<p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"><em style="">Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných úverom na domácom kapitálovom trhu – na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, ak predpokladáte, že: ekonomiku je možné modelovo zobraziť modelom Hall – Taylora a centrálna banka kontroluje úrok.</em></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">IS – LM model otvorenej trhovej ekonomiky Halla a Taylora</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- vychádza z predpokladu dokonalej mobility medzinárodného kapitálu a z predpokladu existencie pružného výmenného kurzu meny</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- zaviedli zjednodušujúci predpoklad tzv. predeterminovaných cien Pp - cenová hladina je určovaná hladinou cien z predchádzajúceho obdobia P-1</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>
Rovnice:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">1. reálny sektor: Y = C + I + G + X</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">2. spotreba: C = C (Yd)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">3. investície: I = I (i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">4. čistý export: X = X (Y, i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">5. peňažný sektor: Ms/Pp = L (Y,i)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Prvá rovnica predstavuje známu dôchodkovú identitu, keď celkový dôchodok je súčtom investícií I, vládnych výdavkov G a čistého exportu X. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Druhá rovnica predstavuje štandardnú keynesovskú rovnicu spotreby, ktorá predpokladá, že pri zdanení domácnosti daňovou kvótou t je spotreba určená hladinou disponibilného dôchodku (1-t).Y. Lineárny tvar rovnice spotreby má tvar: C = a + b (1-t).Y.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Tretia rovnica je vlastne interpretovaný dopyt po investíciách ako všeobecne akceptovaná negatívna korelácia investícií a úroku – potom: I = e –d . i.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rovnicu pre čistý export Hall a Taylor matematicky formalizovali: X = g – m.Y – n.i. Čistý export je podľa tejto hypotézy negatívne korelovaný tak s celkovým dôchodkom, ako aj reálnou úrokovou mierou. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Piata rovnica je rovnicou rovnováhy peňažného sektora – krivka LM.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Dosadením druhej a štvrtej rovnice do prvej vzniká krivka IS pre otvorenú ekonomiku, ktorá vyjadruje dôchodkovú identitu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keďže model Halla a Taylora nepredpokladá žiadne obmedzenia na strane zdrojov, neuvažuje o plnej zamestnanosti a výroby na hranici potenciálneho outputu, prírastok vládneho dopytu tu nerezultuje do rastu cien, ale do rastu výroby.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Efekt vytláčania, tým že model uvažuje o zdanení dôchodkov domácností daňovou kvótou t, dochádza vždy k vytláčaniu súkromného dopytu vládnymi výdavkami, vytláčací efekt je totálny v rozsahu G = T.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u>Scenár centrálnou bankou kontrolované reálne úrokové sadzby.</u></p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- centrálna banka reguluje množstvo peňazí Ms tak, aby úrokové miery i, zostali pri ľubovoľnej miere dôchodku na plánovanej úrovni, t.j. konštantné na hladine i = i konšt.(LM má horizontálny priebeh)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong style="">Pri úverovom financovaní domácim úverom </strong>vláda rast vládnych výdavkov dG kryje úverom D na domácom kapitálovom trhu a zmena daňovej sadzby sa rovná 0 (dG = D, dT = 0). Vládne výdavky tu nie sú korelované s dôchodkom, ale exogénny charakter. Dopyt vlády po úveroch o dG vyvolá na kapitálovom trhu zvýšenie dopytu z pôvodnej úrovne Io na nový rovnovážny stav: S (Y) = I (i) + dG - krivka IS sa posúva doprava, agregátny dopyt rastie, a v závislosti od hodnoty multiplikátora - rast vládnych výdavkov o 1, môže vyvolať rast dôchodku o menej, ale i o viac ako o 1.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Fixovaním úrokových mier centrálna banka eliminuje mobilitu zahraničného kapitálu – vyšší dôchodok vyvoláva tlak na deficit obchodnej bilancie, čo má za následok oslabenie výmenného kurzu a zlepšenie stavu obchodnej bilancie (čistého exportu). Pri kontrole úrokových sadzieb centrálnou bankou a pri úverovom financovaní vládnych výdavkov na domácom kapitálovom trhu nedochádza k efektu vytláčania, naopak dochádza k efektu vtláčania – súkromná spotreba v dôsledku rastu dôchodku rastie.</p>