Staviteľstvo starovekého Ríma sa vyznačovalo pokročilými technikami a materiálmi, ako je betón, ktorý umožnil výstavbu veľkolepých budov a ciest. Rimania prevzali architektonické prvky od Grékov a vyvinuli vlastné inovatívne metódy, pričom významnou postavou bol architekt Vitruvius. Rímske cesty a stavby, ako Panteón, sú dodnes obdivované a mnohé z nich prežili stáročia.
- Rimania boli vynikajúci stavitelia a inžinieri.
- Objavili betón, ktorý im umožnil stavať veľké budovy.
- Vitruvius napísal príručku De Architektura, ktorá sa zachovala.
- Rímski stavitelia ako prví použili veľké oblúky a kupoly.
- Via Appia bola prvou hlavnou cestou, ktorá spájala Rím s Capuou.
/p>
STAVITEĽSTVO STAROVEKÉHO RÍMA
Rimania boli vynikajúci stavitelia a inžinieri. Mnohé zo stavieb vybudovali tak dobre, že pretrvali dodnes. Rimania prevzali veľa svojich predstav o architektúre od Grékov, ale vyvinuli aj vlastne techniky. Medzi ich najvýznamnejšie objavy v stavebníctve patri betón. Umožnil im stavať veľkolepé budovy a zanechať trvale dedičstvo. Výrobu betónu objavili Rimania v druhom storočí pred Kristom. Výroba betónu zo sopečných hornín a hrubého štrku im umožnila budovať oveľa väčšie stavby. Predtým slúžil ako hlavný stavebný materiál kameň. ktorý bol však priťažký na budovanie povestných rímskych kupol a oblúkov. Vitruvius Jedným z najslávnejších architektov starovekého Ríma bol Vitruvius (asi 70.rokov pred Kristom až po začiatok 1.stor.po Kr.) Napišal desaťzväzkovú príručku De Architektura (o architektúre), jedinú pracú tohto druhu ktorá sa zachovala. Prináša v nej podrobné informácie o všetkých stránkach rímskeho inžinierstva a plánovania miest vrátene stavebných techník, materiálov a výzdoby. Rímsky stavitelia ako prví na svete použili veľké oblúky, ktoré im umožňovali stavať mosty a amfiteátre. Kupoly vytvárali tak, že kládli niekoľko oblúkov krížom jeden cez druhý. Najznámejšou kupolou je Panteón ríme">v Ríme, ktorý postavili r.27 pred Kristom ako chrám všetkým bohom. Vybudovali ho nalievaním betónu na drevenú kostru. Kupola je vysoká 43 metrov a má priemer 43 metrov. Cez otvor na vrchole kupoly vniká svetlo. Rimania boli najväčšími staviteľmi ciest v starovekom svete. Do začiatku roku 200 vybudovali 85000 km ciest, ktoré spájali všetky kúty ríše. Používali sa hlavne na presuny vojsk. Prvou hlavnou cestou bola Via Appia, ktorá viedla z Ríma do Capuy. Začali ju stavať roku 312 pred Kristom a jej dokončenie trvalo sto rokov. Hoci umenie Rimanov budovať cesty zaniklo spolu z ríšou, tie, ktoré vytvorili boli také kvalitne že mnohé sa zachovali dones. Niektoré sa doposiaľ používajú. Iné tvoria základ dnešných ciest a železničných tratí. sloh/miesto-kde-sa-rad-vraciam/" class="wiki-link" title="Viac o: miesto">Miesto kde Via Appia vyúsťovala do Ríma, vrúbili hrobky a pomníky. V medziach posvätných hraníc mestských múrov sa totiž nesmelo pochovávať. Jednu z najslávnejších zachovaných veľkých hrobiek postavili pre rímsku šľachtičnú Cecíliu Metellu – jej otec a manžel boli zámožný patricijovia a úspešný vojvodcovia v období republiky. Rímske cesty sledovali čo najkratšiu, najrovnejšiu a najpriamejšiu trasu. Pri ich budovaní vykopali asi m hlbokú priekopu, ktorú naplnili vrstvami piesku, hrubého štrku a cementu. Navrch položili ploché kamene. Cesty stavali mierne vyklenuté a po oboch stranách/ vyhĺbili jarky, ktorými odtekala dažďová voda.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto bol Vitruvius a aké dielo napísal?
Vitruvius bol slávny architekt starovekého Ríma, ktorý napísal desaťzväzkovú príručku De Architektura, jedinú zachovanú prácu tohto druhu.
Aké materiály používali Rimania pri stavbe ciest?
Rimania pri stavbe ciest používali piesok, hrubý štrk a cement, pričom cesty stavali mierne vyklenuté a s odvodňovacími jarkami.
Aké sú niektoré známe rímske stavby, ktoré prežili do súčasnosti?
Medzi známe rímske stavby patrí Panteón v Ríme a mnohé cesty, ktoré sú dodnes v používaní alebo tvoria základ moderných ciest.