Zeler je stará kultúrna rastlina s liečivými vlastnosťami, známa už v staroveku. Pestuje sa ako zelenina a liečivo, obsahuje vitamín C a ďalšie cenné látky. Zeler má rôzne odrody a môže byť nebezpečný pri infekcii hubou Sclerotínia sclerotiorum.
- Zeler je známy už od staroveku ako liečivo a zelenina.
- Pestuje sa v rôznych odrodách, vrátane hlavatého, vňaťového a vybielených stoniek.
- Obsahuje vitamín C a cenné látky, ktoré sú prospešné pre zdravie.
- Môže byť nebezpečný pri infekcii hubou, ktorá spôsobuje alergie.
- Zeler je tradičné prírodné liečivo a obľúbená zelenina po celom svete.
Zeler patrí k veľmi starým kultúrnym rastlinám, ktoré boli známe už v starom Egypte, Grécku a Ríme. Rastliny sa nepoužívali len ako drogy-liecive-i-navykove/" class="wiki-link" title="Viac o: zelenina">zelenina. Podľa historických dokladov zeler bol známy najprv ako liečivo.
Na medicínske účely sa pestoval už v starom Egypte. Hippokrates ho odporúčal ako diuretikum (močopudný prostiedok). Ako lahôdková zelenina na prípravu polievok a na dusenie sa spomína až začiatkom 17. stor. vo Francúzsku. Aj v 18. stor. sa používal ako liečivo. V Oriente sa dodnes používa takmer výlučne ako liečivo (Iránci si pri bolestiach hlavy varia plody zeleru a vdychujú aromatickú paru). Listy i stonky boli symbolom smútku. Zeler je i dnes veľmi obľúbenou zeleninou, pestovanou nielen v Európe, ale i všade inde na svete. Známe sú hlavne tri šľachtené sorty: zeler s hlavatou koreňovou buľvou pestovaný aj u nás, sorty vňaťové a sorta s hrubými vybielenými stonkami známa vo Francúzsku. Okrem týchto šľachtených odrôd jestvuje aj divoko rastúci zeler, ktorý sa vyskytuje aj u nás na močaristých miestach. Jeho latinský botanický názov Apium graveolens v preklade znamená ,,hlava silne voňajúca". Zeler patrí do čeľade mrkvovitých. Je dvojročná rastlina a vysádza sa zo semienok. Má delené listy, ktoré sú sýtozelené, hladké a lesklé, nepravidelne zubaté. Všetky časti zeleru obsahujú vitamín C a ďalšie cenné látky. Možno ho uchovávať celú zimu a mať ho k dispozícii v čerstvom stave. Predmetom zberu sú v druhom roku rastu buľvy a vňať určené predovšetkým pre potravinársky priemysel a plody nesprávne označované ako semená, ktoré sa používajú na lekárske účely, na prípravu tinktúry a esencie. Zeleru dodáva charakteristickú arómu špecifická silica zvaná apiol, ktorej je najviac v plodoch a najmenej v koreňoch. Menej je známe, že zeler môže byť za určitých okolností pre ľudský organizmus aj nebezpečný. Keď je infikovaný ružovočervenou hubou Sclerotínia sclerotiorum, vyvoláva alergické ochorenie. Napriek tomuto nebezpečenstvu zeler patrí biologicky a kaloricky medzi najhodnotnejšiu zeleninu a netreba zabúdať ani na to, že je stáročnou tradíciou overeným prírodným liečivom.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú historické využitia zeleru?
Zeler bol pôvodne používaný ako liečivo v starovekom Egypte a Grécku, neskôr sa začal pestovať aj ako zelenina.
Aké sú hlavné odrody zeleru?
Hlavné odrody zeleru sú hlavatý, vňaťový a zeler s hrubými vybielenými stonkami.
Je zeler bezpečný pre konzumáciu?
Zeler je väčšinou bezpečný, avšak môže byť nebezpečný, ak je infikovaný hubou Sclerotínia sclerotiorum, ktorá spôsobuje alergické reakcie.