<p class="MsoBodyText">Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných daňami – na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, ak predpokladáte, že: ekonomiku je možné modelovo zobraziť modelom Hall – Taylora a centrálna banka kontroluje úrok.</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">IS – LM model otvorenej trhovej ekonomiky Halla a Taylora</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- vychádza z predpokladu dokonalej mobility medzinárodného kapitálu a z predpokladu existencie pružného výmenného kurzu meny</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- zaviedli zjednodušujúci predpoklad tzv. predeterminovaných cien Pp - cenová hladina je určovaná hladinou cien z predchádzajúceho obdobia P-1</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>
Rovnice:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">1. reálny sektor: Y = C + I + G + X</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">2. spotreba: C = C (Yd)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">3. investície: I = I (i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">4. čistý export: X = X (Y, i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">5. peňažný sektor: Ms/Pp = L (Y,i)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Prvá rovnica predstavuje známu dôchodkovú identitu, keď celkový dôchodok je súčtom investícií I, vládnych výdavkov G a čistého exportu X. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Druhá rovnica predstavuje štandardnú keynesovskú rovnicu spotreby, ktorá predpokladá, že pri zdanení domácnosti daňovou kvótou t je spotreba určená hladinou disponibilného dôchodku (1-t).Y. Lineárny tvar rovnice spotreby má tvar: C = a + b (1-t).Y.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Tretia rovnica je vlastne interpretovaný dopyt po investíciách ako všeobecne akceptovaná negatívna korelácia investícií a úroku – potom: I = e –d . i.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rovnicu pre čistý export Hall a Taylor matematicky formalizovali: X = g – m.Y – n.i. Čistý export je podľa tejto hypotézy negatívne korelovaný tak s celkovým dôchodkom, ako aj reálnou úrokovou mierou. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Piata rovnica je rovnicou rovnováhy peňažného sektora – krivka LM.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Dosadením druhej a štvrtej rovnice do prvej vzniká krivka IS pre otvorenú ekonomiku, ktorá vyjadruje dôchodkovú identitu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keďže model Halla a Taylora nepredpokladá žiadne obmedzenia na strane zdrojov, neuvažuje o plnej zamestnanosti a výroby na hranici potenciálneho outputu, prírastok vládneho dopytu tu nerezultuje do rastu cien, ale do rastu výroby.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Efekt vytláčania, tým že model uvažuje o zdanení dôchodkov domácností daňovou kvótou t, dochádza vždy k vytláčaniu súkromného dopytu vládnymi výdavkami, vytláčací efekt je totálny v rozsahu G = T.</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u>Scenár centrálnou bankou kontrolované reálne úrokové sadzby.</u></p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- centrálna banka reguluje množstvo peňazí Ms tak, aby úrokové miery i, zostali pri ľubovoľnej miere dôchodku na plánovanej úrovni, t.j. konštantné na hladine i = i konšt.(LM má horizontálny priebeh)</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p class="MsoBodyText"><strong style="">Pri daňovom financovaní rastu vládnych výdavkov a za predpokladu G = T, </strong>vláda zvyšuje dane z T na T + dT, takže vládne výdavky G = T + dT. Zvýšením daní sa znižuje disponibilný dôchodok domácností na: Y(1 – T – dT) = C + S, v dôsledku čoho poklesne súkromná spotreba aj formovanie úspor. </p> <p class="MsoBodyText">V prípade modelu pre otvorenú ekonomiku 1 jednotka vládnych výdavkov financovaných daňami spôsobuje zvýšenie agregátneho dôchodku o menej ako 1 jednotku.</p> <p class="MsoBodyText">Za predpokladu, že ponuka dlžobných úpisov (dopyt po kapitálu) sa nemení a na náznak rastu úrokových mier centrálna banka reaguje rastom ponuky peňazí, úroková miera a tým aj investičný dopyt zostane na pôvodnej úrovni. Efekt vytláčania je čiastočný – prebieha len cez pokles súkromnej spotreby a závisí od citlivosti čistého exportu na dôchodok.</p> <p class="MsoBodyText">Ďalším dôsledkom je tlak na pokles čistého exportu (deficit platobnej bilancie, následné oslabenie výmenného kurzu meny a opätovný rast čistého exportu).</p> <p class="MsoBodyText"><strong style="">Kontrolou úrokových mier centrálna banka vlastne kontroluje (eliminuje) efekt vytláčania súkromných investícií a v konečnom dôsledku aj celého súkromného dopytu.</strong></p>