Z akého predmetu je tento referát?

Referát patrí do kategórie Ekonomika.

Koľko slov má tento referát?

Referát má 865 slov, čo zodpovedá asi 4 minútam čítania.

Analýza a prognózovanie vo financiách - Otázka č. 26

Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných úverom na zahraničnom kapitálovom trhu – na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, ak predpokladáte, že: ekonomiku je možné modelovo zobraziť modelom Hall – Taylora a centrálna banka kontroluje úrok. IS – LM model otvorenej trhovej ekonomiky Halla a Taylora - vychádza z predpokladu dokonalej mobility medzinárodného kapitálu a z predpokladu existencie pružného výmenného kurzu meny - zaviedli zjednodušujúci predpoklad tzv. predeterminovaných cien Pp - cenová hladina je určovaná hladinou cien z predchádzajúceho obdobia P-1

Rovnice:

1. reálny sektor: Y = C + I + G + X 2. spotreba: C = C (Yd) 3. investície: I = I (i) 4. čistý export: X = X (Y, i) 5. peňažný sektor: Ms/Pp = L (Y,i) Prvá rovnica predstavuje známu dôchodkovú identitu, keď celkový dôchodok je súčtom investícií I, vládnych výdavkov G a čistého exportu X. Druhá rovnica predstavuje štandardnú keynesovskú rovnicu spotreby, ktorá predpokladá, že pri zdanení domácnosti daňovou kvótou t je spotreba určená hladinou disponibilného dôchodku (1-t).Y. Lineárny tvar rovnice spotreby má tvar: C = a + b (1-t).Y. Tretia rovnica je vlastne interpretovaný dopyt po investíciách ako všeobecne akceptovaná negatívna korelácia investícií a úroku – potom: I = e –d . i. Rovnicu pre čistý export Hall a Taylor matematicky formalizovali: X = g – m.Y – n.i. Čistý export je podľa tejto hypotézy negatívne korelovaný tak s celkovým dôchodkom, ako aj reálnou úrokovou mierou. Piata rovnica je rovnicou rovnováhy peňažného sektora – krivka LM. Dosadením druhej a štvrtej rovnice do prvej vzniká krivka IS pre otvorenú ekonomiku, ktorá vyjadruje dôchodkovú identitu. Keďže model Halla a Taylora nepredpokladá žiadne obmedzenia na strane zdrojov, neuvažuje o plnej zamestnanosti a výroby na hranici potenciálneho outputu, prírastok vládneho dopytu tu nerezultuje do rastu cien, ale do rastu výroby. Efekt vytláčania, tým že model uvažuje o zdanení dôchodkov domácností daňovou kvótou t, dochádza vždy k vytláčaniu súkromného dopytu vládnymi výdavkami, vytláčací efekt je totálny v rozsahu G = T. Scenár centrálnou bankou kontrolované reálne úrokové sadzby. - centrálna banka reguluje množstvo peňazí Ms tak, aby úrokové miery i, zostali pri ľubovoľnej miere dôchodku na plánovanej úrovni, t.j. konštantné na hladine i = i konšt.(LM má horizontálny priebeh) Pri financovaní vládnych výdavkov dG zahraničným úverom predpokladáme možnosť jeho čerpania v domácej mene alebo v cudzej mene a nulovú zmenu daňového zaťaženia domácností (dt = 0).

1. Čerpanie zahraničného úveru v domácej mene Df = dG

- v domácej ekonomike dochádza k rastu dopytu a súčasne sa zvýši ponuka peňazí o Df = dM´. V prípade kontrolovaných úrokov centrálnou bankou, vzrastie dôchodok o dY´, pri nezmenenej hladine úrokových sadzieb. Za predpokladu rozloženia splátok úveru SD do viacerých období musí vláda postupne uhrádzať splátky v rozsahu SD/n daňovou formou alebo domácim úverom. Pri daňovom financovaní splátky dochádza k efektu čiastočného vytláčania, pri financovaní splátky domácim úverom dochádza k efektu vtláčania. Kontrolou úrokových mier centrálna banka eliminuje mobilitu zahraničného kapitálu – vyšší dôchodok vyvoláva tlak na deficit obchodnej bilancie, oslabenie výmenného kurzu a opätovné zlepšenie stavu obchodnej bilancie. 2. Čerpanie zahraničného úveru v cudzej mene Df . er = dG - v dôsledku devízového úveru dochádza na devízovom trhu k rastu ponuky devíz a k prebytku platobnej bilancie. V dôsledku posilnenia kurzu klesá čistý export. Okamžitý efekt vytláčania súkromného dopytu vládnymi výdavkami teraz opäť nenastáva, lebo v dôsledku rastu dôchodku rastie súkromná spotreba a pri konštantnej úrokovej miere stagnujú súkromné investície. Dochádza teda k efektu vtláčania, ktorý je však v dôsledku poklesu čistého exportu teraz nižší ako pri financovaní vládnych výdavkov úverom v domácej mene. Za predpokladu rozloženia splátok úveru SD do viacerých období musí vláda postupne uhrádzať splátky v rozsahu SD/n daňovou formou alebo domácim úverom. Pri daňovom financovaní splátky dochádza k efektu čiastočného vytláčania, pri financovaní splátky domácim úverom dochádza k efektu vtláčania. Splácaním úveru v jednotkách cudzej meny vláda v jednotlivých obdobiach zvyšuje na domácom devízovom trhu dopyt po devízach, čo vedie k znehodnoteniu výmenného kurzu domácej meny a k zvýšeniu čistého exportu – splátka úveru má tak pozitívny vplyv na rast dôchodku a na rast súkromnej spotreby.

Analýza a prognózovanie vo financiách - Otázka č. 26

Rovnice:

1. Čerpanie zahraničného úveru v domácej mene Df = dG

💹 Ďalšie referáty z kategórie Ekonomika