Ceny, cenová politika Ceny a ich miesto v rozdelovacích procesoch Cena je predovšetkým kategóriou rozdelovania spolocenského produktu a národného dôchodku. V nej má byt obsiahnutá celá hodnotová štruktúra spolocenského produktu tak, aby sa mohla táto hodnota aspon reprodukovat na úrovni predchádzajúceho obdobia a z hladiska rozšírenej reprodukcie by mala umožnit reprodukovat v plánovanom období predovšetkým viac národného dôchodku ako v predchádzajúcom období. Cena je teda zároven kategóriou rozdelovania národného dôchodku a jeho reprodukovania na coraz vyššej úrovni. Okrem toho, že cena súvisí s rozdelovaním dôchodkov na akumuláciu a spotrebu v národnom hospodárstve, súvisí aj s nákladmi, ktoré sa musia vynaložit a uhradit, aby sa mohol národný dôchodok vytvorit, ale aj použit. To sa týka najmä kalkulovania obchodnej ceny, za ktorú by sa mal tovar predat na trhu. Cena ako hodnotová kategória rozdelovania je v peniazoch, teda v menových jednotkách vyjadrená hodnota. Podla toho, z ktorej hodnoty sa pri jej urcení vychádza, možno stanovit cenu aj na základe skutocných reprodukcných nákladov, ako urcitých režijných nákladov v celom národnom hospodárstve. Napríklad náklady na obnovu spotrebovaných výrobných prostriedkov predstavujú vlastne výrobnú réžiu, náklady na reprodukciu osobnej spotreby možno vyjadrit v cene ako osobnú réžiu. Ale aj zisk, z ktorého sa má uhradit ekonomický rozvoj, resp. rozvojové investicné náklady, možno v cene vyjadrit ako nevyhnutnú réžiu rozvoja výroby a potrebu štátnych výdavkov spojených s realizáciou funkcií štátu ako spolocenskú réžiu. Cenu teda možno chápat ako v menových jednotkách vyjadrenú hodnotu, alebo ako sumu úhrady všetkých reprodukcných nákladov rozlíšených formou ich kalkulovania požadovanou sumou réžie urcitých druhov spolocenských nákladov v cene. Pritom rozkalkulovanie réžií možno premietnut aj do meny, teda aj do každej 1 Sk a tak sledovat vplyv jednotlivých réžií na menový vývoj. Graficky túto súvislost kalkulovania spolocensky nutných nákladov v cene – ako režijných nákladov môžeme znázornit v nasledovnej tabulke. cena hodnota prenesená pridaná znovurozdelená réžiavýroby a obehu(náklady výroby a obehu) réžiarozvoja výroby(podnikatelskýzisk) réžia na osobnú spotrebu (mzdy ako reprodukcné náklady) spolocenská réžia štátu (zdanená pri- daná hodnota) podnikov obyvatelstva štátu dôchodky tržby Cenová politika Cena je dôležitým nástrojom, resp. faktorom ovplyvnujúcim premenu nominálnych dôchodkov na reálne dôchodky. V cene je obsiahnutá aj miera hodnôt. Avšak táto nominálna miera použitá pri kalkulovaní ceny ako miera hodnota sa nemusí sledovat a zhodovat s reálnou mierou ako meradlom cien vychádzajúcim z ceny realizovanej na trhu, a nie kalkulovanej ceny. Osobitne výrazná je táto súvislost vplyvu cien na premenu nominálnych dôchodkov obyvatelstva na reálne dôchodky. Najmä vývoj maloobchodných cien má bezprostredný vztah na reálnost hodnotovej miery a prostredníctvom nej možno predpokladat vplyv vývoja cien na vývoj životnej úrovne a sociálny i ekonomický rozvoj. Politika maloobchodných cien môže podstatne ovplyvnovat životnú úroven. V podmienkach trhového hospodárstva je vývoj spotrebitelských cien v podstate ovplyvnovaný dopytom a ponukou na trhu a štát má obmedzenú možnost ich ovplyvnovania (napr. danovou politikou). Tieto ceny môžu rást, ale i klesat, podla toho, ako dokážu odrážat a rešpektovat zákonitosti a podmienky trhu a prepájat ich so systémom zainteresovanosti a zodpovednosti za hospodárske výsledky. Cenová politika štátu má vždy aj štruktúrny dopad na vývoj životnej úrovne. Tým, že sa ceny nemenia pri všetkých tovaroch a službách rovnako, ale diferencovane, ich zmena sa nedotýka rovnako všetkých sociálnych a príjmových skupín obyvatelstva. Regulovanie proporcií medzi nominálnymi a reálnymi dôchodkami obyvatelstva patrí medzi najzodpovednejšie úlohy hospodárskej politiky štátu. V tejto súvislosti ide o znovu- rozdelovanie dôchodkov, ktoré má pri plánovitom riadení rozdelovacích procesov nezastupitelné miesto. Znovurozdelovanie dôchodkov obyvatelstva má vždy dopad na vývoj životnej úrovne obyvatelstva a maloobchodné ceny majú pri tejto redistribúcii dôležitú úlohu, ktorá sa uplatnuje v praxi prostredníctvom: a) mechanizmu cenovej politiky b) štruktúrneho redistribucného efektu cenovej politiky. Mechanizmus cenovej politiky je neoddelitelnou súcastou mechanizmu riadenia hospodárskej politiky štátu. V mechanizme tvorby cien sa kládol dôraz na to, aby sa stanovili ceny co najdetailnejšie so zámerom, aby sa udržala ich nemennost, aby cena pôsobila reštriktívne. Detailné urcovanie cien sa však prejavilo ako nie dost spolahlivé inštrumentárium. Umožnovalo totiž monopolným výrobcom bez ohladu na spotrebitelský dopyt živelne zvyšovat ceny. Dochádzalo k skrytému zvyšovaniu cien, ktoré sa prejavilo ako dôsledok napr. nahrádzania lacnejších druhov tovarov a služieb drahšími, zhoršovaním akosti výrobkov pri nezmenenej cene, ale najmä vo vznikaní vynútených úspor obyvatelstva. Dalším poznatkom je, že ekonomický mechanizmus cenovej politiky nemožno automaticky nahradit mechanizmom podrobného, detailného urcovania cien. Ekonomický obsah cenového mechanizmu spocíva v tom, že tento mechanizmus je hodnotovým trhovým mechanizmom rozdelovania. Treba, aby tento hodnotový trhový mechanizmus rozdelovania bol cielovo zameraný a regulovaný. Zaciatkom 60-tych rokov sa tendencie skrytého rastu cien prejavili ako nerovnováha na trhu spotrebného tovaru a služieb, co upozornovalo na nerealizovatelnú kúpnu silu obyvatelstva ako na vynútené úspory. Vplyv tejto nerovnováhy spôsobil prechod na politiku pohyblivých maloobchodných cien. Cenová tvorba na úrovni centra sa zacína uvolnovat najmä v súvislosti s ekonomickými reformami v jednotlivých štátoch v druhej polovici šestdesiatych rokov. Upúšta sa od direktívneho urcovania cien všetkých výrobkov centrom a zavádzajú sa rozlicné kategórie cien podla miery volnosti pri ich tvorbe. Napríklad to boli volné ceny, limitné a pevné ceny. V súcasnosti sa používajú aj zmluvné ceny. Vo vyspelej ekonomike nemožno chápat cenu ako absolútnu a nemennú velicinu. Preto sa zacala uplatnovat cenová dynamika, pružnejšia cenová politika najmä v oblasti maloobchodných cien z podnetu štátu. Spolocenská prax plánovitého riadenia národohospodárskej politiky , vrátane cenovej, je nevyhovujúca. Musí sa však urcit, co treba v cene uplatnit na makroúrovne. Z praxe dalej vyplýva požiadavka, aby sa detailné administratívne centrálne riadenie cien zmenilo na parametrické riadenie cien s možnostou kalkulácie cien aj s využitím spolocenskej réžie a dalších réžií. Osobitnú dôležitost by malo najmä riadenie maloobchodných cien. Ich vývoj bezprostredne ovplyvnuje vývoj životnej úrovne obyvatelstva, ktorej plánovité usmernovanie je v kompetencii štátu a dotýka sa najmä zachovania spolocenských proporcií rozdelovania medzi štátom (štátny rozpocet) a obyvatelstvom. Zmena týchto proporcií sa prejaví práve v redistribucnom efekte cenovej politiky, ovplyvnenej vzájomným pomerom jednotlivých réžií v kalkulovanej i realizovanej cene. Redistribucný efekt cenovej politiky v podmienkach samofinancovania podnikov sa dotýka predovšetkým vplyvu cien na reálne dôchodky obyvatelstva a na štruktúru spotreby jeho jednotlivých sociálnych a príjmových skupín. Z teórie rozpoctovej politiky je známe, že rozpoctové znovurozdelenie môže ovplyvnit znovurozdelenie národného dôchodku na akumuláciu a spotrebu. Nástrojmi rozpoctovej politky sa však realizuje aj spolocenské rozdelenie hodnoty medzi obyvatelstvo a štát. Umožnuje to systém uplatnovania priamych a nepriamych daní voci obyvatelstvu. Priama dan vystupuje ako nástroj znovurozdelovania, pomocou ktorého možno zretelne sledovat rozdelovacie spolocenské vztahy medzi štátom (rozpoctom) a obyvatelstvom. Prostredníctvom nepriamych daní možno ovplyvnovat znovurozdelovanie hodnoty, a teda aj dôchodkov obyvatelstva, v prospech štátneho rozpoctu. Tažšie sa však reguluje a kontroluje spolocenské rozdelovanie medzi štát a obyvatelstvo, pretože nástrojom znovurozdelenia sa nestáva dan, ale cena. Preto toto rozdelovanie sa môže okrem priamych daní sledovat len analýzou vplyvu vývoja maloobchodných cien na vývoj reálnych dôchodkov obyvatelstva, podmienený zmenami nepriamych daní. Štát môže cenovou politikou v znacnej miere ovplyvnovat rozdelovací dopad dôchodkovej politiky a dosahovanie hlavného národohospodárskeho ciela – zvyšovanie životnej úrovne uplatnením koncepcií vývoja cenovej politiky vo vztahu k dôchodkovej
politike. Môže íst najmä o tieto koncepcie:
a) znižovanie maloobchodných cien pri relatívne stálych nominálnych dôchodkoch b) zachovanie stálych maloobchodných cien pri zvyšovaní nominálnych dôchodkov c) zvyšovanie maloobchodných cien pri súcasnom zvyšovaní nominálnych dôchodkov Koncepcia cenovej a dôchodkovej politiky Z hospodárskej praxe, ale aj z teoretických poznatkov vyplýva, že je nevyhnutné volit takú národohospodársku koncepciu cenovej politiky vo vztahu k dôchodkovej politike, ktorá predstavuje a vyžaduje vzájomný pohyb cien a dôchodkov. Zároven možno zovšeobecnit poznatok praxe, že existuje vzájomná podmienenost hodnotových, štruktúrnych i spolocenských proporcií rozdelovania, a že životná úroven sa môže zvyšovat len pri stálom ekonomickom raste. Koncepcia politiky rastúcich cien a dôchodkov sa môže použit v podnikovej i nepodnikovej sfére. Kým však v podnikovej sfére rastú nominálne príjmy pracujúcich viac-menej v závislosti od dosahovaného výkonu, resp. pracovného výsledku, v nepodnikovej sfére, ako je školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum, štátny aparát a pod. sa príjmy pracujúcich zvyšujú viac-menej jednorazovo. Pritom pre každé zvýšenie sa vyžaduje osobitné rozhodnutie centra, ktoré je však opät podmienené hospodárskou situáciou. Koncepcia politiky rastúcich cien i dôchodkov má vždy aj závažné psychologicko-motivacné úcinky, ktoré treba brat do úvahy. Tendencia rastu nominálnych dôchodkov má priaznivé psychologické úcinky. Priaznivejšie pôsobí predovšetkým v spätných väzbách na vývoj ekonomiky (najmä prostredníctvom stimulovania zvyšovania produktivity práce, efektívnosti hospodárenia, stimulovania zavádzania technického rozvoja a pod.) ako pri tendenciách k ich stagnácii. Skúsenosti praxe ukázali, že takýto psychologicko-motivacný úcinok sa nedosahuje pri znižovaní maloobchodných cien, nedosahuje sa ním najmä spätný motivacný vplyv na vývoj ekonomiky, najmä na zvyšovanie jej efektívnosti. Psychologický aspekt uvedeného postupu sa dotýka aj subjektívneho hodnotenia dosiahnutého stupna životnej úrovne. Z psychologického hladiska sú pojmy životná úroven alebo reálne dôchodky obyvatelstva velmi tažko meratelné. Z psychologicko-politického hladiska je však velmi dôležité, aby obyvatelia nehodnotili dosiahnutý stupen životnej úrovne horšie, ako to zodpovedá skutocnému vývoju. Z tohto hladiska sa zdá byt nevyhnutným predpokladom pozitívneho hodnotenia vývoja životnej úrovne rast nominálnych príjmov. Obyvatelia sú ochotnejší zmierit sa aj s urcitým rastom cien, ak im rastú aj nominálne príjmy. Ak by bol však rast cien príliš rýchly, bolo by subjektívne hodnotenie vývoja zo strany obyvatelstva pravdepodobne negatívne. Pri volbe koncepcie vztahu cenovej a dôchodkovej politiky treba prihliadat na vývoj ekonomických podmienok výroby a trhu. Pri takom cielovom zámere plánovitého regulovania cien, aby sa dosahovali kriteriálne trhové ceny, na základe ktorých by sa dosiahla hodnotová vymenitelnost tovarov, môže mat dôležitú úlohu práve kritérium menovej stability, ktoré možno ovplyvnit aj konštrukciou maloobchodnej ceny, a to tak, že sa cena spresnuje v dôsledku zabezpecenia výmeny tovarov v súvislosti s vyrovnávaním hodnotovej miery – meny ako miery hodnôt a meradla cien. Pohyb cien tak zároven ovplyvní reálnu kúpyschopnost meny, ktorú možno považovat aj za parameter socioekonomickej efektívnosti. Vplyv kritéria menovej stability sa však môže v cenách odrazit predovšetkým sprostredkovane, prostredníctvom uplatnovania emisnej politiky podmienujúcej staženie prístupu k peniazom tým, že sa ich emisia viaže na rozširovanie tovarového obratu, ako veliciny sumy cien realizovaných úžitkových hodnôt z výroby do maloobchodu (resp. velkoobchodu). Z toho však vyplýva, že do tejto penažnej emisie ekonomicky podmienenej zväcšovaním realizovanej sumy cien úžitkových hodnôt bude závisiet aj možnost zvyšovania dôchodkov, a nie naopak. Potreba vyplatit dôchodky ekonomicky nepodmienuje emisiu. Ak však dochádza k emisii podmienenej rastom dôchodkov, vytvára sa tým dopyt nekrytý úžitkovými hodnotami. Dochádza tak k narušeniu rovnováhy medzi dopytom a ponukou, ktorú treba riešit predovšetkým cenovým pohybom, ale s dôsledkami znižovania reálnej kúpnej sily meny. Takto vyvolaný cenový pohyb však nemožno považovat za kritérium zvyšovania efektívnosti, ale práve naopak. Z toho však vyplýva, že kriteriálnou sa cena môže stat len pri zvyšovaní efektívnosti. Zvyšovanie efektívnosti však tesne nadväzuje na pohyb dôchodkov a ten je odvodený od zvyšovania produktivity práce. Súvisí teda so zvyšovaním realizácie ocenených úžitkových hodnôt. Práve zvýšená realizácia úžitkových hodnôt podmieni emisiu penazí, a tým sa vytvorí penažný zdroj, z ktorého možno zvýšit dôchodky. Vzájomný pohyb dôchodkov a cien ovplyvnuje volbu koncepcie vzájomného vztahu dôchodkovej a cenovej politiky. Dôležité je však považovat za ekonomicky opodstatnený taký vzájomný pohyb dôchodkov a cien, ktorý je ekonomicky podmienený zvyšovaním realizácie tovarov ako sumy cien úžitkových hodnôt. Teda dôchodky by mali byt ovplyvnené pohybom sumy cien tovarov a nie naopak. Len za tejto podmienky sa bude reálna kúpna sila meny stabilizovat. Bude to dôsledok vyrovnávania meny ako miery hodnoty na menu ako meradlo ceny. V súcasnom vývoji ekonomického myslenia sa dostávajú do popredia otázky výmeny tovarových ekvivalentov. Majú totiž prvoradý význam pri urcovaní miesta tovarovo-penažných vztahov v riadení ekonomiky. Teória vymedzila podmienky, za ktorých sa môže vymenit hodnota a úžitková hodnota tovaru. Hodnotu možno realizovat len prostredníctvom ocenenej úžitkovej hodnoty. Dopytové a ponukové funkcie ceny nie sú zatial u nás zvládnuté tak, ako ich podáva moderná ekonomická teória. V chápaní meny ako jednotkovej hodnotovej miery sa to odrazí v poznatku, že mena ako miera hodnoty závisí od meny ako meradla ceny, teda ako hodnotovej miery úžitkovej hodnoty. To znamená, že aj dôchodky ako penažný prejav hodnoty tovarov sú podmienené realizáciou sumy cien vytvorených úžitkových hodnôt ako penažného prejavu úžitkovej hodnoty. Teda poznanie, že hodnota tovarov je podmienená jeho úžitkovou hodnotou, posúva problém tvorby cien do riešenia problémov tzv. ekonomizácie cien ale aj cenotvornej funkcie menového kurzu. Preto je potrebné zohladnit aj reálnost kúpnej sily meny, a to tak vnútornej ako vonkajšej. Zreálnenie vnútornej i vonkajšej kúpnej sily meny v cene tovarov bude zároven podmienkou zabezpecenia tovarovo-penažnej vymenitelnosti. Ekonomicky pozitívnejšie sa pristupuje k riešeniu problému vplyvu zahranicných cien na vnútorné ceny. Centrálna regulácia cien stojí najmä pred otázkou, ako riešit problém cenotvornej funkcie menového kurzu. Ide vlastne o riešenie odstránenia negatívnych rozdielov v priemernej produktivite práce v národnom rozsahu v porovnaní so zahranicím, resp. so svetom, ktorý sa do súcasnosti riešil najmä na tarchu prostriedkov štátneho rozpoctu. Uvažovalo sa však s tým, že bude v prvom rade roztriedit všetky druhy tovarov, s ktorými sa obchoduje na
zahranicnom trhu na:
a) tovary, pri ktorých sa centrálne neuhrádzajú rozdiely medzi vnútornou a zahranicnou realizacnou cenou, b) tovary, pri ktorých sa uvádzané cenové rozdiely budú uhrádzat docasne, c) tovary, pri ktorých rozdiely v cenách nebudú d) tovary, pri ktorých sa akceptuje realizacná cena na úrovni nákladovej ceny bez realizácie ekonomického efektu, cím sa vlastne núti spotrebitel k neefektívnej spotrebe. Zároven s tým však vzniká prostredníctvom spotrebitela tlak na výrobcu, aby sa zvyšovala produktivita práce, ktorou sa bude menit cena nákladov na cenu efektu. Centrálne ovplyvnovanie ekonomizácie cien vo vztahu k výmennej hodnote je nevyhnutné, a to predovšetkým cenotvornou funkciou vnútornej i vonkajšej reálnej kúpnej sily meny (menový kurz). Cenu treba považovat za základnú hodnotovú rozdelovaciu kategóriu, pretože sú v nej obsiahnuté všetky hodnotové prvky, na ktoré nadväzujú všetky ostatné hodnotové nástroje rozdelovania prostredníctvom dôchodkov vrátane hodnotových nástrojov centrálneho riadenia (predovšetkým nástroje financné, ako sú dane, odvody, ale aj úver, úrok a mena), podstatne môže ovplyvnit funkcieschopnost penazí, a to najmä plnenie nezastupitelnej funkcie penažnej jednotky – meny ako stabilnej hodnotovej miery.