<p class="MsoNormal"><strong style="">16.</strong></p>
Východiská Keynesovsko-neokyenesovského modelu:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- príčinu nedokonalosti trh. mechanizmu videli v pomalom prispôsobovaní sa cien a ekon. </p> <p style="margin-left: 18pt;" class="MsoNormal">subjektov</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- akceptujú, že trhový mechanizmus z dlhodobého hľadiska smeruje k celkovej rovnováhe</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- v prípade nerovnováhy odporúčajú vládne zásahy</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- pripúšťajú nepružnosť cien<u></u></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- dopyt po peniazoch zdôvodňujú teóriou preferencie likvidity<u></u></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- rovnováha na kapitálovom trhu je vyjadrená pomocou modelu IS-LM<u></u></p> <p class="MsoBodyText"><strong style="">Spotreba </strong>vždy rastie, ak sa zvýši dôchodok, absolútny prírastok spotreby je však menší ako zvýšenie dôchodku. C = C (Y)</p> <p class="MsoNormal"><strong style="">Úspory </strong>sú tiež funkciou dôchodku. S = S(Y) Y = C + S</p> <h2>Investície závisia od úrokovej miery, dopyt po I je odvodené od hraničnej efektívnosti kapitálu I = I (i)</h2> <p class="MsoNormal"><strong style="">Efektívny dopyt</strong> je súčtom spotrebného a investičného dopytu Yef = C + I</p> <p class="MsoNormal"><strong style="">Dopyt po peniazoch</strong> je ovplyvnený transakčným dopytom (Lt = k.P.Y) a dopytom z opatrnosti a špekulačného dopytu. Celkový dopyt po peniazoch: L = L (Y,i).P</p> <p class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoNormal"> <u>Financovanie G daňami</u> znižuje disponibilný príjem a následne poklesne spotreba a úspory. IS sa posúva doprava a posun je menší ako 1. (pretože predpokladajú, že ekonomika je na úrovni potenciálneho produktu). Vzniká efekt vytláčania. </p>
V scenári pasce likvidity nastáva iná situácia:
<p class="MsoNormal">- úrok je konštantný, čím sa neznižujú ani súkromné I</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- rastie dôchodok v rozsahu vládnych výdavkov, rastie zamestnanosť</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- neklesá ani spotreba, ani I a efekt vytláčania nenastáva </p> <p class="MsoNormal"> i i</p> <h1> LM BP</h1> <p class="MsoNormal">
<strong style=""><u> </u></strong></p> <p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"> LM </p> <p class="MsoNormal"> IS</p>
IS
<p class="MsoNormal"> RS </p> <p class="MsoNormal"> Y</p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> Y</strong></p>
P
<p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong>LM</p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong>BP </p> <p class="MsoNormal">
<strong style=""> </strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong style=""> Yo Y*</strong></p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoNormal">
<strong style=""> </strong></p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong></p>
Vplyv výdavkov na PB pri fixnom kurze:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">- závisí od sklonu PB, ktorý je určovaný od citlivosti PB na zmenu úrokových sadzieb</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">1. krivka BP je strmšia ako LM</p> <p class="MsoBodyText">Rast G spôsobí posun RS doprava – bod E. Peň. sektor je v stave nerovnováhy, poklesne ponuka penaží a LM sa posúva doľava. Obnoví sa rovnováha <strong style="">pri raste ÚM a poklese ponuky peňazí.</strong></p>
2. BP je menej strmá ako LM
<p class="MsoBodyText">RS sa posunie do prava.(realny a PB sú v rovnováhe), peň. je v nerovnováhe. LM sa posúva doprava.</p> <p class="MsoNormal"><strong style="">Vzrastie ÚM a aj ponuka peňazí.</strong></p> <p class="MsoNormal"><strong style=""> </strong></p> <p class="MsoNormal"><strong style="">19.</strong></p> <p class="MsoBodyText">Nie je uvedené v akom modeli, ale dajte si tam zase predpoklady keynesovského.</p> <p class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoNormal"><u>Vplyv rastu vl. výdavkov financov. daňami</u></p> <p class="MsoBodyText">Eko je na hranici potenciálneho produktu. Kľúčový je trh práce.</p> <p class="MsoNormal">Y = C + S</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- dane znižujú disponibilný príjem a následne poklesne spotreba a aj úspory</p> <p class="MsoNormal">C = C´(Y – T)</p> <p class="MsoNormal">S = S´(Y – T)</p> <p class="MsoNormal">Predpokladá sa, že podniky nie sú postihnuté daňami. Dopyt po I sa nemení. Nová rovnováha nastane pri vyššom dôchodku a pri vyššej ÚM.</p> <p class="MsoNormal">S´(Y – T) = I (i)</p> <p class="MsoNormal"> i LM </p> <p class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoNormal">
<strong style=""><u> </u></strong></p> <p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoNormal"> IS</p>
IS
<p class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoNormal"> Y</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- IS sa posúva doprava a posun je menší ako 1. Vzniká efekt vytláčania. </p>
V scenári privatizačnej pasce nastáva situácia:
<p class="MsoNormal"> i i</p> <h1> ISo IS1 BP</h1> <p class="MsoNormal">
<strong style=""><u> </u></strong></p>
G
<p class="MsoNormal"> LM LM </p>
<h1> RS </h1> <p class="MsoNormal"> Y</p> <p class="MsoNormal">