<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong>Vypracovanie otázok na skúšku z predmetu APFIN (ot.č. 1,2,3,4,6)</strong></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong> </strong></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong> </strong></p> <p style="margin-left: 36pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">1.      Popíšte postup analýzy a prognózy kapitálového trhu/úrokových mier ekonometrickým modelom typu Hall-Taylora.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoBodyText2">Ekonometrický model typu Hall-Taylora podobne ako aj Mundell-Flemingov model, vychádzajú zo základného Hicksovho modelu IS-LM, ktorý slúži na objasnenie teoretických súvislostí medzi rovnováhou peňažného a reálneho sektora uzavretej trhovej ekonomiky. HT model otvorenej ekonomiky rozširuje pôvodný model o faktory ako napr. čistý export, platobnú bilanciu a pod. Snažia sa o detailizáciu tak vo vzťahu k reálnemu sektoru, ako aj k platobnej bilancii.</p>

Východiská modelu HT:

<p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         autori neuvažujú o plnej zamestnanosti, výrobe na hranici pot. Y a tak rast vládnych výdavkov sa priamo nepremieňa do rastu cenovej hladiny ale do rastu výroby, zamest., dôchodku,</p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         za strategický trh považujú trh peňažný a kapitálový,</p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         <u>uvažujú o dokonalej mobilite kapitálu a pružnom výmennom kurze meny,</u></p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         zaviedli zjednodušujúci predpoklad tzv. preddeterminovaných cien Pp, pretože predpokladajú, že cenová hladina je určovaná hladinou cien z predchádzajúceho obdobia.<u></u></p>

HT model opisuje stav ekonomiky 5-timi rovnicami:

<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">HT(1)              Y=C+I+G+X              rovnica celkového dôchodku – reálny sektor</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">HT(2)              C=C(Yd)                    spotreba</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">HT(3)              I=I(i)                           investície</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">HT(4)              X=X(Y,i)                     čistý export</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">HT(5)              Ms/Pp=L(y,I)              peňažný sektor</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Dosadením do jednotlivých rovníc 1,2,4 vzniká IS krivka kapitálového trhu, ktorá vyjadruje dôchodkovú identitu            Y=a+e+g+[b.(1-t)].Y-(d+n).i+G</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Na záklde tejto rovnice môžeme vyjadriť interdependenciu (vzájomnú závislosť) medzi úrokovou mierou a dôchodkom.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">i = a´- b´. Y + c´. G,   kde b´vyjadruje sklon krivky IS a c´ vyjadruje posun krivky IS pri zmene vládnych výdavkov o jednu jednotku.</p>

Výsledok:

<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">V bode rovnováhy sa úroková miera z krivky IS musí rovnať úrokovej miere z krivky LM. Z toho vylpýva, že pri predeterminovaných cenách a za predpokladu správania sa spotrebiteľov podľa rovnice (2) a pri správaní sa investorov podľa rovnice (3) a pri formovaní čistého exportu podľa rovnice (4) je hladina dôchodku závislá od rastu vládnych výdavkov a od rastu reálneho množstva peňazí v ekonomike.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Na rozdiel od tradičnej krivky IS(t.j. krivky všetkých kombinácií úroku a dôchodku, kde je kapitálový trh v rovnováhe) predstavuje krivka IS v otvorenej ekonomike kombináciu troch premenných – dôchodku, úroku a reálneho výmenného kurzu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Na rozdiel od tradičnej IS krivky môže dôjsť k posunu krivky IS doprava z dvoch dôvodov a to jedna zvýšením vládnych výdavkov, jednak devalváciou domácej meny, ktorá stimuluje dopyt po domácich tovaroch.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rast úrokových mier ovplyvňuje aj platobnú bilanciu. Devízový trh sa nachádza v rovnováhe ak rast agregátneho dôchodku, ktorý zhoršuje stav bežného účtu PB je súčasne kompenzovaný rastom úrokových sadzieb a tým sa vylepšuje kapitálový účet PB.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">POZN.: na otázku č. 2 je  možno použiť asi to isté. V knihe nič také nieje. Myslím si však, že možno chcel základnú analýzu modelu IS-LM-PB a preto ot.č. 2 je spracovaná z makroekonomie, kniha č. 5. Uvážte sami čo je lepšie použiť!</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 36pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">2.      Popíšte postup analýzy a prognózy platobnej bilancie/výmenného kurzu ekonometrickým modelom typu Hall-Taylora.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoBodyText2">Ekonometrický model typu Hall-Taylora podobne ako aj Mundell-Flemingov model, vychádzajú zo základného Hicksovho modelu IS-LM, ktorý slúži na objasnenie teoretických súvislostí medzi rovnováhou peňažného a reálneho sektora uzavretej trhovej ekonomiky. HT model otvorenej ekonomiky rozširuje pôvodný model o faktory ako napr. čistý export, platobnú bilanciu a pod. Snažia sa o detailizáciu tak vo vzťahu k reálnemu sektoru, ako aj k platobnej bilancii.</p>

Východiská modelu HT:

<p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         autori neuvažujú o plnej zamestnanosti, výrobe na hranici pot. Y a tak rast vládnych výdavkov sa priamo nepremieňa do rastu cenovej hladiny ale do rastu výroby, zamest., dôchodku,</p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         za strategický trh považujú trh peňažný a kapitálový,</p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         <u>uvažujú o dokonalej mobilite kapitálu a pružnom výmennom kurze meny,</u></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u> </u></p>

,Výmenný kurz:

<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Pri pružých menových kurzoch centrálna banka neintervenuje na trhu zahraničných mien. Menový kurz sa musí prispôsobovať tak, aby a tento trh vyčistil. Dopyt po zahraničnej mene a ponuka sa vzájomne vyrovnávajú. Saldo PB sa rovná nule. Každý deficit BÚ sa musí finacovať prílevom kapitálu a jeho prebytok odlevom kapitálu. PB sa vyrovnáva prispôsobovaním- zmenou menového kurzu.  PB bude vyrovnaná ak sa domáca úroková miera bude rovnať svetovej ú.m. Keďže reálny menový kurz je jedným z určujúcich faktorov agregátneho dopytu jeho zmeny posúvajú krivku IS. Znehodnotenie meny zvyšuje konkurencieschopnosť krajiny, zvýši sa čistý export a krivka IS sa posúva doprava. Vzrast úrokovej miery nad úroveň svetovej ú.m. spôsobí prílev kapitálu, ktorý tlačí na zhodnotenie meny a domáci tovar sa stáva drahším. Krivka IS sa posúva doľava. Ak poklesne úroková miera pod úroveň svetovej, nastane odliv kapitálu a tým aj znehodnotenie meny. To umožňuje zvýšiť konklurencieschopnoť krajiny, čím sa krivka IS posúva doprava.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p align="center" style="text-align: center;" class="MsoNormal"><em>Dokreslite si obr. Zo str. 108!!!</em></p>

Z uvedeného vylýva:

<p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         pri pružných menových kurzoch CB neintervenuje. Zvýšenie peňažnej zásoby neovplyvňuje vývoj na devízovom trhu. Nastáva znehodnotenie meny a expanzia výstupu,</p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         v podmienkach pružných menových kurzov CB môže regulovať peňažnú zásobu. Monetárna politiky má silný účinok pri stanovovaní vnútornej aj zahraničnej ek. rovnováhy a menový kurz sa prispôsobuje zmenám peňažnej zásoby,</p> <p style="margin-left: 54pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§         fiškálna politika je v podmienkach pružných m.k. neúčinná, pretože jej účinky sa kompentujú zmenou m.k.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Cieľom HT modelu bolo prekonať jednostrannosť Keynesovho prístupu k PB, ktorý neberie do úvahy kapitálové toky a kapitálový účet. Zakomponovanioe krivky PB do modelu IS-LM umožnilo riešiť dilemu vonkajšej aj vnútornej ekonomickej rovnováhy, ktorú možno ovplyvňovať vzájomnou kombináciou fiškálnej a monetárnej politiky.</p> <p style="margin-left: 36pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">3.      Popíšte postup analýzy a prognózy platobnej bilancie a cien ekonometrickým modelom typu Gandolfa.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Gandolfo vychádzal z klasického modelu, v ktorom skúmal vplyv PB na množstvo peňazí. Gandolfo zaviedol niekoľko predpokladov:</p> <p style="margin-left: 72pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">§         existuje stav slobodného podnikania bez zásahu štátu alebo monopolov,</p> <p style="margin-left: 72pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">§         je stav plnej zamestanosti,</p> <p style="margin-left: 72pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">§         rýchlosť obehu peňazí je konštantná,</p> <p style="margin-left: 72pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">§         výmenný kurz je fixný, pretože sa používa pravidlo zlatého štandardu a úhrada medzinárodných platieb sa robí v zlate,</p> <p style="margin-left: 72pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">§         ponuka peňazí je konšt. a zmeny sú len dôsledkom prebytku alebo deficitu PB.</p>

Podmienky rovnováhy:

<p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Gandolfo akceptuje kvantitatívnu t. peňazí M.V=P.Y. Objem exportu a importu vo fyzickom vyjadrení závisí od cenovej hladiny P, t.j. vývoz rastie ak ceny v domácej ekonomike klesajú, dovoz rastie ak ceny P rastú.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Ex = Ex(P) –</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Im = Im(P) +</p>

Druhou podmienkou je – podmienka rovnováhy PB:

<p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">BP = P.Ex(P) – Pw.Im(P) = 0</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Gandolfov model pozostáva zo štyroch rovníc pre štyri neznáme M, Ex, Im a P. Existuje teda hladina M, Ex, Im a , keď je PB v rovnováhe, keď je splnená KTP a súčasne platia rovnice exportu a importu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"><em>Mechanizmus nastoľovania rovnováhy je na obr. 13 str. 44!!!</em></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Dynamizácia tohto modelu spočíva v tom, že nie každá zmena cien spôsobí automatickú rovnováhu PB. Ide o doplňujúcu podmienku konvergencie.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Ak uvažujeme, že PB má tendenciu k prebytku t.j. PB > 0 čiže</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> P.Ex(P) – Pw.Im(P) > 0 a zároveň domáce ceny v dôsledku prílevu zlata vzrastú o 1%, musíme zistiť ako pružne musí reagovať reálne množstvo exportu a importu na túto zmenu cien, aby sa prebytok PB znížil?</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Model danú podmienku spĺňa, ak prírastok  nominálnej hodnoty exportu (vyvolaný % cenovou zmenou) je nižší, ako príastok nominálnej hodnoty importu (vyvolaný % zmenou cien).</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">V zmysle uvedenej argumentácie návrat PB do stavu rovnováhy nastane, ak:</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">(<u>NNe</u> . <u>dP</u> .P.Ex(P)) – (<u>NNm</u>  . <u>dP</u>  .Pw.Im(P)) < 0               NNe/m – koeficient pružnosti</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">  100    P                       100       P                                                     nominálnej hodnoty Ex/Im</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">                                                                                                          na ceny.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Výraz v zátvorkách predstavuje prírastok nominálnej hoidnoty exportu a druhý prírastok nominálnej hodnoty importu. Potom je potrebné určiť, ako sa musí prispôsobovať reálny export a import cenám, čiže aké hodnoty musia nadobudnúť pružnosť reálneho množstva Ex na ceny Nx a pružnosť reálneho množstva importu na ceny Nm.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Nx = <u>dEx(P) / Ex(P)</u></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">             dP / P</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Nm = <u>dIm(P) / Im(P)</u></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">             dP / P</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Aby v prípade rastu domácej cenovej hladiny o 1% došlo k pozitívnej zmene PB krajiny, je nevyhnutné, aby platilo:</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Hodnota koeficientu pružnosti reálneho množstva exportu na ceny plus hodnota koeficientu pružnosti reálneho množstva importu na ceny plus jeden je menšie ako nula.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">1 + Nx – Nm < 0</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p>

Záver:

<p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Aj keď sa zmenili medzinárodné platby zo zlatého štandardu a nahradil ich systém výmenných kurzov národných mien nemá to vplyv na Gandolfov model. Podmienka rovnováhy je len inak vyjadrená. V Gandolfovom modeli zohrávajú zmeny cien kľúčovú úlohu pri obnove rovnováhy PB pri fixnom výmennom kurze.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 36pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">4.      Popíšte postup analýzy a prognózy PB/výmenného kurzu ekonometrickým modelom, ktorý predpokladá nulovú mobilitu kapitálu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong style="">Napr. MUNDELLOV-FLEMINGOV MODEL</strong></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Platobná bilancia je v modeli MF vyjadrená nasledovnými rovnicami:</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">BP = CA + CP =0</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">CA = P. Ex – er. Pw. Im</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">CA = K . (i – iw – e.(err))</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Druhá rovnica vyjadruje stav bežného účtu krajiny vyjadrený v domácej mene. Druhá rovnica vyjadruje stav kapitálového účtu  a vychádza z postulátu, že kapitál prúdi do krajiny, ak sú očakávané výnosy investorov vyššie ako vo svete. Výnosy domácich bondov sa rovnajú domácej úrokovejmiere. Súčtom týchto rovníc a pri zohľadnení</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Im = Im (Y, err)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Ex = er(Yw, err)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Podmienka rovnováhy devízového trhu, ktorá tvorí graficky krivku FE nadobúda tvar:</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">P.Ex (Yw, err) – er.Pw.Im(Y,err) + K (i-iw-e(er))=0</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Kľúčovú úlohu v analýze má aj stupeň mobility kapitálu a dokonalá substituovaťeľnosť domácich a zahraničných aktív. Predpoklad nulovej mobility kapitálu (napr. v dôsledku striktnej kontroly kapitálu) znamená len toky tovarov a služieb, čím je aj určovaný výmenný kurz.. Ľubovoľná zmena úrokovej miery sa neprejaví na zmene žiadnej z uvedených veličín – stav KÚ PB, výmenný kurz, čistý export, čím v konečnom dôsledku ani na dôchodku. V nasledujúcom grafe zodpovedá tomuto krivka FE s vertikálnym priebehom.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">                                                                       <em>Obr. Str. 121 </em></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>

Jej sklon možno odvodiť aj zo vzťahu:

<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u>s i</u>     =    <u>- er . Pw . Imy </u> >   0</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">sY                  Ki</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">V situácii totálne nemobilného kapitálu zmena úroku nemá žiaden vplyv na stav kapitálového účtu. Rovnováha devízového trhu sa dosahuje pri určitej rovnovážnej hladine dôchodku ZE. Odklon od dôchodku YE znamená vznik nerovnováhy devízového trhu (platobenj bilancie). Naľavo od krivky FE je zobrazený prebytok a napravo deficit.</p> <p class="MsoBodyText2">Pre uzavretú ekonomiku platí, že posun krivky IS môže spôsobiť zvýšenie vládnych výdavkov alebo devalvácia domácej meny, ktorá stimuluje dopyt po domácich tovaroch.</p> <p style="margin-left: 95.25pt; text-align: justify; text-indent: -95.25pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <strong style="">CA + FA = 0</strong> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><em style="">CA </em>- bežný účet (current account)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><em style="">FA </em>- kapitálový účet (financial account)</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.6pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.6pt;" class="MsoNormal">Deficit bežného účtu sa môže financovať tak, že súkromný sek­tor bude predávať svoje aktíva do zahraničia alebo si bude v zahra­ničí požičiavať. Druhým spôsobom jeho financovania je, že ho bude financovať vláda, a to znižovaním devízových rezerv.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.4pt;" class="MsoNormal">Kapitálový účet je teda funkciou rozdielu domácej a svetovej úrokovej miery: </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 16.05pt;" class="MsoNormal">BP má pozitívny sklon, ktorý je determinovaný stupňom kapitálovej mobility vo svetovom meradle. Čím väčší je stupeň kapi­tálovej mobility, tým má krivka BP miernejší sklon. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText">Dokonalá kapi­tálová mobilita: BP je horizontálna na úrovni svetovej úrokovej sadzby <em style="">i = if.</em> DKM existuje v medzinárodnej sfére vte­dy, keď investori môžu nakupovať aktíva v ktorejkoľvek krajine s nízkymi transakčnými nákladmi, rýchle a v neobmedzenej miere.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.6pt;" class="MsoNormal">Polohu krivky BP - jej posun - ovplyvňuje reálny MK. Ak sa zvýši RMK, nastáva znehodnotenie meny, zvyšuje sa čistý export pri akejkoľvek úrovni dôchodku, rastie konkurencies­chopnosť krajiny, BP sa posunie smerom doprava. Ak sa zníži reálny kurz - mena sa zhodnocuje - konkurencieschop­nosť krajiny klesá - BP sa posunie smerom doľava.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.4pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.2pt;" class="MsoNormal">Vnútorná rovnováha je definovaná pri takej úrovni výstupu, ktorá sa nachádza na úrovni potenciálneho produktu <em style="">Y*</em> a zodpovedá úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Vonkajšia rovnováha je definovaná za podmienky vyrovnanosti PB.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.85pt;" class="MsoNormal">Napríklad v bode <em style="">E1</em> je PB v deficite, pretože nízka <em style="">i</em> vedie k odlevu kapitálu, zároveň skutočný produkt je pod úrovňou <em style="">Y*</em>, čo znamená, že v krajine existujú nevyužité zdroje - nezamestnanosť.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="margin-left: 35.25pt; text-align: justify; text-indent: -17.25pt;" class="MsoBodyText">6.   Charakterizujte prístup k vysvetleniu výmenného kurzu na báze teórie parity kúpnej sily meny a popíste postup analýzy a prognózy ekonometrickým modelom. Charakterizujte prístup k vysvetleniu výmenného kurzu v závislosti od forwardu výmenného kurzu a popíšte postup analýzy a prognózy ekonometrickým modelom.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u>Testovanie výmenného kurzu na báze parity kúpnej sily (poznámky z prednášky):</u></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u> </u></p> <p style="margin-left: 72pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">-         výmenný kurz sa mení len vtedy ak sa mení pomer cien v dvoch ekonomikách.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Err -     reálny výmenný kurz = 1</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Pd -     domáca cenová hladina</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Pw -    svetová cenová hladina</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Er -      výmenný kurz</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Er = Err . <u>Pd </u>, keďže Err=1 tak platí               Er =  <u>Pd</u></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">                Pw                                                           Pw</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Uvedené platí v ekonomike kde je výmenný kurz určený iba Exportom a Importom nezohľadňujú sa pohyby kapitálu, čiže kapitálový účet PB. Berie sa do úvahy iba BÚ PB.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Pw sa dá ťažko určiť a tak sa analyzuje iba 1 mena a iba krajiny, ktoré obchodujú v tejto mene.</p>

Konkrétny výpočet sa robí pomocou parametrov a0 , a1:

<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Er EURO = a0 + a1 . <u>Pd__   </u>ak táto teóia platí, tak    a0 = 0</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">                                   Peuro                                       a1 = 1</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>

MAKROEKONOMIKA      

Menové kurzy a ich zmeny <p style="text-align: justify; text-indent: 18.2pt;" class="MsoNormal">MK - cena jednej (domácej) meny vyjadrená v jednotkách inej (zahraničnej).</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 18.2pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 18.2pt;" class="MsoNormal">Pôvodcom t.p.k.s. bol David Ricardo. Zákon jednej ceny vyhadruje skutočnosť, že na dokonale konkurenčnom trhu a pri neexistencii dopravných nákladov a ostatných prekážok medzinárodného obchodu sa musí identický tovar predávať v rôznych krajinách za rovnakú cenu.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.15pt;" class="MsoNormal"><em style="">Absolútna verzia teórie parity kúpnej sily</em> - MK medzi menami dvoch krajín je determinova­ný pomerom CH týchto dvoch krajín: <em style="">E = P/Pf</em></p>

Napr.:

<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><em style="">ESKK/DEM = PSK/PNSR</em> po úprave: <em style="">PSK = ESKK/DEM . PNSR</em></p> <p style="margin-left: 47pt; text-align: justify; text-indent: -46.55pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 47pt; text-align: justify; text-indent: -46.55pt;" class="MsoNormal"><em style="">E</em> - menový kurz (koľko korún zaplatíme za jednu marku)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><em style="">P</em> - domáca CH</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><em style="">Pf</em> - zahraničná CH</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Na ľavej strane rovnice je korunová cena tovaru v SR a na pravej strane je korunová cena tovaru predávaného v NSR. Z toho vyplýva, že pravá strana rovnice vyjadruje vonkajšiu kúpnu silu koruny a ľavá vnútornú kúpnu silu koruny. Za týchto podmienok má koruna rovnakú kúpnu silu doma aj v Nemecku.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoHeader"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.15pt;" class="MsoNormal"><em style="">Relatívna verzia teórie parity kúpnej sily</em> - zameriava sa na % zmeny cien tovarov referenčného koša tovarov. Pohyby MK odrážajú predovšetkým rozdiely medzi mierami inflácie v jednotlivých krajinách. Ak domáca CH rastie rýchlejším tempom ako zahraničná, na­stáva depreciácia domácej meny, ak rastie zahraničná CH, domáca mena sa zhodnocuje.</p> <p class="MsoBodyTextIndent2">V skutočnosti sa však menové kurzy odchyľujú od parity kúpnej sily aj z ďalších rôznych dôvodov: vysoké transakčné náklady, pre­kážky medzinárodného obchodu (clá), ako aj existencia medziná­rodne neobchodovateľných statkov, ktorých podiel v tzv. referenčnom koši statkov, na zákla­de ktorého sa sleduje vývoj CH, rastie.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 15.8pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 15.8pt;" class="MsoNormal">Dopyt po domácej mene - vývozy tovarov a slu­žieb domácej krajiny a kapitálový prílev do danej krajiny.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 15.8pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 16.3pt;" class="MsoNormal">Ponuka domácej meny - dovozy tovarov a služieb, ka­pitálový odlev.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 16.3pt;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify; text-indent: 14.4pt;" class="MsoNormal">Ak sa zvýši dopyt v NSR napr. po našich tovaroch, zvýši sa náš vývoz, vzrastie aj dopyt po korunách, krivka dopytu sa posunie do bodu A. Nastane zhodnotenie koruny - apreciácia meny v pomere k markám (rovnovážny kurz sa zmení na 16,6 SKK/DEM, resp. 6 DEM/ 100 SKK). Keď, naopak, ponuka koruny v dôsledku zvýše­nia dovozu nemeckých tovarov a služieb vzrastá, krivka ponuky sa posúva do bodu B - nastáva znehodnotenie koruny voči markám (20 SKK/DEM) - depreciácia meny.</p> <p style="text-align: justify; text-indent: 17pt;" class="MsoNormal"> </p>