<p class="MsoBodyText"><em style="">Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných úverom na zahraničnom kapitálovom trhu – na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, ak predpokladáte: scenár privatizačnej pasce a pružný režim výmenného kurzu.</em></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoBodyText">Pri pružných domácich cenách P a pri plávajúcom výmennom kurze er, množstvo reálneho exportu a reálneho importu prestáva byť len funkciou výmenného kurzu er a závisí aj od zmien domácich cien P: </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">P = er . Pw, resp. 1 = er . Pw/P = err, kde err predstavuje reálny výmenný kurz, resp. kurz parity kúpnej sily meny.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Ex = Ex (err)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Im = Im (err)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>
Rovnice:
1. Trh práce: Nd (w/P) = N* = Ns (w/P)
2. Trh kapitálu: dBd/P = S (i) = I (i) = dBs/P
3. Trh statkov: Y = f (N*)
4. Trh peňažný: M = k . P . Y*
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">5. Platobná bilancia: P . Ex (err) = er . Pm . Im (err), w = (w/P)*</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p class="MsoBodyText">Prvé tri rovnice vyjadrujú procesy určenia plnej zamestnanosti N*, rovnovážnej reálnej mzdy (w/P)*, stanovenie rovnovážnej úrokovej miery, stavu úspor a investícií, ako aj potenciálny produkt Y*. </p> <p class="MsoBodyText">Štvrtá a piata rovnica vyjadrujú formovanie cenovej hladiny P* a er* v závislosti od situácie na peňažnom trhu a od stavu platobnej bilancie. </p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p class="MsoBodyText"><strong style="">V prípade vzniku deficitu platobnej bilancie, t.j. nominálna hodnota importu je vyššia ako nominálna hodnota exportu: </strong></p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">a) na domácom devízovom trhu vzrastie dopyt po devízach, čo spôsobí devalváciu domácej meny voči zahraničným menám (rast er)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">b) alebo nastane odlev domácej meny do zahraničia v prípade nákupu devíz na svetovom devízovom trhu a pokles domácej cenovej hladiny </p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">c) a) a b) nastanú súčasne</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p class="MsoBodyText">Daňové i domáce úverové financovanie vládnych výdavkov vyvolávajú totálny efekt vytláčania a rast úrokových mier, nespôsobujú rast cien, ani reálne kurzové zmeny, ani zmeny v platobnej bilancii a peňažnom sektore.</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p class="MsoBodyText">Ak sa vláda rozhodne vládne výdavky G kryť zahraničným úverom v rozsahu Df – pri vyjadrení v domácej mene, resp. v rozsahu Dr = Df/er, pri vyjadrení v zahraničnej mene nastanú dve situácie:</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">1. pôžička vlády sa čerpá v národnej mene, zásoby množstva peňazí vzrastú o Df a predpokladáme, že dane T = 0. V dôsledku rastu množstva peňazí o dM = Df, dochádza na trhu statkov k posunu krivky agregátneho dopytu smerom hore. Keďže výroba je na hranici potenciálneho produktu nevyvolá to rast výroby, ale len rast cien, čo následne vyvolá posilnenie reálneho výmenného kurzu err (pokles jeho hodnoty) a vznik deficitu platobnej bilancie.</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoBodyText">2. pôžička vlády sa čerpá vo svetovej mene, čím vzrastie na domácom devízovom trhu ponuka devíz, čo spôsobí posilnenie nominálneho aj reálneho kurzu domácej meny (poklesne hodnota er aj err). To povedie k vzniku deficitu platobnej bilancie. Ak sa deficit uhrádza v cudzej mene, nastane pokles ponuky devíz na domácom devízovom trhu, oslabovanie nominálneho i reálneho kurzu a návrat platobnej bilancie do stavu rovnováhy.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p class="MsoBodyText">Takéto financovanie nevyvoláva na domácom kapitálovom trhu okamžitý rast dopytu a úroku. Za predpokladu rozloženia splátok úveru SD do viacerých období musí vláda postupne uhrádzať splátky v rozsahu SD/m daňovou formou alebo domácim úverom. V dôsledku toho dochádza k totálnemu efektu vytláčania súkromného dopytu vládnymi výdavkami, efekt sa len rozlíši v čase. Efekt vytláčania je rozšírený o vznik deficitu platobnej bilancie, ktorý v závislosti od spôsobu čerpania zahraničného úveru vzniká buď dôsledkom inflácie alebo v dôsledku posilnenia reálneho výmenného kurzu.</p>