Referát sa zaoberá historickým vývojom peňažných sústav v Čechách, Morave a Slovensku, pričom sa zameriava na razbu mincí, ich hodnotu a používanie v rôznych historických obdobiach.
- Najstaršie mince razili Kelti v 1. a 2. storočí.
- Veľkomoravské hrivny a ich systém váhových násobkov.
- Obdobia platnosti mincí: denárové, grošové a toliarové.
- Zavedenie pražských grošov Václava II. v roku 1300.
- Razba zlatých florénov v Uhorsku a ich popularita v Európe.
- Vytvorenie konfederácie Čiech a Moravy v roku 1619 a razba samostatných mincí.
- Protihabsburské povstanie a razba libertášov Františkom Rákoczim.
- Zavedenie papierových peňazí v Rakúsku v roku 1762.
Čechy, Morava a Slovensko (Uhorsko) - Peňažné fyzika/oznamovacie-sustavy/" class="wiki-link" title="Viac o: sústavy">sústavy týchto troch krajín sa v minulosti vyvíjal oddelene alebo sa naopak celé storočia vzájomne dopĺňali, či dokonca spolu splývali. Najstaršie mince na ich území razili v 1. a 2.storočí Kelti v opidách v stredných Čechách a najmä na území historia-bratislavy/" class="wiki-link" title="Viac o: bratislavy">Bratislavy. Na Veľkej Morave sa mince nerazili. Moravania platili železom spracovaným do zvláštnych sekerovitých hrivien. Predpokladáme,že na platenie sa používali aj plátené šatôčky, aké ešte v roku 965 videl na pražských trhoviskách židovský kupec Ibrahim Ibn Jakub.
Strieborné mince-denáre začali v Čechách, na Morave a na Slovensku obiehať až po zániku Veľkej Moravy. Ich razba nadviazala na menový systém, ktorý zaviedol vo Franskej ríši osobnosti-zivotopisy/karol-velky-zivotopis/" class="wiki-link" title="Viac o: karol veľký">Karol Veľký v roku 781. Obchod však potreboval aj mince väčšej hodnoty. Začiatkom 14.storočia pribudli groše a florény (dukáty), v 16.storočí toliare.Podľa toho rozoznávame tri základné menové obdobia-denárové,grošové a toliarové,ktoré sa skončilo až v roku 1892 zavedením korunovej meny.
Platidlá a obdobia ich platnosti Veľkomoravské hrivny vytvárajú sústavu váhových násobkov ako výrazu ich hodnoty. Aby sa uľahčilo ich používanie, mali otvory, cez ktoré sa dali zviazať. Uhorské, moravské a české denáre obsahovali približne 1,5 g papiera/" class="wiki-link" title="Viac o: striebra">striebra. Spočiatku jeden denár stačil dospelému človeku na živobytie na celý mesiac, ale neskôr ich hodnota viditeľne klesla. Denáre poznáme napr.-Denár Vladislava II., Denár Bela II. a Denár údelného kniežaťa Svätopluka.
Zvýšená potreba mincí vyvolala potrebu zrýchliť ich razbu. Preto sa začal používať veľmi tenký plech, ktorý umožňoval raziť niekoľko jednostranných mincí jedným úderom razidla. Také mince nazývame brakteáty. Napr.-český a moravský brakteát Přemysla Otakara II.
V roku 1300 Václav II. zaviedol nové mince -pražské groše. Zakrátko sa stali obľúbeným stredoeurópskym platidlom. Napr.Pražský groš Václava II.,Groš Karola Róberta.V Uhorsku sa razba grošov nerozšírila. Uhorsko malo bohaté zlaté bane na Slovensku, a preto uprednostňovalo razbu zlatých florénov (dukátov). Skoro sa stali chýrne po celej Európe. Napr.-Florény Karola Róberta. Nedostatok zlata na razbu dukátov viedol k myšlienke raziť mince obsahujúce jednu unciu striebra(32g). Ich hodnota sa rovnala dukátu. Podľa druhej časti nemeckého mena Jáchymova / JOACHIMSTAL /, kde sa tiež razili, ich nazvali toliare, napr. toliar Karola VI. Typickou mincou stredočeských keltov boli zlaté miskovité dúhovky.
Na území Bratislavy sa razili strieborné tetradrachmy s menami keltských veľmožov, napr. Biatec a Nonnos. V roku 1619 Čechy a Morava vytvorili konfederáciu. Jej výrazom sú aj samostatné české a moravské mince. V 16. a 17. storočí na Morave obiehali predovšetkým mince olomouckých biskupov razené v Kroměříži. napr. 12-grajciar moravských stavov a 24-grajciar českých stavov. Približne od 17. storočia sa ako drobná minca začali používať grajciare. Stodvadsať grajciarov sa rovnalo toliaru. Pôvodne sa razili zo striebra, od čias Márie Terézie už len z medi. Boli napr. troj- a pätnásťgrajciare.
V rokoch 1704-1706 vypuklo protihabsburské povstanie vedené Františkom Rákoczim, ktorý v Košiciach a vo Veľkej Bani razil mince s nápisom "PRO LIBERTATE" (Za slobodu). Z toho vznikol na Slovensku ich ľudový názov - libertáše, napr. desaťpolturák Františka Rákocziho. V roku 1762 zaviedlo Rakúsko papierové peniaze, nazývané bankocetle. Ich hodnotu udávali v zlatkách (guldenoch). Jedna zlatka sa rovnala 1/2 toliara. Banovky si získali obľubu a v 19. stročí sa väčšina platieb už vykonávala papierovými peniazmi, ako napr. štátovka v hodnote 50 guldenov, a či bankocetľa v hodnote 10 zlatiek.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy sa začali raziť prvé mince na území Čiech a Slovenska?
Prvé mince na území Čiech a Slovenska razili Kelti v 1. a 2. storočí.
Aké boli tri základné menové obdobia v histórii týchto krajín?
Tri základné menové obdobia sú denárové, grošové a toliarové.
Čo sú to libertáše a kedy sa razili?
Libertáše sú mince razené Františkom Rákoczim počas protihabsburského povstania v rokoch 1704-1706.