<p class="MsoBodyText">Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných úverom na domácom kapitálovom trhu – na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, ak predpokladáte, že: ekonomiku je možné modelovo zobraziť modelom Hall – Taylora a centrálna banka kontroluje hladinu dôchodku.</p> <p class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">IS – LM model otvorenej trhovej ekonomiky Halla a Taylora</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- vychádza z predpokladu dokonalej mobility medzinárodného kapitálu a z predpokladu existencie pružného výmenného kurzu meny</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">- zaviedli zjednodušujúci predpoklad tzv. predeterminovaných cien Pp - cenová hladina je určovaná hladinou cien z predchádzajúceho obdobia P-1</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>
Rovnice:
<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">1. reálny sektor: Y = C + I + G + X</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">2. spotreba: C = C (Yd)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">3. investície: I = I (i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">4. čistý export: X = X (Y, i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">5. peňažný sektor: Ms/Pp = L (Y,i)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Prvá rovnica predstavuje známu dôchodkovú identitu, keď celkový dôchodok je súčtom investícií I, vládnych výdavkov G a čistého exportu X. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Druhá rovnica predstavuje štandardnú keynesovskú rovnicu spotreby, ktorá predpokladá, že pri zdanení domácnosti daňovou kvótou t je spotreba určená hladinou disponibilného dôchodku (1-t).Y. Lineárny tvar rovnice spotreby má tvar: C = a + b (1-t).Y.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Tretia rovnica je vlastne interpretovaný dopyt po investíciách ako všeobecne akceptovaná negatívna korelácia investícií a úroku – potom: I = e –d . i.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rovnicu pre čistý export Hall a Taylor matematicky formalizovali: X = g – m.Y – n.i. Čistý export je podľa tejto hypotézy negatívne korelovaný tak s celkovým dôchodkom, ako aj reálnou úrokovou mierou. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Piata rovnica je rovnicou rovnováhy peňažného sektora – krivka LM.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Dosadením druhej a štvrtej rovnice do prvej vzniká krivka IS pre otvorenú ekonomiku, ktorá vyjadruje dôchodkovú identitu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keďže model Halla a Taylora nepredpokladá žiadne obmedzenia na strane zdrojov, neuvažuje o plnej zamestnanosti a výroby na hranici potenciálneho outputu, prírastok vládneho dopytu tu nerezultuje do rastu cien, ale do rastu výroby.</p> <p class="MsoBodyText2">Efekt vytláčania, tým že model uvažuje o zdanení dôchodkov domácností daňovou kvótou t, dochádza vždy k vytláčaniu súkromného dopytu vládnymi výdavkami, vytláčací efekt je totálny v rozsahu G = T.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong style="">Centrálna banka reguluje množstvo (ponuku) peňazí Ms</strong>, tak aby reálna hladina dôchodku zostala pri ľubovoľnej zmene úroku na plánovanej úrovni, napr. na hranici potenciálneho outputu Yp, t.j. pre ľubovoľnú hladinu úroku centrálna banka prispôsobí množstvo peňazí (vertikálny priebeh krivky LM).</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rast vládneho dopytu má podobné dôsledky ako vo všeobecnom keynesovskom modeli. Nastáva totálne vytláčanie súkromného dopytu, ktoré v závislosti od spôsobu financovania vládnych výdavkov prebieha buď len cez súkromnú spotrebu (financovanie vládnych výdavkov zahraničným úverom), len cez investície (financovanie vládnych výdavkov domácim úverom), len cez súkromnú spotrebu a investície (financovanie vládnych výdavkov daňami). Nie je pritom dôležité, či centrálna banka kontroluje hladinu dôchodku na úrovni potenciálneho dôchodku, alebo na hladine nižšej.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rast vládnych výdavkov financovaných úverom na domácom kapitálovom trhu vo všeobecnom keynesovskom modeli spôsobí rast cien pri nezmenenej úrovni potenciálneho produktu – celkový dôchodok sa nemení, nenastáva vytláčanie súkromnej spotreby, ale súkromných investícií v rovnakom pomere ako sa menia vládne výdavky.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keďže dôchodok udržuje centrálna banka na konštantnej hladine, pohyby čistého exportu i výmenného kurzu teraz neovplyvňuje zmena dôchodku, ale úroková miera. Obnova rovnováhy platobnej bilancie prebieha cez reťazec: zmena úroku – zmena kapitálového účtu – zmena výmenného kurzu – zmena čistého exportu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>