/p>

Ďalšie modely:

  • Heckscher-Ohlin model
  • Nedokonalá konkurencia

Heckscher-Ohlin

  • krajiny obchodujú preto, lebo majú rozdielne zdroje. Komparatívnou výhodou medzi krajinami už nie je práca, ale zdroje.
  • komparatívna výhoda je ďalej ovplyvnená prepojením jednotlivých zdrojov (interaction, t.j. ak využívanie jedného zdroja podmieňuje využívanie iného zdroja) a tiež technológia výroby (t.j. v akom množstve sú jednotlivé zdroje využívané).

V rámci modelu ide o dve krajiny, ktoré vyrábajú dva výrobky a výroba každého výrobku vyžaduje dva výrobné faktory. Obidva výrobné faktory sa vyskytujú v obidvoch krajinách (keďže model porovnáva pomer využitia jednotlivých výr. faktorov, nazýva sa aj „factor-proportions theory“). Komparatívna výhoda krajiny závisí od pomeru výr. faktorov s akým vie daný tovar vyrobiť. Tovar môže byť náročnejší napr. na pôdu (a menej náročný na ľudskú prácu), alebo naopak náročnejší na ľudskú prácu a menej náročný na pôdu. Krajina A môže mať komparatívnu výhodu v tovare X (lebo ho vie efektívnejšie vyrobiť). A to je asi tak všetko. Ešte sú tam aj ceny jednotlivých faktorov a ich vplyv na celý model, ale to snáď netreba (stačí snáď, že “cena na trhu určí cenu výrobných faktorov a ich prerozdelenie na trhu” – citát zo zošita Aleny Z.)

Ak by si chcel viac, pozri: Prečo národy spolu obchodujú (Demáček, Gašpar, Turčan), alebo koniec dokumentu

Marschall-Lernerovo pravidlo Keď mena klesá, potom import klesá (tovary sú pre nás drahšie) a celkový čistý export rastie. Zdroj z Internetu (postgraduál v Nemecku): určenie podmienok pri ktorých vedie devalvácia k zlepšeniu platobnej bilancie za predpokladu, že ceny, dôchodok a úrokové miery zostávajú fixné.

 Rast exportu ( X ). Reálne znehodnotenie domácej meny vedie k relatívnemu zlacneniu domácich výrobkov vzhľadom na zahraničné trhy, čo vedie k rastu zahraničného dopytu po domácich výrobkoch => rast exportu.  Pokles importu ( Q ). Naproti tomu, reálne znehodnotenie domácej meny má za následok relatívne zdraženie zahraničných produktov na domácom trhu, čo vedie k poklesu domáceho dopytu po zahraničných tovaroch a tým pádom i poklesu importu.  Relatívna cena zahraničných tovarov – rast ε. Tento jav vedie k rastu dovozných účtov (účtu platobnej bilancie). Rovnaké množstvo dovezených tovarov je v termínoch domácich produktov drahšie.

Pre rovnováhu zahraničného obchodu je teda, v závislosti na znehodnotení domácej meny, dôležitý synchrónny rast exportu a pokles importu na kompenzovanie rastu ceny importu. Pravidlo podľa ktorého reálne znehodnotenie meny vedie k rastu čistého exportu sa nazýva Marshall-Lernerova podmienka.( Alfred Marschall, Abba Lerner) (Pre ďalšie podrobnosti pozri referát : Prečo národy spolu obchodujú (Demáček, Gašpar, Turčan)

Nedokonalá konkurencia V prípade nedokonalej konkurencie (a prípade malého počtu firiem) si firmy uvedomujú, že môžu ovplyvniť cenu svojich produktov a preto ich predaj zvyšujú pohybom (znížením) ceny.

Monopolistická konkurencia

  • malý počet firiem
  • produkty sú diferencované (firmy vytvárajú svoje vlastné odlišné produkty, čím sa stávajú monopolom)
  • každá firma berie ceny svojich konkurentov ako dané, t.j. ignoruje dopad svojich cien na ceny konkurentov

Hypotéza Heckschera a Ohlina

Títo dvaja ekonómovia, ktorých môžeme pokladať za predstaviteľov súčasnej teórie medzinárodného obchodu , poukázali na to, že komparatívne výhody 9 a zároveň aj absolútne výhody vznikajú nielen v dôsledku rozdielnej produktivity práce, ale aj vďaka rozdielnej vybavenosti krajiny prácou a kapitálom. Vychádzali z predpokladu, že krajiny majú k dispozícii rovnaké dva výrobné činitele ( prácu a kapitál) a disponujú rovnakými technológiami. Ak výroba tovaru x je viac náročná na prácu a výroba tovaru y viac náročná na kapitál a krajina B(A) má k dispozícii relatívne viac kapitálu(práce), potom krajina B(A) môže vyrábať viac tovaru y (tovaru x) Krajina B má teda komparatívnu výhodu pri výrobe tovaru y a bude tento tovar vyvážať. Krajina A má zase komparatívnu výhodu pre tovar x, ktorý bude vyvážať do krajiny B.

  • vplyv zahraničného obchodu na ceny výrobných činiteľov a dôchodky

Z predchádzajúceho modelu vyplýva, že v krajine B, kde sa vyrába predovšetkým kapitálovo náročný výrobok – kde je teda k dispozícii viac kapitálu – je práca relatívne drahšia a v krajine A, v ktorej sa vyrába pracovne náročnejší statok, je zas cena kapitálu relatívne vyššia. Po uzatvorení dohôd o výmene tovarov krajina A znižuje výrobu kapitálovo náročnejšieho a zvyšuje výrobu pracovne náročnejšieho statku. V krajine B je to zas naopak. Preto sa v krajine A znižuje dopyt po kapitále a zvyšuje dopyt po práci. V krajine B je to naopak. V dôsledku toho v krajine A klesá cena kapitálu a rastie cena práce a v krajine B zas klesá cena práce a rastie cena kapitálu. Takto postupne dochádza k vyrovnávaniu cien jednotlivých výrobných činiteľov a v dôsledku toho sa vyrovnávajú aj dôchodky – cena práce (mzda) a cena kapitálu (úrok). Proti tejto tendencii však pôsobí celý rad faktorov: zahraničný obchod nie je úplne liberalizovaný, neexistuje dokonalá konkurencia a úplne rovnaké výrobné podmienky. Preto mnohí ekonómovia spochybňujú tézu o vyrovnaní cien výrobných činiteľov.

Efekt zahraničného obchodu na spotrebu

  • vychádzame z neoklasickej teórie
  • sú už zohľadňované aj preferencie spotrebiteľov v skúmaných krajinách
  • realizuje sa zákon klesajúcich výnosov

Príklad:

Vzhľadom na preferencie spotrebiteľa sa v krajine A vyrába 60 jednotiek tovaru x a 55 jednotiek tovaru y (bod C) a v krajine B zas 80 jednotiek tovaru x a 50 jednotiek tovaru y ( bod D). Výmenná relácia: v krajine A je 1x = 1/4y v krajine B je 1x = 4y Krajine A sa preto oplatí vyvážať tovar x , pretože zaň dostane v krajine B viac tovaru y. Krajine B sa zas oplatí špecializovať sa na tovar y a časť z produkcie vyviesť do krajiny A – dostane tam za 1 jednotku tovaru y viac tovaru x než doma. Výrobcovia sa dohodnú vymieňať tovar za tovar, teda 1 jednotku tovaru x za 1 jednotku tovaru y. Krajina A začne vyrábať 120 jednotiek tovaru x a 20 jednotiek tovaru y (bod C’) a krajina B zas 40 jednotiek tovaru x a 130 jednotiek tovaru y (Bod D’). Tieto množstvá udáva dotyčnica 1x = 1y. Predpokladajme, že vzhľadom na preferencie spotrebiteľov sa krajiny dohodnú na výmene 50 jednotiek tovaru. V tomto prípade krajina A vyvezie 50 jednotiek tovaru x a dovezie 50 jednotiek tovaru y a krajina B zas opačne. Vďaka zahraničnému obchodu možnosť spotreby prevýši hranice výrobných možností.

V krajine A bude možné spotrebovať :

70 jednotiek tovaru x 70 jednotiek tovaru y (bod E)

V krajine B bude možné spotrebovať:

90 jednotiek tovaru x 80 jednotiek tovaru y (bod E’) Možnosť spotreby sa teda posúva v krajine A z pôvodného stavu (bod C) do nového stavu ( bod E). V krajine B z bodu D do bodu E’.

Zahraničný obchod založený na rozdielnych preferenciách

Zahraničnoobchodná výmena je možná aj pri rovnakých výrobných podmienkach a rovnakých zdrojoch za predpokladu, že sú rozdielne preferencie.

Transformačná krivka znázorňuje rovnaké výrobné podmienky a je rovnaká pre krajinu A aj krajinu B. Preferencie sú však rozdielne – krajina A vyrába XA tovaru x a YA tovaru y (bod A), v krajine B zas XB tovaru x a YB tovaru y (bod B). Rôzny sklon dotyčníc v týchto bodoch napovedá, že výmenné relácie sú v oboch krajinách rozdielne. Krajina A sa bude preto špecializovať na výrobu a vývoz tovaru x a krajina B na tovar y. Predpokladajme, že sa dohodne výmenná relácia 1x = 1y. Pri takejto výmennej relácií budú obidve krajiny vyrábať X0 tovaru x a Y0 tovaru y. Ak sa vzhľadom na preferencie spotrebiteľov dohodnú na výmene x’ = y’ tovaru, potom sa celková spotreba v krajine A zvýši z A[XA ; YA] na A’[X’A ; Y’A] a v krajine B z B[XB ; YB] na B’ [X’B ; Y’B]. V dôsledku zahraničného obchodu sa prekonáva špecializácia krajín, pričom efekty sa dosahujú v obidvoch krajinách.