Malá dohoda bola vojensko-politické spojenectvo medzi Česko-Slovenskom, Juhoslávia a Rumunskom v rokoch 1921-1939, podporované Francúzskom, s cieľom udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe a čeliť hrozbám z Maďarska a Nemecka.
- Malá dohoda bola založená v rokoch 1921-1939 a zahŕňala Česko-Slovensko, Juhoslávia a Rumunsko.
- Cieľom dohody bolo zabrániť obnove Rakúsko-Uhorska a čeliť maďarským revizionistickým snahám.
- Dohoda bola podporovaná Francúzskom a zahŕňala viaceré vojenské a politické zmluvy medzi členskými štátmi.
Malá dohoda (franc. Petite Entente, nem. Kleine Entente, angl. Little Entente) bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch 1921-1939 zložené z Česko-Slovenska, Juhoslávie a Rumunska, výrazne podporované Francúzskom.
Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev.
Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. Česko-slovenský minister zahraničia osobnosti-zivotopisy/edvard-benes/" class="wiki-link" title="Viac o: edvard beneš">Edvard Beneš bol spolu s rumunským ministrom zahraničia N. Titulskym hlavným tvorcom a predstaviteľom Malej dohody.
ekonomika/hospodarska-politika1/" class="wiki-link" title="Viac o: hospodárska">Hospodárska spolupráca ČSR, Juhoslávie a Rumunska neprekročila štádium dobrých úmyslov. Okrem niekoľkých úprav v oblasti dovozu nevznikli žiadne konkrétnejšie hospodárske dohody, pretože sa poľnohospodárska Juhoslávia a Rumunsko obávali presadenia priemyselného Česko-Slovenska na ich úkor.
Cieľom Malej dohody bolo udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe, daný výsledkom Parížskej mierovej konferencie (1919-1920), zabrániť obnove Rakúsko-Uhorska, anšlusu Rakúska a hlavne čeliť maďarským snahám o revíziu trianonského mieru. Signatári dohody vystupovali proti všetkým snahám o znovuvytvorenie monarchie Habsburgovcov na území Maďarska.
V skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám Nemecka, ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho zväzu a komunistickému hnutiu v strednej a juhovýchodnej Európe (Cordon sanitaire). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po prvej svetovej vojne (česko-slovensko - francúzska zmluva).
Základom Malej dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920-1921:
- 14. august 1920 - Česko-Slovensko a Juhoslávia
- 23. apríl 1921 - Česko-Slovensko a Rumunsko
- 7. jún 1921 - Juhoslávia a Rumunsko
V roku 1921 bola tiež uzavretá zmluva medzi Rumunskom a Poľskom, ktorá sa často tiež ráta do Malej dohody.
Po uzavretí Locarnských dohôd, ktorými bola oslabená pozícia Francúzska a jeho spojencov, uzavrelo Francúzsko a štáty Malej dohody osobitné politické zmluvy (s Česko-Slovenskom 25. januára 1924, s Rumunskom 10. júna 1926 a s Juhosláviou v roku 1927). Zmluva s Česko-Slovenskom bola uzavretá ešte v rámci Locarnských dohôd. 16. októbra 1925 prisľúbilo Francúzsko Česko-Slovensku aj pomoc pre prípad napadnutia.
Ďalším krokom k posilneniu Malej dohody mala byť zmluva z 27. júna 1930, kodifikujúca organizačnú prax aliancie (dohoda o pravidelných stretnutiach ministrov zahraničia členských štátov), ako aj organizačný pakt Malej dohody, podpísaný 6. februára 1933. Motívom bola hrozba nastupujúceho fašizmu v Nemecku a príprava tzv. paktu štyroch mocností z podnetu Talianska.
Ohrozenie štátov Malej dohody zo strany hitlerovského Nemecka donútilo vlády Malej dohody k účasti na politike kolektívnej bezpečnosti, ktorej iniciátorom bol Sovietsky zväz. Roku 1933 podpísali štáty Malej dohody so Sovietskym zväzom a s Tureckom dohodu o definícii agresie. Česko-Slovensko, Rumunsko a Juhoslávia sa zúčastnili priprav tzv. východného Locarna. Po neúspechu tohto plánu podpísalo Česko-Slovensko 16. mája 1935 spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom viazanú na francúzsko-sovietsku zmluvu.
Odklon Francúzska od politiky kolektívnej bezpečnosti a politika ústupkov západných mocností voči fašistickým mocnostiam (appeasement) viedli k oslabeniu Malej dohody, ktorú už aj ničila hospodárska politika Nemecka, ktorému sa podarilo ovládnuť juhoslovanské a rumunské hospodárstvo tým, že sústredilo vo svojich rukách 40% ich importu. Obchodná politika Česko-Slovenska tomuto vývoju napomáhala tým, že zaviedla vysoké dovozné clá na poľnohospodárske výrobky.
V rokoch 1935-1939 v Juhoslávii a v Rumunsku silnel vplyv nacistického Nemecka a Talianska. Postupne dochádzalo k celkovej dezintegrácii paktu. Rozpad Malej dohody sa začal fakticky tak, že:
Juhoslávia začala uzatvárať zmluvy s prorevizionistickými štátmi (juhoslovansko-bulharská zmluva o večnom priateľstve z 24. januára 1937, juhoslovansko-talianska zmluva o neutralite z 25. marca 1937) Rumunsko odmietlo podpísať kolektívny pakt o vzájomnej pomoci z roku 1937 štáty Malej dohody uzatvorili pakt s Francúzskom, navrhovaný česko-slovenskou vládou Malá dohoda súhlasila priznať Maďarsku rovnaké práva v oblasti zbrojenia (august 1937) profašistická juhoslovanská vláda princa regenta Pavla a ministerského predsedu Stojanovića ticho súhlasila s anšlusom Rakúska Posledné zasadanie sa konalo 21. augusta 1938. Po Mníchovskej dohode (29. septembra 1938) došlo k faktickému rozpadu Malej dohody. V januári 1939 vypovedali Juhoslávia aj Rumunsko oficiálne svoje spojenecké záväzky.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy bola Malá dohoda založená?
Malá dohoda bola založená v rokoch 1921-1939.
Aké krajiny tvorili Malú dohodu?
Malú dohodu tvorili Česko-Slovensko, Juhoslávia a Rumunsko.
Aký bol hlavný cieľ Malej dohody?
Hlavným cieľom Malej dohody bolo udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe a zabrániť obnove Rakúsko-Uhorska.