Koncom roka 1973 vypukol štvrtý Izraelsko – palestínsky konflik. V tom istom čase OPEC prudko zvyšuje ceny surovej ropy , a to z nasledujúcich dôvodov :

  • v 70-tych rokoch americký dolár devalvuje a stráca na hodnote, preto OPEC dostáva za ropu reálne menej peňazí
  • ceny ropy nedržia krok s ostatnými komoditami, medzi rokmi 1960 a 1973 sa ceny ropy zvýšili o 25%, čo je menej ako zvýšenie cien ostatných základných komodít
V dôsledku týchto skutočností OPEC nechce, aby sa ropou plytvalo a vyčerpali sa prírodné zdroje, preto zvyšuje ceny. Zisky z predaja ropy arabské krajiny neinvestujú, ale ukladajú ich v komerčných bankách vyspelých krajín, ktoré tieto peniaze ďalej točia a požičiavajú rozvíjajúcim sa krajinám(Latinská Amerika, Vých. Európa, africké krajiny) . Banky veľmi ochotne požičiavajú veľké sumy týmto krajinám,pretože mnohé produkovali nerast. suroviny, potraviny a výrobky vysoko požadované na svet. trhoch, mali optimistické miery rastu, a javili sa preto ako perspektívna investícia. Dôvody, prečo si rozvíjajúce sa krajiny požičiavali od komerčných bánk v priemyselých krajinách boli :

  • po náhlej ropnej kríze si mnohé rozvojové krajiny nemohli dovoliť dovážať ropu, a tak žiadajú úvery od komerčných bánk vo vyspelých krajinách.
  • krajiny investovali požičané peniaze do poľnohodpodárskych projektov, pretože export poľnohodpodárskych plodín zaznamenával obrovský rast a čakalo sa, že práve zisk z týchto aktivít bude použitý na splatenie pôžičiek

Príčiny krízy Dlžnícka kríza prepukla v roku 1982 a bolo spôsobená nasledovnými príčinami :

  • 1. Pôžičky poskytované komerčnými bankami rozvojovým krajinám boli poskytované za fluktujúcu úrokovú sadzbu ( úroková sadzba sa menila z roka na rok) a bohužiaľ medzi rokmi 1979 a 1982 sa úrokové miery zvýšili viac než dvojnásobne, čo dramaticky zvýšilo dlhy rozvojových krajín.
  • 2. Americký dolár výrazne posilnil, čím sa doláre potrebné na splatenie dlhov stali drahšími.
  • 3. Vďaka celosvetovej recesii sa znižuje záujem o export výrobkov rozvojových krajín a ich ceny na svetových trhoch klesajú, rozvojové krajiny sú však závislé práve od tohto exportu.

Dlžnícke štáty prestávajú splácať úroky.

Dôsledky krízy :

MMF sa snažil zachrániť Mexiko a iné dlžnícke štáty. MMF má dve kategórie partnerov : veriteľské štáty združené v Parížskom klube a ich obch. banky združené v Londýnskom klube a dlžnícke štáty. Fond sa snažil presvedčiť banky, aby poskytovali ďalšie pôžičky a pokračovali vo financovaní, aby nedošlo k úplnemu prerušeniu splátok. Dlžnícke štáty mali aspoň splácať úroky, aby nedošlo k zhoršeniu situácie, mnohé štáty však nemali už ani na to. MMF sa snažil obe strany priviesť za rokovací stôl a vypracováť riešenie.

Riešenie krízy :

  • 1. Bradyho plán : V roku 1988 však bol jasné, že zadĺžené krajiny nie sú schopné neustále narastajúce dlhy splatiť, a že je potrebné zníženie dlhov a ozdravenie eknonomík rozvíjajúcich sa krajín. Rozhodlo sa teda, že sa prehodnotia jednotlivé dlhy a prípadne sa znížia a zároveň bola predĺžená doba splatnosti jednotlivých dlhov.
  • 2. Komercializácia dlhov : Dlhy sa začali predávať na trhu za nižšiu cenu.
  • 3. Riešenie a la Mexiko : priemyselné podniky v Mexiku vydali dlhopisy, predali za nízku cenu v pesos USA (ako splátku z dlhov), čím sa vlastne Američania stali akcionármi v mexickom priemysle, peniaze získané z dlhopisov boli investované na stavbu nových fabrík a rozvoj priemyslu, vyrobený tovar sa začal vyvážať do USA

Dôsledky krízy pretrvávajú dodnes,ale situácia sa pomaly ustáluje.

.DOC <a href="http://download.hladas.sk">http://download.hladas.sk</a> /eko/vo09-01.doc