Primárny sektor – spätý s prírodou Sekundárny sektor – priemysel - ťažko spracovateľský priemysel

  • energie
  • stavebníctvo
Terciárny sektor – ostatné

Primárny sektor – základné potreby (ošatenie, jedlo, pitie) Rástla produktivita práce, pokrok – zvyšuje produktivitu práce aj v primárnom aj v sekundárnom sektore. Podobne zo sekundárneho sektora vznikol prebytkom terciárny sektor (služby pre obyvateľstvo), podnikanie v primárnom aj sekundárnom sektore. Terciárny sektor by mal podporovať vedu a výskum, pretože to ženie ekonomiku dopredu. Štáty, ktoré majú vyspelý terciárny sektor, majú obrovský rast (až 80% ľudí pracuje v terciárnom sektore). V terciárnej sfére nemôžeme uvažovať s produktivitou práce. Marxistická teória - výrobná

  • nevýrobná

Sféry Plány

Školstvo

  • základ položený v Rakúsko-Uhorsku s drobnými obmenami (základné, stredné, vysoké školstvo).
Neprivatizovali sme ho, rozšírili sme paletu vlastníckych subjektov, najprv to boli len štátne, k nemu pribudli cirkevné a súkromné. Je tendencia, aby štát dofinancoval aj súkromné školy.

4.11.2006

Ekonomický problém školstva je u základných škôl definovaný štátnym rozpočtom a ústavou. Stredné a vysoké školy; je tu otázka, či je mravné platiť za školstvo. Hlavnú úlohu hrajú politické nástroje a rozhodnutia. Je potrebné deliť odvetvia terciárneho sektoru na platené a neplatené.

Odvetvie zdravotníctva

  • ekonomiku ovplyvňuje niekoľko rozhodujúcich faktorov
  • 1. kapitál
  • 2. pôda
  • 3. práca

Zdravotníctvo chápeme zatiaľ ako verejný sektor financovaný z prerozdeľovania prostriedkov. Zdravotníctvo patrí k odvetviu, ktoré je jedno z najnáročnejších vo vzťahu k št.rozpočtu (čierna diera).

Vlastníctvo odvetvia – doteraz bolo všetko vlastníctvom štátu (školy, zdravotníctvo ...)

  • bolo to riadené jednotnou štátnou zdravotnou politikou.

Zdravotníctvo malo regionálnu hierarchiu (ústav národného zdravia štátne, krajské, okresné).

Minulosť:

Kraj a okres určovali, aké primariáty majú byť v nemocniciach zriadené. Štát (Ústav národného zdravia) potom musel vytvoriť prostriedky na financovanie zriadených primariátov. Zvyčajne okres mal jednu nemocnicu, ktorá bola dobre vybavená.

Dnes:

Taký systém organizácie nemocníc nemáme. Máme polikliniky, fakultné nemocnice – ale štruktúru o tom, ako majú byť vybavené nemáme.

Vlastníctvo:

- štátne:

  • súkromné: sprivatizované

- cirkevné:

Problémy zdravotníckych služieb:

  • finančné problémy

Akým spôsobom financovať zdravotníctvo?

1. Obecné modely financovania

a) zdravotníctvo so silným vplyvom štátu b) liberálny prístup – vzor USA – prezident Clinton – jeho manželka sa začala angažovať v zdravotníctve; začali uvažovať o otázke, či zdravotné poistenie má byť povinné alebo nie – stretla sa s neúspechom – občania nechceli povinné zdravotné poistenie. c) Hybridné systémy – štát presadil povinné zdravotné systémy + dobrovoľné pripoistenie d) Zdravotníctvo je financované systémom normatívu. e) Zdravotníctvo má vytvorený svoj fond – zrážky na dôchodok = môžem platiť viac, ale menej nie.

Faktor, ktorý nehrá rolu u lekára:

  • peniaze

Príjmy fondu (zdravotné poistenie, odvody)sú od 3 alebo 4 subjektov:

  • 1. platíme si sami
  • 2. platí zamestnávateľ zdravotné poistenie
  • 3. štát
  • 4. sponzori, darcovia

Odvetvie sociálneho zabezpečenia

Politika sociálneho zabezpečenia je realizovaná vo vyspelých štátoch. Kultúra štátu vedie k tomu, aby bola zabezpečená.

  • v niektorých štátoch je zaužívané, že rodina sa stará o príslušníkov svojej rodiny
Tí, ktorí sú potenciálnym zdrojom faktoru práce, na nich sa viaže celá rodina. O práva o sociálne zabezpečenie sa doslova muselo bojovať. Je to predovšetkým otázka etická. Vznikla sociálna politika; vypracovávajú sa tabuľky; soc.politika smerovala len k chudobným občanom. Potom sa to zmenilo: objektom, cieľom sociálnej politiky sa stali všetci pracovníci, neskôr (teraz) je sociálna politika pre všetkých občanov.

Systém sociálneho zabezpečenia často spájame s dôchodkovým zabezpečením. V skutočnosti to tak nie je. Rozhodujúce je pre nás sociálne zabezpečenie.

Dôchodkové zabezpečenie

  • vo svete existujú najrôznejšie modely ako možno zabezpečiť dôchodkový systém.
Najdôležitejšie je, že občania sa musia najviac podieľať na naplnení dôchodkového zabezpečenia. Dôležité je vedieť, koľko dôchodcov pripadá na jedného zamestnaného človeka. Starších ľudí pribúda. Napr. Ak jeden pracujúci živí jedného dôchodcu, do budúcnosti ubúda mladých ľudí a pribúda dôchodcov, bude to ťažko riešiteľné, ak jeden pracujúci bude živiť dvoch dôchodcov. Produktivita práce = koľko dokáže vyprodukovať jednotka pracovnej sily za určitý čas. Produktivita práce má stúpajúcu tendenciu. V terciárnej sfére neexistuje jednotka produktivity práce (nemôže lekár vyoperovať namiesto 2 žlčníkov 3 žlčníky). Politika EU – hovorí, koľko môžeme vyrobiť, nie koľko vieme vyrábať. Viď: obrábanie pôdy, poľnohospodárstvo Dôvod: aby EU zachovala rovnováhu, limituje členské štáty určitým množstvom výroby. Produktov je veľa, ale nie je doriešený ekonomický systém. (svet je na jednej strane presýtený produktmi, na druhej strane je veľa hladujúcich).

Vedecko-technický rozvoj zasiahne i bežné profesie. Terciárny sektor je silne naviazaný na verejný sektor.

KULTÚRA

  • je ekonomický hybrid.
Časť financuje štát, časť je financované trhovým systémom. V praxi: do všetkého nám zasahuje trhový systém – sponzorstvá.

SLUŽBY

Služby, ktoré fungujú na zásade ekonomického princípu. Sú členené podľa rôznych hľadísk a rôznych faktorov. Typológia služieb: existuje množstvo klasifikácii služieb, ale existujú 3 základné skupiny podľa toho, ako sa členia jednotlivé objekty:

  • 1. subjekty, ktoré poskytujú služby

Znaky služieb:

  • 1. miesto produkcie a spotreby
  • výrobné
  • nevýrobné

  • 2. spôsob produkcie
  • súkromné
  • verejné

3. Rozsah trhových vzťahov

  • komerčné
  • sociálne

  • 2. objekt poskytovaných služieb
A. spôsob uspokojovania potrieb: - osobné

  • vecné
B. spôsob úhrady: - platené

  • neplatené
C. opakovateľnosť, početnosť: - základné

  • občasné
  • príležitostné

  • 3. predmet poskytovaných služieb
  • finančné
  • obchodné
  • dopravné
  • ubytovacie služby
A. podľa efektu: - základné

  • komplementárne (doplňujúce)
  • substitučné (nahradia niektorú inú službu)

  • podnikateľské
  • spotrebné
  • distribučné
  • služby maloobchodu, veľkoobchodu
  • služby opravárenské
  • služby osobné
  • služby zdravotnícke
B. podľa ...

Najčastejším kritériom pri triedení služieb je spôsob uspokojovania.

  • 1. osobné služby poskytované obyvateľstvu (doprava, spoje, zdravotnícke, kultúrne, športové, služby vo sfére vzdelávania, ostatné)
  • 2. vecné služby

PODNIKATEĽSKÉ SLUŽBY

Podnikanie je špecifická činnosť charakterizovaná určitým spôsobom ekonomického rozmýšľania, ktorého účelom je dosahovať zisk. Podnikateľská činnosť je spojená s neustálym rozhodovaním a s rizikom. Podnikateľské riziko – vyplýva z činnosti podnikania, hrozí permanentne a stále.

Podnikanie obsahuje 2 základné dimenzie:

  • 1. vyjadrenie osobnej charakteristiky podnikateľa v jeho ekonomickom podnikaní
  • 2. objektívna ekonomická vlastnosť podnikateľa (podnikateľské prostredie vnútorné a vonkajšie)

Základným cieľom podnikania je:

  • 1. zisk
  • 2. uspokojovať potreby

Metóda podnikania:

  • využívanie ekonomických faktorov, ktoré má podnikateľ k dispozícií tým spôsobom, aby ich podnikateľ zhodnotil a dosiahol zisk.

Podnikanie môže realizovať:

  • fyzická alebo právnická osoba

Pojem podnikateľ = fyzická osoba, ktoré chce podnikať, dosahovať ciele – zisky. Podnikatelia môžu byť aj právnické osoby, ale musia mať aj formálne vyjadrenie zaregistrované v obchodnom registri.

Vlastnosti podnikateľa, ktorý poskytuje služby:

  • 1. samostatnosť
  • 2. sústavnosť
  • 3. poskytuje služby za peňažný príjem
  • 4. dosiahnuť zisk

Podnikanie: základným znakom je dosiahnuť zisk, ale aj účel, prečo podnikáme.

  • aj ten, kto nedosahuje zisk je podnikateľom

Podnikať sa môže v oblastiach uvedených v živnostenskom zákone.

Živnosti poznáme: - obchodné

  • výrobné
  • poskytovanie služieb

OBCHODNÉ PODNIKANIE

Biznis plán