Alexandrijský maják, postavený na ostrove Faros, bol jedným z najvýznamnejších architektonických diel staroveku. S výškou 180 metrov slúžil ako maják a symbol kultúrneho pokroku Alexandrie. Počas svojej existencie prežil niekoľko zničení, vrátane požiaru a zemetrasenia, a nakoniec bol rozobraný na stavebný materiál. Pozostatky majáka boli objavené až v 20. storočí.
- Maják mal výšku 180 metrov a bol viditeľný do vzdialenosti 50-56 km.
- Bol postavený na štvorcovom pôdoryse s vežami v rohoch a centrálnou vežou.
- Maják bol zničený požiarom a zemetrasením, a jeho pozostatky boli objavené v r. 1962.
Od Plinia zase vieme ako vyzerala. Na základni štvorcového pôdorysu so 180-190 metrovými stranami stál jozef-gregor-tajovsky-statky-zmatky-828/" class="wiki-link" title="Viac o: gregor">gregor-velky/" class="wiki-link" title="Viac o: veľký">veľký jednoposchodový palác s vežou v každom zo štyroch rohov. Z jeho stredu vystupovala 70-80 metrov vysoká, postupne sa zužujúca veža ukončená cimburím. Zo stredu tejto prvej veže vystupovala veža druhá, rovnako vysoká a s kamennou plošinou na vrchole.
Na plošine stála okrúhla stĺpová sieň, v ktorej sa v noci udržiaval oheň. Na stĺpoch spočívala pyramídová veža a na podstavci na jej vrchole stála socha jedného z prvých dvoch Ptolemaiovcov, “bohov, chrániacich plavcov.” Celý alexandrijský maják bol vysoký 180 metrov a za noci ho bolo vidieť do diaľky 50-56 kilometrov. Strabónov “biely kameň” bol mramorom. Nádhera vysoká kultúrna úroveň Alexandrie dosť iritovala čoraz silnejšiu Rímsku ríšu. Caesar si ju podmanil, a keď sa obyvateľstvo príliš vzpieralo, r. 48 pred n. l. dal zničiť dve najväčšie pýchy mesta: Múzeum sa ocitlo v plameňoch a maják v troskách. V r. 41-65, za vlády Claudia a Nerona, bol maják obnovený. V 4. st. n. l. ho poškodilo geografia/zemetrasenie-2/" class="wiki-link" title="Viac o: zemetrasenie">zemetrasenie a odvtedy fungoval iba ako denný maják. V 10 st. prišlo ďalšie zemetrasenie a “skrátilo” ho na štvrtinu bývalej výšky. V polovici 13. st. už bol úplne zbytočný – prístavy boli silne zanesené pieskom a ostrov Faros sa stával polostrovom. Začiatkom 14. st. ho miestne obyvateľstvo zvolilo za vhodný stavebný materiál; zemetrasenie r. 1326 bolo už len “ranou z milosti. ”Pozostatky alexandrijského majáku sa našli až v r. 1962. Vtedy sa jeden taliansky športový potápač ponáral pri tureckej pobrežnej pevnosti z 15. st., stojacej tam, kde predtým maják. Na morskom dne našiel mramorové stĺpy jeho priečelia. Keď bola neskôr sprístupnená turecká pevnosť, ukázalo sa, že niektoré schody jej schodísk sú z mramoru majáka. Na záver by som sa rád vrátil k výške alexandrijského majáka. Viem, že je to otázka pri divoch sveta bezpredmetná, ale bol tak vysoký maják vôbec potrebný? Farológia, veda o majákoch, tvrdí, že nie. Faros ale nebol iba majákom. Bol symbolom Alexandrie – fyzika/rychlost-svetla/" class="wiki-link" title="Viac o: svetla">svetla kultúry v tmách úpadku.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy bol alexandrijský maják postavený?
Maják bol postavený v období medzi 3. a 4. storočím pred n. l.
Akú funkciu mal alexandrijský maják?
Maják slúžil ako navigačný bod pre námorníkov a symbol kultúrneho pokroku Alexandrie.
Kedy boli objavené pozostatky majáka?
Pozostatky alexandrijského majáka boli objavené v roku 1962.