Od praveku k staroveku

Doba bronzová na Slovensku

• Slovensko bolo v tomto období križovatkou obchodných ciest a veľký producent medi, ktorá sa ťažila najmä v Slovenskom Rudohorí
• vystriedalo sa tu viacero kultúr
• na V Slovensku to bola Otomanská kultúra – konkrétne nálezisko – masívne kamenné hradby v Spišskom Štvrtku, bol to dôsledok vplyvu mykénskej civilizácie alebo mykénskej kultúry
• v Gánovciach sa našla železná rukoväť dýky – bol to prvý nález železa v strednej Európe a dokazuje obchodné styky s Chetitmi (územie Turecka)

Doba železná na Slovensku

HALŠTATSKÁ

LATÉNSKA

 pozri PRAVEK (posledná strana)

Starovek a/ obdobie staroorientálnych štátov (riečnych civilizácií) b/ obdobie antiky (staroveké Grécko a Rím)

• hovoríme o otrokárskej spoločnosti

OBDOBIE STAROORIENTÁLNYCH ŠTÁTOV

Mezopotámia (grécky pôvod, medziriečie)

• územie medzi Eufratom a Tigrisom - Irak

-„kolíska ľudskej civilizácie“

• na S bola ohraničená púšťou, na J morom
• najstaršie osídlenie – 5.tisíročie pred Kristom
• osídlenie sa koncentrovalo najmä do južnej oblasti, kde žil národ Sumerov (národ neznámeho pôvodu)
• 3700 pred Kristom – Sumeri budovali mestské štáty (najstaršie mestá na svete)

SUMERI:

• prví sa začali venovať poľnohospodárstvu, pretože tu bola na to najvyhovujúcejšia pôda
• mali vybudovanú sieť zavodňovacích, ale aj odvodňovacích kanálov, pretože v auguste ich postihovali záplavy
• pestoval sa jačmeň, pšenica, ľan, sézam (z ktorého vyrábali olej), vínna réva, granátové jablká, figy, ďatlové palmy,

strukoviny, cibuľa, proso, jablone a hrušky

• choval sa i dobytok, kone, ovce, kozy
• kon. 4.tis. pnl začali používať hrnčiarsky kruh
• 3 tisíc pnl – Sumeri vynašli techniku liatia medi + koleso (používané na bojových vozoch)
• okolo roku 3300 pnl – začali používať (piktografické) písmo  obrázok znázorňoval nejaké slovo; napríklad: priateľstvo =,

nepriateľstvo x, pole IIII,.....  neskôr sa toto písmo zjednodušilo, vyvinulo sa z neho klinové písmo, ktoré bolo fonetickým typom písma

• boli zruční v remeselnej výrobe – v spracovaní kovov, v stavbe člnov, vozov, i v staviteľstve
• Sumeri ako stavebný materiál používali hlinu (zmiešala sa so zvyškami rastlín, potom z tejto hmoty vytvarovali tehly, ktoré

sušili 2-5 rokov) – tehly, ktoré oblievali asfaltom – ten pôsobil teda ako spojivo stavebného materiálu; neskôr začali používať glazúru (najčastejšie modrú), ale iba zvonku, na stavbu palácov a chrámov

• sumerské mesto bolo obohnané hradbami; dominatnými stavbami boli: palác, chrám, neskôr aj obytné domy
• mali vybudovanú kanalizáciu
• miestnosti vykurovali naftou
• chrámy stavali na vrchole stupňovitých veží – nazývali sa zikkuraty

- chrámové hospodárstvo:

• chrám vlastnil pôdu, ktorá bola rozdelená takto: -časť pôdy patrila bohom

-časť bola určená pre chrámový personál -časť bola daná do prenájmu -časť patrila panovníkovi

• v najstarších dobách bol panovníkom najvyšší kňaz
• v chráme sa tiež sústreďovala remeselná výroba a obchod; do chrámu sa odovzdávali aj dane vo forme obilia, ktoré potom

kňazi prerozdelovali medzi ľud tak, ako to potreboval

• popri chrámovej pôde vlastnili pôdu aj slobodní roľníci, boli povinní starať sa o zavlažovacie kanály, zúčastňovať sa -

verejných prác a platiť dane

• úradníci boli vyberačmi daní, pisármi, dozorcami, účtovníkmi, správcami; úradníci boli prvými účtovníkmi
• zo vzájomných bojov medzi sumerskými mestami vznikla potreba vydržiavať vojsko a mať vojenského veliteľa, ktorý sa stal

neskôr panovníkom a plnil aj funkciu najvyššieho sudcu, kňaza, zabezpečoval mier v štáte, úrodu a dobrý vzťah k bohom

• chrámové hospodárstvo sa zmenilo na palácové  zmenilo sa, lebo sa zmenilo štátne zriadenie, hromadili sa majetky

a ukázala sa potreba veliteľa, z ktorého vznikol panovník a ten býval v paláci

• najvýznamnejšie mestá – Ur, Uruk, Lagaš, Kiš a Eridu
• okolo roku 2340 pnl vznikla na území Mezopotámie Akkadská ríša
• do S časti ríše vpadli semitské kmene neznámeho pôvodu
• v meste Kiš sa zmocnil vlády úradník Sargon, za hlavné mesto si vybral Akkad, nachádzajúci sa v strednej Mezopotámií
• Sargon postupne ovládol sumerské mestá na J, dobyl Sýriu, dosiahol stredomorské pobrežie a preplavil sa až na ostrov na

Cyprus

• okolo roku 2150 pred Kristom – kmene Galejcov ovládli J Mezopotámiu, ale niektoré sumerské mestá zostali samostatné,

ako napríklad Lagaš (jediné sumerské mesto, ktoré si uchránilo samostatnosť) s vládcom Gudeom (Gudeas), ktorý podporoval umenie, kultúru, staviteľstvo, podporoval aj obchod (dovoz cédrového dreva z Libanonu, medi a zlata z Malej Ázie, kameňa z J Iránu)

• panovník využíva pomoc svojich úradníkov, je najvyšším sudcom, vojenským veliteľom, politickým predstaviteľom štátu =

= orientálna despocia – ríša je silne centralizovaná, riadená úradníkmi

• roky 1950-1894 pred Kristom sú obdobím vlády 3.dynastie z mesta Ur, čo znamenalo obnovenie prosperity sumerských

štátov, je to obdobie budovania štátneho aparátu + obdobie najstaršej zbierky zákonov, nazývanej kódex Urnammu

• je to aj posledné obdobie Sumerov, pretože koncom tejto doby prestali existovať ako politický útvar, postupne boli

asimilovaní inými národmi

• Sumerov zničili predovšetkým vpády Amorepcov a Elamitov

Starobabylonská ríša /1894-1594 pnl/

• jeden z náčelníkov amorejského kmeňa založil na S Babylon
• najvýznamnejším panovníkom Babylonu bol Chammurapi (ten, ktorý ustanovil spravodlivosť na zemi)
• Chammurapi sústredil so svojich rúk politickú, súdnu, hospodársku a administratívnu moc, krajinu rozdelil na oblasti

spravované správcami, ktorí zodpovedali za dodržiavanie zákonov, za obrábanie pôdy a udržiavanie kanálov

• Chammurapi vydal zákonník, ktorý dal vytesať do stĺpov
• tento zákonník upravoval vzťahy medzi obyvateľmi ríšu a obsahoval trestné, majetkové, obchodné a rodinné právo

(OKO ZA OKO, ZUB ZA ZUB)

• nastáva veľký rozvoj kultúry (astronómia, matematika)

Rozdelenie starobabylonskej spoločnosti – 3 skupiny:

• privilegované obyvateľstvo • slobodní roľníci =muškéni – starali sa o pôdu, zavlažovacie kanály, o chrámy a paláce • závislí obyvatelia – otroci (z vojnového zajatia) – nemali práva

• okolo roku 1500 pred Kristom sem vpadali kmene Kasitov
• okolo roku 1160 pred Kristom vzniká Asýrska ríša s hlavným mestom Aššur v severnej Mezopotámií

Asýria /1160-612 pnl/ -vynikajúci obchodníci

• bohatstvo Asýrie spočívalo v obchode s kovmi, obilím, vínom, vozmi, ovocím, koňmi a dobytkom
• Asýrčania kontrolovali oblasť Sýrie, výrobu železa v Malej Ázii, ťažbu a dovoz dreva z Libanonu, ťažbu striebra
• v 7.st. pnl Asýrčania dobyli Egypt a tiež Palestínu; z dobytých území vytvorili provincie, t.j. vazalské štáty spravované

guvernérmi, ktorí boli zodpovední panovníkovi, boli vyberačmi daní, účtovníkmi, správcami

• okrem ríše bola dobre organizovaná aj armáda – vojaci sa vyznačovali krutosťou na dobytých územiach
• hlavným mestom bol Aššur, ale Ašurbanipal (jeden z posledných panovníkov) preniesol hlavné mesto do Ninive kvôli jeho

bohatstvu, prepychu, umeniu a veľkej knižnici s 500 textami na hlinených tabuľkách)

• v roku 612 pnl sa Babylončania a Médi spojili a dobyli Ninive, čo znamenalo zničenie Asýrskej ríše  na jej troskách

vznikla Médska a Novobabylonská ríša

• najvýznamnejším panovníkom Novobabylonskej ríše bol Nabukadnesar, ktorý dobyl Sýriu a v roku 587 pnl aj Jeruzalem,

odkiaľ odvliekol Židov do babylonského zajatia, dal prestavať Babylon (za jeho vlády sa Babylon stal najbohatším a najprepychovejším mestom sveta) , jeho opevnenia a dal vystavať známu babylonskú vežu vysokú 70m, na vrchole bol chrám boha Marduka

• po Nabukadnesarovi nastupuje kráľ Nabonich, ktorý ovládol arabské územie, tiež uskutočnil náboženské reformy
• z V ohrozujú územie Babylonu Peržania, ktorí ovládli územie Babylonu roku 539 pnl, na ich čele stál kráľ Kýros, ktorý

umožnil zajatým Židom návrat späť do vlasti

• kráľ Kýros sa stal zakladateľom Perzskej ríše

Kultúra Mezopotámie

• v školách sa učili písanie, čítanie, gramatiku, matematiku, botaniku, zoológiu, zemepis, literatúru

literatúra : písala sa lyrická aj epická poézia, hymny, modlitby, príslovia v odbornej literatúre sa písali súdne záznamy, hospodárske a politické správy Epos o Gilgamešovi matematika : poznali násobilku, delenie, používali desiatkový a šesťdesiatkový číselný systém, poznali zásadu Pytagorovej vety,

• 2. a 3.odmocninu,

vedeli vypočítať plochu štvorca, obdĺžnika a trojuholníka, objem kocky i hranola, používali jednotky miery a váhy astronómia : poznali rozdiel medzi stálicami a obežnicami, vynašli kalendár, rok mal 12 kalendárnych mesiacov, mesiac 30 dní a deň 12 dvojhodín lekárstvo : liečivá boli rastlinného a živočíšneho pôvodu, poznali chlorid sodný (používali ho na dezinfekciu) a dusičnan draselný hudba : najstarším hudobným nástrojom bola harfa náboženstvo : polyteistické (viera vo viacerých bohov)

najvýznamnejší bohovia:

-boh zeme – Enlit -bohyňa lásky – Ištar -boh mesiaca – Sin -najvyšší babylonský boh bol Marduk

Staroveký Egypt

• oblasť delty Nílu bola osídlená už v 5.tisícročí pred Kristom

- prírodné podmienky:

• striedanie záplav s obdobiami sucha • úroda sa zberala 2-krát do roka – subtropické podnebné pásmo

• existovali 3 ročné obdobia: achet (jún - september = obdobie záplav)

perek (október – február = zima) chemu (marec – jún = leto)

• poľnohospodárstvo záviselo od záplav, voda zo záplav musela vydržať celé leto, preto bola vybudovaná sieť kanálov,

vodných nádrží, hrádzí

• pestovalo sa obilie, strukoviny, zelenina, ďatlovníky, figovníky, granátové jablká, rôzne druhy ovocia
• chovali ovce, kozy, hydinu, hovädzí dobytok, venovali sa rybolovu
• na púšti sa nachádzali nerastné suroviny, boli tu najmä ložiská zlata

koniec 4.tis. pnl– Egypt sa delí na Horný a Dolný Egypt Horný Egypt – červená koruna symbolizovala Nílske údolie po Asuán Dolný Egypt – biela koruna symbolizovala deltu Nílu

• 3000 pnl – faraón Meni zjednotil Horný a Dolný Egypt, hlavným mestom sa stal Memfis (Menofer)
• Meni je zakladateľom Starej ríše
• v Egypte vládlo 31 dynastií

Stará ríša (3000-2134 pnl)

• 3.-6.dynastia
• používali hieroglifické písmo – bolo to písmo, ktoré označovalo slová, bolo posvätné, používali ho najmä kňazi a úradníci;

neskôr sa pre bežný život zjednodušilo

• štruktúra spoločnosti ♥ na čele stál faraón, ktorý riadil celú správu zeme, menoval úradnícke funkcie, rozhodoval o

vojne a mieri, bol vyhlásený z hľadiska svojho úradu za boha, respektíve za syna boha Ré (boh slnka), preto mu prináležali božské pocty ♥ vezír – najdôležitejší úradník - najvyšší sudca, pokladník, vojenský veliteľ ♥ pisári, dozorcovia, vyberači daní, stavitelia,...

• faraóni podnikali vojnové ťaženia do Lýbie a Núbie, odkiaľ sa do Egypta hrnulo bohatstvo, otroci, cédrové drevo, dobytok, kovy,...
• stavali sa pyramídy; 1.pyramída bola postavená okolo roku 2600 pred Kristom, dal ju postaviť faraón Džosér v Sakkare, bola to stupňovitá pyramída, ktorú postavil staviteľ a lekár Imhotep (autor spisu O etike a morálke)
• najväčšia pyramída bola Cheopsova pyramída v Gíze (Cheops je zakladateľom pohrebiska v Gíze)
• pyramídy boli hrobkami a symbolizovali hospodársku a politickú silu Egypta
• ríša sa rozdelila na nómy, na čele ktorých boli nomarchovia
• oslabená moc faraónov a konflikty medzi nomarchami spôsobili prvé medziobdobie (2134-2040 pnl)
• nomarcha Mentuhotep zjednotil Egypt a založil Strednú ríšu

Stredná ríša (2040-1650 pred Kristom)

• 11.-12.dynastia
• bola posilnená centrálna moc faraóna
• hlavným mestom boli Téby
• podnikali sa výpravy do oblasti Egejského mora
• vďaka vojenským ťaženiam panovníka Amenemheta si Egypt pripojil Núbiu (zlato), zabezpečil si sféru vplyvu na Sinajskom

popostrove (meď)

• na sklonku existencie Strednej ríše dochádza k úpadku Egypta, čo využili Hyxovia a vpadli do Egypta
• nadvláda Hyxov trvala vyše 100 rokov
• Hyxovia priniesli do Egypta nový spôsob boja a nové zbrane, a to najmä bojové vozy
• okolo roku 1555 pnl sa podarilo tébskemu panovníkovi Ahmosovzbaviť nadvlády Hyxov a vznikla Nová ríša

Nová ríša (1555-1070 pred Kristom)

• 18.-20.dynastia
• toto obdobie sa považuje za obdobie prosperity Egypta, hospodárskeho rozvoja, silnej armády a dobyvačnej politiky

faraónov

• za vlády Amenhotepa I. (1385 pnl) sa rozvíja kultúra, založil pohrebisko Údolie kráľov
• v tomto období sa stala faraónom aj žena – kráľovná Hatšepsovet (prvá žena vo funkcii faraóna)
• Hatšepsovet nepodnikala vojenské výpravy; podnikla len jednu výpravu do Puntu (územie dnešného Somálska), odkiaľ

priviezli zlato, striebro, kadidlo, vzácne dreviny, víno a otrokov

• dala vybudovať veľký chrám v Údolí kráľov v Dail-el-Bahrí
• na sklonku vlády musela ustúpiť svojmu nevlastnému synovi – Tuthmose III, podnikol 17 vojenských výprav - do Ázie,

Sýrie, Palestíny, Lýbie, až do Stredomoria, pričom zvrchovanosť Egypta museli uznať aj Babylon a Asýria

• za éry jeho vlády sa stal Egypt najmocnejšou ríšou; bol politicky a hospodársky veľmi silný

• za vlády faraóna Amenhotepa IV (Achnaton) sa Egypt začal zaujímať len o náboženstvo a nepodnikali sa žiadne

vojenské výpravy

• Achnaton uskutočnil náboženskú reformu – bol to pokus o monoteizmus (jednobožstvo)  jediným bohom bol Aton

(zobrazovaný ako slnečný kotúč)

• v meste Karnak bol Atónovi postavený veľkolepý chrám
• na náboženskej reforme sa podieľala aj jeho manželka Nefertiti, ktorá bola považovaná za najkrajšiu ženu staroveku
• za vlády Achnatona a jeho ženy dochádza k vybudovaniu nového hlavného mesta – Achetaton (Tel-Amara), rozvíja sa

umenie a kultúra, a to realizmus v maliarstve a sochárstvo (začali ľudí zobrazovať takých, akí sú)

• následníkom Achnatona sa stal faraón Tutanchamon (našla sa jeho neporušená hrobka)
• po smrti Achnatona sa Egypt vrátil späť k polyteistickému náboženstvu

• Ramzes II je jedným z najvýznamnejších panovníkov Novej ríše; vládol 92 rokov
• za jeho éry vrcholí moc Egypta
• na začiatku vlády sa mu podarilo zastaviť možné chetitské nebezpečenstvo, ktoré ohrozovalo Egypt
• 1285 pnl – bitka pri Kadeši – spor o Sýriu – Ramzes zastavil Chetitov (Muvatall) a výsledkom bola mierová zmluva medzi

Egyptom a Chetitmi, ktorá bola potvrdená sobášom Ramzesa s chetitskou princeznou

• bol to 1.pokus o diplomatické riešenie sporov medzi štátmi
• Ramzes upevnil moc Egypta
• dal postaviť nové hlavné mesto Ramesseum v delte Nílu, dal postaviť množstvo chrámov (Karnak, Luxor)
• za jeho vlády prekvitala zákonnosť a spravodlivosť, hospodárska prosperita, rozvíjalo sa tiež písomníctvo (zlatý vek Egypta)
• v 12.storočí pred Kristom prichádza k migrácii kmeňov – do Egypta prichádzajú a na S sa usádzajú hebrejské kmene, ktoré

upadli do otroctva a neskôr hľadajú zasľúbenú zem pod vedením Mojžiša

• po jeho smrti došlo k vpádu „morských národov“ do Egypta (bojoval proti nim Ramzes III.) , čím končí obdobie Novej ríše
• v 1.tisíročí pred Kristom končí vláda egyptských faraónov a začína vláda cudzích faraónov – vládnu rody z Lýbie a Sudánu
• v 6.storočí pred Kristom dobyli Egypt Peržania (panovník Perzie – Kambýses)
• v 4.storočí pred Kristom Egypt dobyl Alexander Macedónsky, tým sa Egypt dostáva pod grécku nadvládu
• v roku 30 pred Kristom sa stáva rímskou provinciou (provincia Afrika)

Kultúra starovekého Egypta

• písmo – asi od 4.tis. pnl vzniklo v starovekom Egypte obrázkové písmo (hieroglyfy), ale častejšie sa používalo hieratické písmo, pretože bolo jednoduchšie a umožňovalo rýchlo čokoľvek zaznamenať
• démotické písmo vzniklo koncom 7.st. pnl, bolo určené na úradné záznamy
• písali na papyrus (papyrusové trstiny), ktoré zvíňali do zvitkov
• 1799 nl. – vďaka objavu Rossetskej dosky boli rozlúštené hieroglyfy; objavil ju Francúz CHAMPOLION

• čas Egypťania rátali podľa panovníkov a podľa toho, ako dlho vládli; pri nástupe na trón vždy začínali od

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aké kultúry sa vystriedali na Slovensku počas doby bronzovej?

Na Slovensku sa počas doby bronzovej vystriedalo viacero kultúr, pričom významnou bola Otomanská kultúra.

Kto bol najvýznamnejším panovníkom starobabylonskej ríše?

Najvýznamnejším panovníkom starobabylonskej ríše bol Chammurapi, ktorý vydal známy zákonník.

Aké boli hlavné hospodárske aktivity Sumerov?

Sumeri sa venovali poľnohospodárstvu, chovu dobytka a remeselnej výrobe, vrátane spracovania kovov.