Referát sa zaoberá významom Alexandrie ako kultúrneho a vedeckého centra v starovekom svete, pričom sa zameriava na Múzeum a jeho knižnicu, ako aj na stavbu Alexandrijského majáku, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta.
- Alexandria bola vedeckou veľmocou a kultúrnym centrom helénskeho sveta.
- Múzeum obsahovalo 700 000 zvitkov a poskytovalo učencov s bytmi, stravou a platom.
- Múzeum sa zaoberalo rôznymi vednými odbormi vrátane filozofie, histórie, astronómie a medicíny.
- Alexandrijský maják bol postavený v rokoch 300-280 pred n. l. a bol jedným zo siedmich divov sveta.
- Maják bol navrhnutý architektom Sostratusom z Knidu a bol postavený z bieleho kameňa.
Ani ďalší Ptolemaiovia nezaháľali; keď Caesar dobyl Alexandriu, obsahovala knižnica Múzea aj s kópiami 700 000 zvitkov a Zoznam tých, čo vynikli v hociktorom odbore ľudských vedomostí, a ich spisov, katalóg knižnice, mal 120 dielov. O zvitky sa dobre starali učenci. O učencov sa dobre staral zase štát. Po vymenovaní kráľom dostali byt – mohli si vybrať, či v budove, alebo v meste – stravu a dobrý plat. V Múzeu mali dostatok priestoru na vlastnú profesijnú realizáciu. Okrem knižnice a študovní sa mohli venovať zoologickej, či botanickej záhrade, alebo pracovať v mechanických dielňach. V Múzeu sa študovali a vyučovali všetky súdobé vedné odbory: filozofia, história, zemepis, astronómia, fyzika, medicína, matematika, filológia; za vedný odbor sa pokladala aj literárna kritika a poézia. Vedeckých diskusií o výsledkoch bádania sa často zúčastňoval aj kráľ. Vďaka Múzeu sa Alexandria stala vedeckou veľmocou a dôležitým kultúrnym centrom celého helénskeho sveta. Bola však aj prístavným mestom, čo je atribút predpokladajúci prítomnosť majáku. Mohla mať ale taká vznešená metropola maják obyčajný? Rozhodne nie. Ptolemaiovci nešetrili ani na ňom. Siedmy div sveta stál 800 talentov. Alexandrijský maják vznikol pravdepodobne v rokoch 300-280 pred n. l., za vlády prvých dvoch Ptolemaiov. Jeho stavbou poverili Sostrata z Knidu, o ktorom sa nedochovali takmer žiadne správy. Vie sa, iba že bol dobrým diplomatom a architektonicky sa prezentoval pri stavbe visutých promenád v Knide. Ani o jeho pracovnom postupe pri stavbe majáku sa žiadny antický spisovateľ nezmieňuje. Pravdepodobne pri nej použil všetku dostupnú antickú “high science-and-us/" class="wiki-link" title="Viac o: technology">technology,” ako napr. žeriav, Archimedova skrutka, či Archimedov kladkostroj; nasvedčuje tomu aj náklad stavby. Čo starovekí autori zanedbali na opise stavby a životopise jej architekta, vynahradili na opise majáku. Zo Strabónovho Zemepisu sa dozvedáme kde stál: “Ostrov Faros má dva výbežky, jeden z nich sa tiahne k pevnine, k polostrovu, ktorý z nej vystupuje. … Najkrajnejší výbežok ostrova tvorí skala obklopená morom. Na tejto skale stojí obdivuhodná mnohoposchodová veža, postavená z bieleho kameňa, ktorá sa volá rovnako ako ostrov. … Pobrežie je totiž … nízke, obklopené skalami a plytčinami; je tu teda potrebné vysoké a z mora dobre viditeľné znamenie pre plavcov, aby ľahko našli vchod do prístavu.”
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký bol význam Múzea v Alexandrii?
Múzeum v Alexandrii bolo významným kultúrnym a vedeckým centrom, kde sa študovali a vyučovali rôzne vedné odbory a poskytovalo učencov s potrebnými prostriedkami na ich prácu.
Kto bol architekt Alexandrijského majáku?
Architektom Alexandrijského majáku bol Sostratus z Knidu, o ktorom sa však zachovalo veľmi málo informácií.
Prečo bol Alexandrijský maják považovaný za jeden zo siedmich divov sveta?
Alexandrijský maják bol považovaný za jeden zo siedmich divov sveta kvôli svojej impozantnej architektúre, výške a významu ako navigačného bodu pre námorníkov prichádzajúcich do prístavu.