej správy Daňové príjmy Mzdové náklady + Poistné príspevky + Tovary a služby + Nedaňové príjmy + Dotácie, transfery, sociálne dávky a ostatné výdavky + Granty a transfery + Úrokové náklady = I. Príjmy bežného roka = III. Výdavky bežného roka + Predaj finančných aktív + Nákup finančných aktív + Splátky poskytnutých pôžičiek + Poskytnuté pôžičky + Použitie rezerv + Tvorba rezerv + Čerpané úvery + Splácanie úverov = II. Celkové zdroje = IV. Celkové použitie Fiškálne saldo = I. – III. Bilančné saldo = II. – IV.

vzťah medzi 1-3 – označujeme ako saldo (schodok/prebytok) Štátny rozpočet sa dotýka len úrovne centrálnej úrovne vlády. Výsledkom je schodok/prebytok, ktorý prechádza do verejných dlhov. Verejná vláda predáva štátne finančné aktíva. Zdroje štátnych finančných aktív môžu byť použité na krytie verejného dlhu. Rozpočtové zásady – zásada úplnosti

  • zásada jednotnosti
  • zásada rozpočtovej plurality
  • zásada reálnosti
  • zásada každoročného zostavovania a schvaľovania
rozpočtu

  • zásada vyrovnanosti
  • zásada publicity
  • zásada prehľadnosti
Rozpočtové opatrenia - verejná vláda pristupuje ak sa nenapĺňajú rozpočtové ciele schválené parlamentom:

  • prekročenie stanoveného rozpočtového limitu
  • rozpočtový presun – presun prostriedkov z jednej do druhej
kapitoly a tým spôsobom zabezpečovanie istých prioritných cieľov bez toho aby sa ohrozilo plnenie iného cieľa.

  • viazanie rozpočtových prostriedkov – na isté obdobie sa vecne
časovo obmedzuje čerpanie stanovených prostriedkov Štátne finančné aktíva – prebytok štátneho rozpočtu, peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov

  • peňažné prostriedky, plynúce štátu zo
spláca

  • majetkové účasti štátu
  • cenné papiere vo vlastníctve štátu
  • pohľadávky štátu za poskytnuté úvery
  • pohľadávky štátu z poskytnutých finančných
návratných výpomocí a úverov (pôžičky) Štátne finančné pasíva – Štátne finančné aktíva alebo pasíva nie sú príjmom ani výdavkom do štátneho rozpočtu. Každý subjekt verejnej správy môže založiť rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. Fiškálna decentralizácia – nový spôsob fungovania miestnej samosprávy. Mala by viesť k tomu, aby miestne jednotky samosprávy boli zodpovedné za . Je to presun kompetencií: a) z vyšších stupňov verejnej vlády na nižšie stupne – musí zabezpečiť objektívne a subjektívne predpoklady b) obsahuje právomoci na získanie príjmov Výrazom získavania príjmov sú miestne rozpočty. Rozpočet Európskej únie (nadnárodný) – je to spoločný rozpočet. Nástroj hospodárenia v Európskej únii. Tradičné vlastné zdroje – colné výnosy – poplatky za dovoz tovaru z členských krajín Európskej únie

  • poľnohospodárske dávky – prémie, prirážky
na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z nečlenskými krajinami, dávky vyberané za cukor a izoglukózu Ďalšie zdroje – zdroj z pridanej hodnoty – najvýznamnejšia časť štátneho rozpočtu, nie je povinný, automatický, treba oň požiadať Príjmy rozpočtu Európskej únie = 1,27% HDP vytvoreného členskými krajinami. Výdavková časť rozpočtu:

  • 1. operatívne výdavky – výdavky všetkých inštitúcií Európskej únie
  • 2. iné

Peňažný obeh a mena Mena – národný kroj, ktorých peniaze vystupujú v tej ktorej krajine. Je reprezentantom peňažnej jednotky. Názov peňažnej jednotky a jej vzťah ku zlatu Menový systém – zákonný spôsob vydávania a povinného obehu peňazí v danej krajine. Rieši čo bude plniť funkciu peňazí, aká bude peňažná jednotka, ako sa budú peniaze vydávať do obehu Peňažná jednotka – isté množstvo zlata alebo striebra, ktoré tvorí obsah menovej jednotky príslušnej krajiny. Spôsob obehu peňazí – určenie spôsobu, ako sa do obehu dostáva mena

Druhy menových sústav:

  • 1. metalická – ako zákonné platidlo vystupuje kov. Musela sa určiť
peňažná jednotka (vyrazená na minci), spôsob razenia mincí a ich uvádzanie do obehu. Tieto 3 elementy sú prvky menového zákonodarstvo. Ak funkciu plnili viaceré kovy, zákonodarstvo

muselo určiť pomer zlata. Sústavy:

a) monometalizmus – zlatý (18. stor. v Anglicku), strieborný b) bimetalizmus

Zlatý monometalizmus vystupoval v 4 formách:

a) štandard zlatej mince – voľné razenie mincí, moc určovala iba povinnosť dodržiavať pevne určený a nezmenený obsah peňažnej jednotky

  • voľná zameniteľnosť mincí podľa
hodnoty, ktorá je na nich vyznačená

  • sloboda aj v inej oblasti, neobmedzený
pohyb zlata b) štandard zlatej devízy – c) štandard zlatého jadra – nešlo o voľnú zameniteľnosť bankoviek za zlato, viazalo sa to na predloženie veľkého množstva bankoviek. Množstvo sa nemenilo za zlaté mince ale za zlaté prúty. d) Brettonwoodsky menový systém – modifikácia štandardu zlatej devízy. Vychádzal s koncepcie vedúcich mien (priamo viazané na zlato) a boli voľne vymeniteľné za zlato. Vedúce meny boli americký dolár a anglická libra šterlingov. Vyznačoval sa

týmito princípmi:

  • vzájomný vzťah mien pre všetky štáty boli stanovené pevne
a každá zmena sa musela oznámiť medzinárodnému menovému fondu

  • menové rezervy – zlato a rezervy vedúcich mien
  • USA sa zaviazali vymieňať zahraničným centrálnym bankám
akékoľvek množstvo dolárov za zlato. (august 1971 – koniec výmeny dolárov za zlato) Parita meny – množstvo zlata alebo striebra, ktoré obsahuje jednotka meny Devalvácia – zníženie oficiálneho zlatého obsahu alebo kurzu meny domácich peňazí voči zahraničnej mene Revalvácia – zvýšenie oficiálneho zlatého obsahu alebo kurzu meny domácich peňazí voči zahraničnej mene Nulifikácia meny – mení sa menový systém a nastoluje sa nová jednotka s novým obsahom zlata

  • 2. úverová sústava– obeh zameniteľných bankoviek (úverových peňazí),
ktoré boli zameniteľné za zlato. Bankovky majú podobu papieru.

  • 3. papierová sústava – obeh papierových peňazí, ktoré nie sú
zameniteľné za zlato. Papierové peniaze vystupujú v právnej

forme:

  • nezameniteľné bankovky
  • štátovky – nie sú kryté zlatom
Zabezpečenie kúpnej sily závisí od ponúkaného množstva tovarov v kvalite, objeme a štruktúre. Formy peňazí: a) bankové (depozitné) – vklady v bankách b) hotovostné c) kvázi peniaze – temínované vklady, cenné papiere, vládne obligácie, vklady na devízových účtoch d) elektronické peniaze

Peňažná masa a jej zložky

Agregát Eurozóna SR M0 Obeživo mimo bánk Obeživo mimo bánk M1 Neterminované vklady Neterminované vklady obyvateľstva, poisťovní a podnikov M2 Vklady so splatnosťou do 3 mesiacov Terminované vklady obyvateľstva, poisťovní a podnikov bez rozdielu lehoty splatnosti Terminované vklady do 2 rokov Vklady v stavebných sporiteľniach Depo obchody Terminované a neterminované vklady v konvertibilnej mene Cenné papiere peňažného trhu M3 Dlhové cenné papiere finančných inštitúcií so splatnosťou do 2 rokov

Peňažný agregát D – úvery Zvyšovanie peňazí – rast výroby Znižovanie peňazí – pokles výroby, začínajúca recesia

Mechanizmus vydávania peňazí do obehu a ich obeh Výlučnou formou uvádzania peňazí je úver od emisnej banky. Nakupuje zmenky (priame úverovanie), prostredníctvom obchodných bánk (nepriame úverovanie). Ďalšou formou je nákup devíz cudzej meny. Kvantitatívna teória peňazí – zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak.

Rovnica výmeny – sformuloval ju Irving Fisher, má tvar:

M x V = P x Q M – celkové množstvo peňazí v obehu V – rýchlosť obehu peňažnej jednotky P – cenová hladina Q – reálny produkt (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze) V krátkodobom horizonte je rýchlosť obratu peňazí stabilná. Množstvo peňazí v obehu závisí od produkcie. Peňažná rovnováha – ponuka tovarov plne uspokojuje efektívny dopyt (Q x P = d). Nezvyšujú sa ceny. Nerovnováha na peňažnom trhu sa označuje ako inflácia. To znamená, že v obehu je viac peňazí ako je potrebné.

Formy inflácie:

a) z kvantitatívneho hľadiska – mierna – jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny

  • cválajúca – dvoj až trojciferné
ročné tempo rastu cenovej hladiny

  • hyperinflácia – štvor a viacciferné
tempo rastu cenovej hladiny b) z hľadiska príčin vzniku – dopytová – príliš veľký rast agregátneho dopytu v porovnaní s agregátnou ponukou je vyvolaný zvýšením výdavkov spotrebiteľov, investorov alebo štátu

  • nákladová – neexistuje nadmerný dopyt,
ktorý je spojený s inflačnou medzerou, skutočný produkt nedosahuje ani úroveň potenciálneho produktu c) z hľadiska proporcionality – proporcionálna

  • neproporcionálna
  • anticipovaná
  • neanticipovaná
  • inertná
d) z hľadiska viditeľnosti – zjavná

  • skrytá
  • potláčaná
Jadrová inflácia – monitoruje tie položky, na ktoré má centrálna banka vplyv a môže ich ovplyvniť (neregulované ceny) Čistá inflácia – zmena cenovej úrovne spotrebiteľského koša po vylúčení regulovaných cien Spotrebiteľský kôš – súbor statkov a služieb, ktoré by mali charakterizovať spotrebu. Má 708 druhov statkov a služieb.

potraviny a nealkoholické nápoje 23,60  alkoholické nápoje, tabak 6,98  odev a obuv 7,51  bývanie, voda, plyn, elektrina 21,50  nábytok, vybavenie domácností 5,18  zdravotníctvo 1,45  doprava 9,25  pošty a spoje 2,73  rekreácia a kultúra 7,21  vzdelávanie 0,58  hotely, kaviarne a reštaurácie 7,22 bez zmeny rozličné tovary a služby 6,79 bez zmeny

Engelov zákon – s rastom dôchodku domácností sa podiel výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch znižuje. Aspekty inflácie – spojitosť inflácie a ekonomického rastu

  • spojitosť inflácie a nezamestnanosti

Nástroje menovej politiky:

Finančný trh Finančný trh je špecifický – obchoduje sa len z jedným produktom (peniaze)

  • stretáva sa tu ponuka s dopytom
Subjekty – domácnosti

  • vláda
  • banky
  • firmy
  • zahraničie
Podstata finančného trhu sa prejavuje vo funkciách, ktoré plní. Základnou funkciou finančného trhu je sústredenie dočasne voľných finančných prostriedkov do dočasne voľných peňazí a ich následné rozmiestnenie do voľných sfér ekonomiky. Ide o kumulačnú funkciu, alokačnú funkciu, redistribučnú funkciu. Základným subjektom na trhu je veriteľ (má prebytok peňazí, ktoré nevie využiť, má úspory), ktorý dáva peniaze k dispozícií iným subjektom. Za odmenu dostáva úrok z poskytnutých peňazí. Úspory sú odloženie dnešnej spotreby pre dosiahnutie budúceho výnosu. Druhým subjektom je dlžník, ten, ktorý pociťuje nedostatok peňazí a vie ako ich zhodnotiť. Zaobstará ich na trhu. Existujú 2 typy vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom:

  • 1. priamy vzťah - kúpa a predaj má formu požičania, bezprostredný
vzťah veriteľa a dlžníka (priame financovanie). Nevýhody – veriteľ a dlžník si stanovujú pravidlá, tento chod je spojený s vyššími transakčnými nákladmi, skúmanie rizík

  • 2. nepriame financovanie – do vzťahu medzi veriteľa a dlžníka
vstupuje finančný sprostredkovateľ (obchodník s cennými papiermi), ktorý by mal znižovať transakčné náklady. Záruky majú rôznu formu dokumentov, najčastejšie cenných papierov

2 druhy cenných papierov:

a) primárne cenné papiere - pri priamom financovaní veriteľ emituje cenný papier dlžníka b) sekundárne cenné papiere – prijímanie cenného papiera od dlžníka a následne emitujú svoje cenné papiere Rozhodovanie o alokácií peňazí Podnik/deficit Domácnosť/prebytok

potreba peňazí dispozícia peňazí

cieľ – vecná investícia cieľ – finančná investícia

dopyt po peniazoch ponuka peňazí

transformácia peňazí na transformácia peňazí na fixné aktíva finančné aktíva

očakávané príjmy zo zhodnotenia očakávané príjmy zo fixných aktív zhodnotenia finančných aktív

Štruktúra finančného trhu – čiastkové trhy, na ktorých sa obchoduje s konkrétnym druhom finančného kapitálu a) peňažný trh – obchoduje sa s krátkodobými úvermi a cennými papiermi b) kapitálový trh – obchoduje sa s dlhodobými úvermi a dlhodobými cennými papiermi Dlhodobé cenné papiere na kapitálovom trhu majú dvojakú povahu:

  • dlhové cenné papiere
  • majetkové cenné papiere – na peňažnom trhu sa s nimi neobchoduje

Tendencie finančného trhu:

  • 1. sekuritizácia – stále viac finančných obchodov sa uskutočňuje vo forme cenných papierov. Ich emisia rastie rýchlejšie ako sa poskytujú úvery.
  • 2. rozšírenie obchodov s cennými papiermi prostredníctvom sprostredkovateľov
Inštitúcie – depozitné inštitúcie – majú oprávnenie prijímať vklady

  • finančné spoločnosti
  • vládne úverové agentúry
  • zmluvné inštitúcie – poisťovne
  • penzíjne fondy
  • investičné spoločnosti
Nástroje peňažného trhu – peňažné vklady

  • poskytnuté úvery a pôžičky
  • dlhopisy
a) zmenky a šeky b) pokladničné poukážky c) depozitné certifikáty d) obligácie e) hypotekárne záložné listy

  • majetkové cenné papiere
a) akcie b) podielové listy

  • poistenie
Štátne pokladničné poukážky – emituj ich štát prostredníctvom centrálnej banky, ktorá ich predáva investorom na základe aukcie. Sú základom financovania krytia krátkodobých deficitov v štátnom rozpočte. Zmenky – najpoužívanejší nástroj finančného trhu. Úverový cenný papier, ktorý vydávajú firmy ako spôsob financovania svojich potrieb. Zmenka prestavuje bezpodmienečný a nesporný písomný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý čas, na určitom mieste dlžnú peňažnú sumu. Má vždy písomnú podobu. Podľa toho, kto vyrovnáva záväzok rozoznávame a) vlastnú zmenku – vyjadruje prísľub zaplatiť, ktorý dáva dlžník zmenky svojmu veriteľovi. Záväzok uhrádza vždy vystaviteľ zmenky b) cudziu zmenku – vystaviteľ zmenky dáva príkaz tretej osobe zaplatiť veriteľovi uvedený finančný obnos

Členenie peňažného trhu:

  • 1. medzibankový – predstavuje krátkodobé transakcie medzi centrálnou
bankou a komerčnými bankami ako aj medzi komerčnými bankami navzájom

  • 2. diskontný – obchody s rôznymi úrokovými sadzbami, ktoré sú
nestále

  • 3. trh s depozitnými certifikátmi
  • 4. trh s krátkodobými cennými papiermi
  • 5. medzipodnikový
Cenné papiere kapitálového trhu sú úverové a majetkové. K úverovým patria obligácie, hypotekárne zálohové listy, vkladové listy, depozitné certifikáty. Majetkové cenné papiere sú akcie, podielové listy, účasti (podiely).

Nástroje kapitálového trhu:

a) dlhopisy – písomná forma záväzku, cenný papier vyjadrujúci úverový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Majú vopred stanovené splátky alebo iné pevne stanovené platby. Nemajú majetkové práva b) podielové listy – zdroj financovania až po ich predaní c) akcie

Z hľadiska subjektu sa dlhopisy delia:

a) štátne obligácie (bondy) b) bankové obligácie – emituje ich banka c) komunálne obligácie – generálne – splácané z akéhokoľvek majetku obce alebo VÚC

  • dôchodkové – splácané z príjmov
samosprávnej jednotky, z výnosov, zo zdrojov hospodárenia obce d) podnikové obligácie Vnútorná hodnota akcie – vzťah vlastného imania k základnému imaniu

Cenné papiere Cenný papier – peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej forme a podobe, s ktorými sú ustanovené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov najmä oprávnenia požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Formy cenných papierov: a) dematerializované (zaknihované) b) listinné Cenné papiere podľa prevoditeľnosti a) na doručiteľa – nie je na nich uvedené meno majiteľa, sú prevoditeľné odovzdaním b) na rad – oprávnená osoba je vždy uvedená v texte listiny, sú prevoditeľné rubopisom c) na meno Podľa toho, či je v cennom papieri uvedená doložka „na rad“ a) zo zákona prevoditeľné b) neprevoditeľné zo zákona Niektoré cenné papiere nie sú prevoditeľné (investičné kupón – vždy len na doručiteľa)

Podľa spôsobu emisie:

a) hromadné – minimálne 1 000 ks, najčastejšie akcie b) individuálne – zmenka, šek Každý cenný papier musí mať menovitú hodnotu a kurz. Emisia cenných papierov môže prebiehať prostredníctvom neverejného trhu - cenný papier sa emituje pre vopred určeného investora v určenej menovitej hodnote, alebo cez verejný trh – cenný papier, pri ktorom treba požiadať o povolenie na obchodovanie

Prospekt emitenta musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo, IČO, rok založenia, organizačnú schému, mená a adresy členov vedenia, kvalifikáciu a prax osôb b) údaje o majetku firmy a o finančných výsledkoch (doložená ročná účtovná závierka overená audítorom) c) predmet podnikania emitenta, charakteristika podnikateľského zámeru d) objem, účel emisie, doba trvania ponuky e) druh cenného papiera f) identifikačné číslo cenného papiera (ISIN), sériu, dobu vydania, emisný kurz, dobu splatnosti, rozdelenie menovitej hodnoty, výplata dividend g) prehlásenie o pravdivosti informácií

Finančné deriváty Sú nástroje finančného trhu, ktoré sú s ním spojené ale sú aj vzdialené. Hlavným poslaním finančných derivátov je: a) vyhnúť sa finančným rizikám b) dosiahnuť špekulatívny zisk c) obísť regulačné opatrenia štátnych orgánov

Bankovníctvo

Bankovníctvo skúma 4 okruhy problémov:

a) bankové systémy b) inštitúcie c) produkty d) faktory, ktoré vplývajú na efektívnosť fungovania bankových systémov Bankový systém je súbor prvkov, medzi ktorými existujú určité väzby. Tvorí ho:

  • centrálna banka
  • komerčné banky
  • depozitné finančné inštitúcie oprávnené príjmať vklady a podnikajú
na základe zákona o bankách. Typy bankových systémov – jednostupňový – ústrednú pozíciu má jedna banka, ktorá má funkciu tak centrálnej banky ako aj komerčných bánk

  • dvojstupňový – štandardný bankový systém,
ústredné postavenie má centrálna banka, ktorá je zodpovedná za výkon menovej politiky a za utvorenie podmienok pre podnikanie komerčných bánk foto 138 Vládna úroveň príjma zákony a iné právne normy, ktoré určujú záväzky centrálnej banky voči ostatným subjektom. Zákon určuje postavenie nezávislej centrálnej banky. Prezident – menuje vrcholových predstaviteľov v centrálnej banke, prípadne iných inštitúcií (štátne peňažné ústavy) Vládne inštitúcie – kombinácia hospodárskej politiky a vládnych služieb. Vzťah centrálnej banky a komerčných bánk Vplyv centrálnej banky na komerčné banky – centrálna banka stanovuje podmienky pre komerčné banky a uskutočňuje dohľad nad pravidlami Vzťah komerčných bánk a CB KB odvádzajú CB povinné minimálne rezervy vo výške 10%. Čím je ekonomika nestabilnejšia, tým sú rezervy vyššie. Vytvárajú rezervy na strane aktív aj pasív Vzťah 7 vyjadruje obchodovanie CB s KB. CB a KB uskutočňujú obchody, ktoré slúžia k regulácii množstva peňazí v obehu. Vzťah KB a klientského sektora – prijímanie vkladov v bankách, poskytovanie úverov, sprostredkovanie platobného styku Vzťah bankový a zahraničný sektor – 11 – CB zabezpečuje členstvo CB a iných medzinárodných bankových inštitúcií, poskytujú úvery alebo požičiavajú peniaze zo zahraničnia a obchodujú s CP 12 – poskytovanie vládnych úverov 13 – vzťahy s inými bankovými inštitúciami v zahraničí

14 -

Nástroje prepojenia sú bilancie CB aj KB – prepojenie cez systém povinných minimálnych rezerv. CB – pasíva predstavujú zdroje, menovú bázu a aktíva spôsob tvorby zdrojov KB – aktíva spôsob použitia zdrojov a pasíva predstavujú zdroje

Postavenie centrálnej banky – funkcie:

a) emisná funkcia – základná – vydávanie bankoviek a mincí b) funkcia vrcholového subjektu – regulácia menovej bázy, podpora stabilnej cenovej hladiny c) banka štátu – vedie všetky účty vlády d) správca devízových rezerv e) regulácia bankového dohľadu – určenie pravidiel podnikania, povoľovacia činnosť, f) register vedenia bankových úverov a záruk – nad určitú hodnotu g) banka bánk – CB príjma od KB rôzne vklady, prostriedky na vykonávanie bankového styku, poskytuje úver poslednej inštancie, klíringové zúčtovanie Centrálna banka nie je podnikateľským subjektom. Svoj zisk je povinná odviesť do štátneho rozpočtu aj keď jej cieľom nie je dosahovanie zisku. Banka ako podnikateľský subjekt je komerčnou bankou

Banková sústava SR:

1. Centrálna banka NBS

  • 2. komerčné banky vrátane špecializovaných
  • 3. štátne peňažné ústavy (konsolidačná banka, eximbanka)
  • 4. pobočky zahraničných bánk
  • 5. účelové organizácie (bankové zúčtovacie centrum SR, fond ochrany vkladov)
chýba prednáška

Kľúčové úrokové sadzby:

a) jednodňová sterilizačná b) dvojdňová refinančná c) dvojtýždňová repo sadzba

Repo sadzba určuje rozhodujúcim spôsobom správanie bánk:

  • ovplyvňuje úrokové sadzby, za ktoré sa obchodujú peniaze na medzibankovom trhu
  • následne orientuje banky pri určovaní úrokových sadzieb na vklady
  • poskytuje oporu pri stanovení cien vládnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok
  • úrokový diferenciál má vplyv pri rozhodovaní domácich a zahraničných subjektov o tom, či držať aktíva v korunách alebo v zahraničnej mene
Sterilizačné sadzby sú spojené so sťahovaním peňazí z obehu, refinančné dodávajú peniaze do obehu. Rendita cenných papierov: na každej obligácii je nominálna hodnota kurz obligácie 103,5 = MH 5000 kupónová sadzba obligácie – vyjadruje zúročenie menovitej hodnoty miera výnosnosti – vyjadruje zhodnotenie skutočne vložených peňazí, skutočný výnos obligácie Rendita R = k x n/p n – MH p – skutočná trhová cena k = 15% n = 10 000 000 p = 10 250 000 R = Reálna hodnota nominálna hodnota peňažnej jednotky x 100 peňažnej jednotky = 100 + (prírastok cien v % od roku Y do X)

vklad v roku 2000 – 10 000 miera inflácie 2000 5% 2002 7%

Nebankoví sprostredkovatelia na finančných trhoch Kolektívne investovanie – viac ako 50% všetkých vkladov, nie sú garantované výnosy z vkladu, väčšie riziko ako pri bankách

Formy kolektívneho investovania:

a) podielové fondy – nemajú právnu subjektivitu b) investičné spoločnosti – podniky, ktoré musia mať predpísanú veľkosť základného imania, zakladajú 1 alebo viac investičných fondov, oni samé sú správcovskými spoločnosťami c) spoločnosti, ktoré kombinujú kolektívne investovanie a poistenie – poisťovacie spoločnosti ponúkajúce kapitálovú životnú poistku Investičná spoločnosť – podniky, ktoré emisiou cenných papierov sústreďujú v investičných fondoch finančné zdroje s cieľom ich spoľahlivého výnosného investovania najmä do cenných papierov. Oproti bankám zabezpečujú vyšší výnos. IS sa uchádzajú o každú korunu. Diverzifikuje rozklad a riziko, zabezpečuje pri rôznom portfóliu vysokú likviditu, pravidelnú výplatu, reinvestíciu výnosov. Opiera sa o dlhodobú stratégiu. Penzijné fondy – majú najdlhšie k dispozícii peniaze. Dlhodobosť spôsobuje, že majú na trhu osobitné postavenie. Ide o vklady, ktoré sú svojou povahou odloženou spotrebou. Penzijný fond je samostatná finančná spoločnosť, právnický subjekt, ktorý spĺňa určité podmienky. Prostriedky investuje do iných aktív, aby hodnotu vkladu zachoval alebo zhodnotil. Kombinuje prvky investičnej spoločnosti a poisťovacej spoločnosti. Môže vzniknúť buď na báze súkromného sektora alebo verejnoprávnej inštitúcie. Rozlišujeme súkromné penzijne vklady a verejné penzijne vklady (príspevky zabezpečujú vládne inštitúty)

chýba prednáška

Medzinárodné financie Medzinárodné financie sú súhrn medzinárodných peňažných operácií, ktoré sa uskutočňujú medzi domácimi a zahraničnými ekonomickými subjektami (medzi tuzemcami a cudzozemcami). S medzinárodnou deľbou práce dochádzalo k medzinárodnej spolupráci. Dochádzalo pri nej k zmene peňažnej zásoby domácich a zahraničných subjektov ale aj v celosvetovom meradle. Najbežnejšie operácie sa vyskytovali vo sfére obchodu. Uskutočňujú sa v cudzej mene alebo v národných menách. Závisí to od stupňa vymeniteľnosti národnej meny. Nie všetky národné meny sú voľne vymeniteľné. Všetky peňažné operácie sa zachytávajú na jednom účte, ktorý nazývame platobná bilancia. Zostavuje sa podľa metodiky medzinárodného menového fondu ako ekonomická platobná bilancia štátu. Transakcie: a) bežný účet

  • export a import tovarov a služieb (obchod)
  • export a import výnosov
  • export a import jednosmerných transferov (prevodov)
b) kapitálový účet

  • krátodobého kapitálu
  • dlhodobého kapitálu
  • zvýšenie alebo zníženie tržieb domácej meny v zahraničí
  • zvýšenie alebo zníženie devízových rezerv
Najdôležejšie sú výkonová bilancia (1,2), bežná bilancia (1,2,3) – zachytáva bežný účet, kapitálový účet – zahŕňa pohyb kapitálu, priame zahraničné investície, portfóliové investície.

Schéma platobnej bilancie:

A. Bežný účet Obchodná bilancia Bilancia služieb Bilancia výnosov Bežné prevody B. Kapitálový účet C. Finančný účet Priame zahraničné investície Portfóliové investície Ostatné investície D. Chyby a omyly E. Celková bilan