Referát sa zaoberá predajom Louisiany USA v roku 1803 a následným osídľovaním tohto územia. Popisuje interakcie medzi americkými prisťahovalcami a indiánskymi kmeňmi, ich obchodovanie, kultúru a konflikty, ktoré viedli k vyhnaniu Indiánov do rezervácií.
- Napoleon predal Louisianu USA za 15 miliónov dolárov v roku 1803.
- Americkí prisťahovalci sa snažili osídliť územie a stretávali sa s indiánskymi kmeňmi.
- Indiáni mali bohatú kultúru a tradície, vrátane lovu bizónov a rybolovu.
- Konflikty medzi belochmi a Indiánmi viedli k násiliu a vyhnaniu Indiánov do rezervácií.
- V polovici 19. storočia došlo k masívnemu osídleniu západu a vyhubeniu bizónov.
V roku 1803 predal Napoleon celú Luisianu USA za 15 miliónov dolárov. (Vtedy bol 3. prezident anglictina/thomas-jefferson/" class="wiki-link" title="Viac o: thomas jefferson">Thomas Jefferson). Väčšia časť územia bola zalesnená, pretkaná riekami. Američania túto krajinu nepoznali, vydávali sa na prieskumné cesty a hranice svojho štátu neustále posúvali na západ. Niektorí odišli do lesov a obchodovali s kožušinami (najmä s bobrími). Z iných sa stali farmári, ktorí nevedeli pôdu dobre obrábať, fyzika/ako-rychlo-ako-este-rychlejsie/" class="wiki-link" title="Viac o: rýchlo">rýchlo ju vyčerpali, a preto sa museli často sťahovať. Stretávali sa s rôznymi indiánskymi kmeňmi, od ktorých sa učili pôdu zúrodňovať a pestovať rôzne plodiny (kukuricu). Indiáni, ktorí tam žili sa živili hlavne lovom bizónov a rybolovom. Spočiatku sa voči belochom správali priateľsky, obchodovali s nimi a pracovali pre nich ako vodcovia. Poznali liečivé bylinky, aj kofeín a morfium. Fajkami fajčili tabak. Lovili napr. jelene – lovec si cez seba prehodil kožu zvieraťa tak, aby videl cez očné otvory. Kmene, ktoré sa živili rybolovom si stavali z dreva kanoe z brezovej kôry. Niektoré kmene lovili bizóny najskôr tak, že ich pomocou ohňa zahnali na útesy alebo do ohrád a pascí, kde ich zabíjali. Neskôr už používali pri love kone a zbrane, ktoré získali od belochov.
Vydedenci Prisťahovalci Indiánov pokladali za menejcenné bytosti, boli to pre nich nemorálni neznabohovia a divosi. Tento názor sa zrodil vo východných oblastiach, kde belosi bojovali s Indiánmi po celé generácie už pred tým, ako Amerika kúpila Louisianu. Pri obchodovaní belosi Indiánov zväčša klamali, okrádali, ťažili z konfliktov medzi jednotlivými kmeňmi. Vyháňali Indiánov z ich území. Indiáni, ktorí mali s belochmi zlé skúsenosti, útočili na belochov, aby sa pomstili, no niekedy prepadli a usmrtili aj mierumilovných belochov. Indiáni belochov „skalpovali“ a vysušenými „skalpmi“ si ozdobovali odevy, stany, chatrče. Anglický prírodovedec Peter Farb sa domnieva, že skalpovanie nie je pôvodný indiánsky zvyk, ale že ho v Amerike začali uplatňovať belosi východných kolónií. Za každého zabitého indiána vyplácali koloniálne úrady finančnú odmenu a skalp mal hodnotu dôkazu.
V polovici 19. storočia západ zaplavili vojaci, lovci, zálesáci, zlatokopi, vznikali železnice, osady kolonistov, belosi vyhubili stáda bizónov, armáda brutálnou silou odpor indiánov a zvyšky vyhnala do rezervácií na chudobnej a bezcennej pôde.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Nicholas Hordern, Simon Dresner, Martin Hillman: Objavovanie Ameriky, 1989
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kedy a kto predal Louisianu USA?
Louisianu predal Napoleon USA v roku 1803 za 15 miliónov dolárov.
Aké boli hlavné činnosti Indiánov žijúcich v Louisiane?
Indiáni sa živili lovom bizónov, rybolovom a pestovaním plodín ako kukurica.
Aké konflikty vznikli medzi belochmi a Indiánmi?
Konflikty vznikli z obchodovania, klamstiev a vyháňania Indiánov z ich území, čo viedlo k násilným stretom.