<h1 style="text-align: justify;"><u>Monetaristický prístup k PB vychádza z 3 základných predpokladov:</u></h1> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§ PB má čiste monetárnu povahu, presnejšie povedané nerovnováha PB rezultuje do nerovnováhy peňažného trhu. Keďže požadované množstvo peňaží je dané relatívne stabilnou funkciou peňažného dopytu, CB musí zvažovať používanie svojej politiky.</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§ existencia, resp. pôsobenie tzv. “zákona jednej ceny” – keď sú trhové ekonomiky otvorené a existuje slobodný pohyb tovarov, služieb a aktív, ceny jednotlivých komodít sa vo svete vyrovnajú – prevodným mostíkom je výmenný kurz</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">§ ekonomika vyrába na hranici potenciálneho outputu a existuje plná zamestnanosť (v tomto predpoklade monetaristický prístup plne nadväzuje na klasickú teóriu).</p> <p class="MsoBodyText2">Klasický a monetaristický prístup sa však odlišujú vo vysvetľovaní mechanizmu prispôsobovania sa peňažného sektoru (cien) nerovnováhe platobnej bilancie.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>
Vychádza z nasledovnej bilancie CB:
<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Aktíva Pasíva</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">
</p>
<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Domáce aktíva (D) Horúce peniaze (H)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Zahran. aktíva (R)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Domáca ponuka peňazí M=h*(R+D), kde h je peňažný multiplikátor</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Ak h=1 -> R=M-D a dR=dM-dD súčasne dR=B+K, kde B je stav bežného účtu a K je stav kapit. účtu</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Ak K=Ko (konštanta) -> dR=B=Ex-Im=Y-A, kde Y je celkový dôchodok a A je domáca absorbcia</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">A=p*y+a*(M-L), kde platí že 0 dR=a*(L-M)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">ak y=ypot -> dR= a*(k*p*ypot -M)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Záver: Rovnováha na devízovom trhu má dopad na PB.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Graf: prispôsobenie sa Q peňazí rovnováhe</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">
<p class="MsoNormal">M</p>
<p class="MsoNormal">A, Y</p>
<p class="MsoNormal">k*p*y*</p>
<p class="MsoNormal">Q0</p>
<p class="MsoNormal">Q1</p>
<p class="MsoNormal">Q1</p>
<p class="MsoNormal">Q0</p>
<p class="MsoNormal">E</p>
<p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal">A=(1-a*k)*p*ypot+a*M -> závislosť dom. absorbcie od zmien množstva peňazí Q</p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"></p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="margin-left: 252pt; text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>
<p style="margin-left: 36pt; text-align: justify; text-indent: 36pt;" class="MsoNormal">dopyt po peniazoch sa v stave rovnováhy rovná ponuke</p> <p style="margin-left: 36pt; text-align: justify; text-indent: 36pt;" class="MsoNormal"> </p>
Testovanie platnosti monetaristického prístupu:
<p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">L=p*k*ya*i-b</p> <p class="MsoBodyText2">M=h*(R+D) -> L=M potom p*k*ya*i-b=h*(R+D)</p> <p class="MsoBodyText2"> </p> <p class="MsoBodyText2">logaritmovaním: ln p+ln k+a * ln y-b * ln i = ln h + ln (R+D)</p> <p class="MsoBodyText2">diferencovaním: d ln p+a * d ln y – b * d ln i = d ln h + R/(R+D) * d ln R + D/(R+D) * d ln D</p> <p class="MsoBodyText2"> </p> <p class="MsoBodyText2">R/(R+D) * d ln R = d ln p+a * d ln y-b * d ln i – d ln h - D/(R+D) * d ln D</p> <p class="MsoBodyText2">r = R/(R+D) * d ln R</p> <p class="MsoBodyText2">d = D/(R+D) * d ln D</p> <p class="MsoBodyText2"> </p> <p class="MsoBodyText2">r = b0 + b1 d ln p + b2 * d ln y + b3 * d ln i + b4 * d ln h + b5 * d</p> <p class="MsoBodyText2">Ak táto hypotéza platí, potom: b0=0, b1=1, b2=a, b3=b, b4= -1, b5= -1</p>
- 9. Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných úverom na domácom kapitálovom trhu – na úrok, PB a ostatné trhy, ak predpokladáte klasicko-neoklasický prístup a fixný režim výmenného kurzu
Východiská klasicko-neoklasického modelu:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ všetci aktéri na trhu majú za cieľ maximalizáciu užitočnosti</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ pôsobenie neviditeľnej ruky trhu cez cenový mechanizmus (automaticky vyrovnáva dopyt a ponuku)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ platnosť Sayovho zákona trhu – každá ponuka si automaticky vytvára dopyt</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ dokonalá cenová a mzdová pružnosť a plne využitá výrobná kapacita <strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ za kľúčových účastníkov trhu považuje podniky (vyrábajú statky, prejavujú dopyt po práci a dopyt po kapitáli) a domácnosti (vytvárajú ponuku práce, spotrebúvajú statky a vytvárajú úspory), čiže Y=C+I<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ štátne zásahy pokladá za neefektívne, pripúšťa ich iba v oblasti zlepšovania konkurečného prostredia, odstraňovania administratívnych prekážok slobodného podnikania a pod.<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ peniaze chápe ako číry prostriedok výmeny, ktorý nemá vplyv na reálnu ekonomiku<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ spotreba, úspory, ako aj investície závisia od úrokovej miery: C=f(i), S=f(i), I=f(i)<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ ponuka peňazí je exogénne daná<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ dopyt po peniazoch vychádza z cambridgskej rovnice výmeny:<strong style=""></strong></p> <p style="text-indent: 18pt;" class="MsoBodyText2">Md=k*P*Y, kde k je priemerná držba hotovostných peňazí domácnosťami.</p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""><u> </u></strong></p>
Otvorený model ekonomiky, fixný režim výmenného kurzu:
<p class="MsoBodyText2">Strategickým trhom v klasicko-neoklasickom modeli je trh práce. Model predpokladá plnú zamestnanosť, z čoho vyplýva, že ľubovoľný prírastok vládneho dopytu nemôže vyvolať rast výroby (tá je už na hranici potenciálneho outputu).</p> <p class="MsoBodyText2">Ak vláda vládne výdavky na úrovni G kryje úverom D na domácom kapitálovom trhu a dane sa rovnajú nule, tak G=D a T=0. Dopyt vlády po úveroch v rozsahu G vyvolá na kapitálovom trhu zvýšenie dopytu z pôvodnej úrovne na nový rovnovážny stav keď: S(i) = I(i)+G, kde S rastú a I klesajú</p> <p class="MsoBodyText2">Zvýšenie vládneho dopytu o G vyvolá na kapitálovom trhu rovnaké dôsledky ako v modeli uzatvorenej ekonomiky: pri úrokovo necitlivom správaní štátu dôjde k vytlačneiu časti súkromného dopytu po investíciach. Súčasne v dôsledku vládou vyvolaného tlaku na rast úrokových mier vzrastie úroková miera, na čo podľa klasického modelu domácnosti reagujú poklesom spotreby a rastom úspor. Nová rovnovážna hladina na kapitálovom trhu sa sformuje pri vyššej úrokovej miere. </p> <p class="MsoBodyText2">S rastom úrokovej miery dochádza k javu totálneho vytláčania, a to na strane súkromných investícii i na strane súkromnej spotreby. V dôsledku rastu úspor je pokles súkromného dopytu po investíciach síce menší, ako je rozsah vládnych výdavkov, na vyššiu úrokovú mieru však reagujú domácnosti poklesom spotreb, resp. spmínaným rastom úspor. Súčet poklesu súkromných investícií a súkromnej spotreby sa v konečnom dôsledku rovná vládnym výdavkom. Pomer medzi poklesom súkromných investícií resp. spotreby opäť závisí od úrokovej citlivosti domácností.</p> <p class="MsoBodyText2">Keďže stav platobnej bilancie ako rozdiel exportu a importu v klasickom modeli závisí len od cenovej hladiny (a tá sa nemení), nespôsobuje financovanie vládnych výdavkov domácim úverom žiadne zmeny v PB ani v monetárnom sektore.</p> <p class="MsoBodyText2"> </p> <p class="MsoBodyText2">
</p>
<p class="MsoBodyText2"> i S</p>
G
<p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p>
<p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong>I(i)+G</p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong>I(i)<strong style=""></strong></p> <p class="MsoBodyText2">
<strong style=""> </strong></p>
<p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong>S, I, G</p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoBodyText2"><strong style=""> </strong></p>
- 10. Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov - financovaných daňami – na úrok, PB a ostatné trhy, ak predpokladáte klasicko-neoklasický prístup
Východiská klasicko-neoklasického modelu:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ všetci aktéri na trhu majú za cieľ maximalizáciu užitočnosti</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ pôsobenie neviditeľnej ruky trhu cez cenový mechanizmus (automaticky vyrovnáva dopyt a ponuku)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ platnosť Sayovho zákona trhu – každá ponuka si automaticky vytvára dopyt</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ dokonalá cenová a mzdová pružnosť a plne využitá výrobná kapacita <strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ za kľúčových účastníkov trhu považuje podniky (vyrábajú statky, prejavujú dopyt po práci a dopyt po kapitáli) a domácnosti (vytvárajú ponuku práce, spotrebúvajú statky a vytvárajú úspory), čiže Y=C+I<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ štátne zásahy pokladá za neefektívne, pripúšťa ich iba v oblasti zlepšovania konkurečného prostredia, odstraňovania administratívnych prekážok slobodného podnikania a pod.<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ peniaze chápe ako číry prostriedok výmeny, ktorý nemá vplyv na reálnu ekonomiku<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ spotreba, úspory, ako aj investície závisia od úrokovej miery: C=f(i), S=f(i), I=f(i)<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ ponuka peňazí je exogénne daná<strong style=""></strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText2">§ dopyt po peniazoch vychádza z cambridgskej rovnice výmeny:<strong style=""></strong></p> <p style="text-indent: 18pt;" class="MsoBodyText2">Md=k*P*Y, kde k je priemerná držba hotovostných peňazí domácnosťami.</p> <p class="MsoBodyText2"><u> </u></p>
Uzatvorený model ekonomiky:
<p class="MsoBodyText2">Kľúčovým – strategickým trhom je v klasicko-neoklasickom uzatvorenom modeli ekonomiky trh práce. Tým, že model predpokladá plnú zamestnanosť, každý prírastok vládneho dopytu nemôže vyvolať rast výroby, nastanú len zmeny v štruktúre celkového dopytu, prípapadne dôjde k zmenám úrokových mier, k rastu inflácie, resp. k poklesu reálnej mzdy a pod.</p> <p class="MsoBodyText2">Vláda sa teda rozhodne financovať zvýšenie vládnych výdavkov G daňami T. </p> <p class="MsoBodyText2">Ak predpokladáme, že pred týmto krokom vlády zodpovedala úroveň dôchodku v krajine výške dôchodkov domácností na hladine:</p> <p class="MsoBodyText2">Y=Co+So, Go=0;</p> <p class="MsoBodyText2">potom zvýšenie vládnych výdavkov na G pri daňovom krytí T znamená pokles disponibilných príjmov domácností a v dôsledku rozpočtového ohraničenia domácností aj pokles ich spotreby a úspor, t. j.:</p> <p class="MsoBodyText2">Y-T=C+S, pričom C