Československá republik

Geneva

• stretnutie polit. predstaviteľov Národného výboru v Prahe a československého odboja
• dohodnutý návrat Beneša, Masaryka, Štefánika
• dohodnutá vláda

• 14. november 1918 - zvolané Dočasné národné zhromaždenie (Praha)
• jeho úlohou bolo zvoliť prezidenta republiky a zložiť československú vládu
• za Čechov: poslanci, kt. boli pred vojnou zvolení do ríšskeho snemu
• za Slovákov: menovaním SNR (okolo 40 Slovákov)
• malo fungovať len do najbližších riadnych volieb (jún 1918)
• za prezidenta bol jednomyseľne zvolený T. G. Masaryk
• vymenovali 1. čsl vládu na čele s Kramářom - ten sa zároveň spolu s Benešom stáva, ministrom zahraničných vecí, delegáciou na mierových rokovaniach v Paríži; za Slovákov - Štefan Osuský
• Štefánik - minister vojny
• bez prítomnosti Masaryka, Beneša a Štefánika - tí sa vrátili až zač. decembra

• na Slovensku v tom čase uhorské vojská -> vytvorenie dočasnej vlády na čele s Vavrom Šrobárom (sídlo: Skalica)
• 7. decembra pražská vláda vymenovala V. Šrobára za ministra s mimoriadnymi právomocami pre Slovensko (nie samost. vláda, ale iba ministerstvo podriadené pražskej vláde), jeho úloha: presadiť vš. právomoci čsl orgánov na Slovensku; najprv sídlil v Žiline a až 4. februára 1919 sa natrvalo presťahoval do BA (keď BA oslobodili talianske légie)

• 21. marca 1919 - prevrat v Maďarsku, -> Maďarskej republiky rád
• boľševici na čele s Bélom Kunom
• rady - organizácie robotníkov, roľníkov, vojakov
• zoštátnenie priemyslu, pôdy (omyl, kt. Rusi neurobili; strata podpory roľníkov)
• vyhlasovali, že chcú vybudovať nový socialistický št. podľa ruského vzoru, no ich hl. snahou bolo obnovenie Veľkého Uhorska (pričlenenie Slovenska)

jar 1919 - vojenská intervencia Maďarskej republiky rád na Slovensko

• Červená armáda obsadila takmer 1/3 slovenského územia

jún 1919 - v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád

• úradný jazyk: maďarčina, vrátila sa celá maďarská št. administratíva
• na čele: Čech Janoušek
• vyvolalo to ohlas v Európe (bolo pred podpísaním Trianonskej dohody) - zareagovala Dohoda

čsl vláda vyslala čsl vojenské jednotky (bývalí legionári) na pomoc nám ihneď prišli i Rumunsko a Juhoslávia (cítili sa ohrození) => neskoršie vytvorenie Malej Dohody

• nemala absolútne žiadnu podporu obyvateľstva
• netrvala dlho (3 týždne), potom maďarské vojská opúšťajú Slovensko

3 problémy ČSR:

1) otázka hraníc

• Zakarpatská Ukrajina - pričlenená k nám, ako jediný mali autonómiu
• ocitli sme sa v objatí nepriateľov
• Rumunsko - jediný nekonfliktný sused
• Nemecko
• od zač. nesúhlasili s ich včlenením do ČSR (pri hraničných obl. veľa Nemcov, viac ako Slovákov)
• nikdy nebol kľud, od zač. konfliktný št.

• Rakúsko
• po vojne jeden z najhudobnejších št. Európy, vyšlo ekonomicky najhoršie
• po rozpade Rakúsko-Uhorska ČSR zdedila 70% priemyslu
• nemali uhlie, priemysel, poľnohosp., potraviny
• národnostný problém nem. obyv.

• Maďarsko
• najväčší problém: hranice ČSR
• maďarská vláda sa zdráhala podpísať mierovú zmluvu (až 4. júna 1920) - nechceli uznať J hranicu
• nikdy Trianonskú zmluvu neakceptovali
• Slovenská rep. rád (1919) - konflikt

• Poľsko
• chceli s ČSR vytvoriť konfederáciu (úplne voľný zväzok), no my sme ich nechceli - nikdy nám to nezabudli
• obl. Tešínska (ostravsko-karvinské doly) - uhlie - nárok si robili Poliaci aj my
• mierová konferencia určila, že si to rozdelíme na 1
• Poliaci nesúhlasili, začali vojnu, koniec až 1926 - definitívne sa uznala pôvodne určená hranica

• Sovietsky zväz
• ČSR neuznala vznik Sovietskeho zväzu ani de facto ani de iure
• 1922 - obchodná zmluva medzi ČSR a Zväzom sovietskych socialistických republík (uzatvárali ju ekonomické subjekty)
• až do r. 1934 ich nebrali na vedomie

2) št. administratíva bola v oboch častiach iná

• v Čechách - rakúska administratíva a zákony

na Slovensku - uhorská - II -

• v Čechách - hneď po -> ČSR zrušené vš. rak. zákony a vyhnaní rak. úradníci; nahradili ich české zákony a úradníci
• na Slovensku - uh. úradníci, slovenskí neboli, museli prísť Česi a pomôcť, kým vyrastie 1. slovenská inteligencia

3) nerovnosť hosp. medzi Z a V časťou republiky

• Slovensko - poľnohosp., nízka úroveň výroby, roľníctvo bez vzdelania
• Česi - priemysel, kvalifikovaná robotnícka trieda

č rozdielna životná úroveň

• 1923 - rozhodlo sa, že vš. priemysel sa premiestni do Čiech a Slovensko ostane poľhohosp. základňou, bola to chyba; jediná polit. str., kt. sa proti tomu postavila bola Komunistická strana Československá

• dôležité bolo udržať ekonomický potenciál ČSR

• po vojne sme boli 11. najbohatší št. sveta (proexportný priemysel)

1922 - obchodná dohoda so Sovietskym zväzom

• zo svet. trhov nás vytlačili USA
• Rusko - dobrý partner, mohli sme tam vyvážať všetko

• čsl koruna bola plne konvertibilná (vymeniteľná vo vš. št.) a plne krytá zlatom (po 1. SV - svetová mena - $, pred vojnou - L)

1919 - menová reforma

• uskutočnil ju minister financií Alois Rašín (vynikajúci ekonóm, zavraždený bol r. 1923 v Prahe mladým anarchistom)
• okolkovali sa peniaze a dali sa tlačiť nové

• našim hl. spojencom bolo Francúzsko - od neho sme prevzali vojenskú doktrínu, uzavreli sme s ním hl. spojenecké zmluvy, reprezentovalo nás na medzinárodnom poli

• Spoločnosť národov - Beneš tu niekoľko rokov vykonával rôzne funkcie

Voľby

• volebné právo vš. občania od 21 rokov
• politika ČSR bola postavená na princípe polit. str. (do parlamentu neexistovala iná cesta iba cez polit. str.)

- parlament - 2 komory:

o poslanecká = snem - 300 poslancov od 30 rokov o senát - 150 poslancov od 45 rokov

- vlády:

o koaličná - zloženie viacero polit. strán (aj v 1. voľbách) o úradnícka - nastupuje pred predčasnými voľbami al. po demisii, vláda odborníkov, nezáleží na polit. príslušnosti; krátka etapa, obmedzené pôsobenie, nevyšla z volieb (v 1. ČSR boli 3)

Čs. sociálně demokratická strana

• robotnícka str., ľavica
• -> v r. 1874 v Prahe a stále bola stabilná
• po 1. SV aj inteligencia
• najsilnejšia, v prvých voľbách jednoznačne zvíťazila

Čs. strana lidová

• dlhá tradícia
• katolícke menšie str. v Čechách sa po vojne združili
• najviac voličov - Morava (aj Slovensko)
• J. Šrámek
• „napravo od stredu"
• sociálne ?, silne konzervatívna z hľadiska náboženstva
• bola v každej koalícii

Čs. strana národně socialistická

• mierne doľava inak stred
• združovala drobných živnostníkov
• sociálne a národné ?
• obhajovala zachovanie súkromného vlastníctva

Čs. národní demokracie

• strana stredu
• individuálna str., stredné vrstvy obyv.
• presadzovala slobodu podnikania, tržné hosp.
• konzervatívna politika
• Beneš

Republikánská strana československého venkova = agrárna str.

• najsilnejšia členská základňa, vš. roľníci
• s výnimkou prvých volieb vždy víťaz (zostavovala vládu)
• M. Hodža

Čs. živnostensko-obchodná strana

• horných 10 tis.
• vyložene pravicová
• počtom slabá, ale financiami najsilnejšia, disponovala najväčším kapitálom

Komunistická strana Československa

• -> r. 1921 vyčlenením zo sociálnej demokracie (ľavicové krídlo)
• vždy v opozícii
• presadzovala marxistickú ľavicovú politiku

Národní sjednocení

• česká str.
• 30-te roky, hlásili sa k fašizmu

Hlinkova slovenská ľudová strana

• 1913 - Slovenská ľudová str.

- 1925 - HSĽS

• autonomistický program
• katolícka str.
• 1. krát vo vláde Tiso (šport)

Slovenská národná strana

• na Slovensku najväčšia tradícia
• vyčlenilo sa klerikálne krídlo => 1913 SĽS; ostali iba evanjelici
• predseda: M. Rázus
• pomaly strácala polit. vplyv

nemecké menšinové strany

• hádali sa medzi sebou, keby sa spojili, mali by najviac hlasov

Voľby 18. 4. 1920

• prvé voľby (v 1. ČSR bolo 4 volieb)
• pôvodne sa prvé voľby mali konať r. 1919, no situácia, kt. bola na J Slovensku to nedovolila (Slovenská republika rád)
• víťaz: Čs. sociálne demokratická strana - zvíťazili pre program, v kt. chceli zmeny (ľavica; v celej Európe po vojne víťazila ľavica)
• predseda vlády: Vlastimil Tusař (predseda sociálnej demokracie)
• nem. menšiny: získali veľa hlasov (vidno, že ČSR neprijali, volili totiž svojich)
• SNS - jediná slov. str. (SĽS sa ešte nezúčastnila volieb), pomerne chudobný volebný výsledok, s agrárnikmi vytvorili poslanecký klub

• 29. 2. 1920 - prijatie 1. čsl ústavy
• najdemokratickejšia ústava, slúžila za vzor aj ostatným št. Európy
• zakotvený parlamentný systém riadenia št.
• rozsiahle prezidentské právomoci (z úcty k T. G. Masarykovi)

- sociálne opatrenia, kt. garantovala:

o 8 hod. prac. čas o podpora v nezamestnanosti o nárok na dovolenku o hlasovacie právo

1. čsl vláda:

• sociálna demokracia chcela uskutočniť pozemkovú reformu (už Washingtonská deklarácia), tá sa realizovala v plnej miere - rozdelenie cirkevnej a šľachtickej pôdy bezzemkom, kt. získali po 1 ha (600 tis. roľníkov)
• iniciovali zakl. odborových organizácií, kt. zohrávali dôležitý protipól oficiálnej vláde
• nedarilo sa jej prekonať povojnovú hosp. krízu (po vojne sa nikde vo svete, USA = výnimka, nepodarilo dosiahnuť predvojnový stav) - bolo treba zohnať nové výnosné trhy, nezamestnanosť ostala na priateľnej úrovni

1923 - prijatý zákon na ochranu republiky

• 1. zákon, kt. znamenal obmedzenie demokracie
• presadzovali ho ľavicové str. (ministra Rašína zastrelil anarchista)
• „gumový zákon" - dal sa použiť na čokoľvek, bol prijatý proti extrémom zľava (komunisti) aj sprava ((bývalí monarchisti)
• bol častokrát zneužívaný
• slúžil na likvidáciu polit. nepriateľov
• používal sa hlavne proti KS

• povojnovú hosp. krízu sa podarilo prekonať r. 1923
• 1925 - 29 - roky najväčšieho vzostupu životnej úrovne a rozvoja priemyslu (na Slovensku sa to neprejavilo tak ako v Čechách; od r. 1923 totiž odbúravanie priemyslu na Slovensku, vš. zariadenie tovární sa prenášalo do Čiech)

- v samotnej sociálnej demokracii došlo k rozkolu:

o radikálne krídlo - kritizovalo vlastnú vládu o umiernené krídlo - spokojné s tým, ako to bolo

• máj 1921 - odtrhnutie radikálneho krídla a vytvorenie vlastnej strany - Komunistická strana Československa

- nové polit. str. vo voľbách ´25:

HSĽS - išli s jasným autonomistickým programom Komunisti

autonomistický program

• odvolávali sa na Pittsburskú dohodu, podľa kt. malo mať Slovensko vlastnú autonómiu
• mali vypracované 2 varianty
• 1922 - Béla Tuka - veľmi radikálny, počítal s najširším variantom autonómie - od kult. po polit. - predložili to parlamentu a neuspeli
• do volieb išli s prepracovaným autonomistickým programom - ten získal na Slovensku veľké sympatie

Voľby 25. 11. 1925

• absolútny prepad sociálnej demokracie, vš. hlasy išli Komunistom (prešla tam predovš. inteligencia)
• najsilnejšia str. - agrárnici (až do rozpadu rep. boli najsilnejšou polit. str.)
• SNS - totálny úpadok, všetko katolícke obyv. prešlo k hlinkovcom; reprezentovala najmä evanjelickú inteligenciu
• HSĽS - úžasný výsledok, vstúpili do koaličnej vlády (Tiso - minister športu a zdravotníctva)
• vytvorila sa široko koaličná vláda
• komunisti - v žiadnej vláde v ČSR

• r. 1925 sa mali konať celonárodné oslavy výročia upálenia J. Husa
• 6. jún chceli Česi presadiť ako celoštátny sviatok
• proti tomu sa zdvihla vlna odporu na Slovensku a na Morave (Hus = kacír)
• katolícka cirkev sa bála, že cirkev sa odlúči od št.
• keď boli oslavy vyhlásené, pápež odvolal z ČSR svojho nuncia a protestoval proti tomu verejne
• oslavy sa konali, ale iba v Čechách; zúčastnil sa aj Masaryk; narušilo to vzťahy s domácimi katolíkmi a Vatikánom
• hlinkovci tlačili na vládu, aby dala vzťahy s Vatikánom do poriadku, Beneš s Vatikánom rokoval ->

1928 - Modus vivendi (Spôsob spolužitia)

• konkordát medzi ČSR a Vatikánom
• neuskutočnila sa odluka cirkvi od štátu
• Vatikán mohol v ČSR menovať najvyšších cirk. hodnostárov
• ČSR presadila: duchovní museli skladať sľub vernosti ČSR (ostali rak.-uh. farári, kt. sympatizovali so starým obd.) (sľub vernosti museli podpisovať aj učitelia)

• 28. október 1928 - oslava 10. výročie -> republiky
• v časopise Slovák vyšiel článok B. Tuku „Vacum iuris"
• týmto dňom prestala republika existovať, zrušil ju
• tvrdil, že nebol splnený tajný dodatok Martinskej deklarácie - do desiatich rokov mala vzniknúť autonómia
• trestné orgány ČSR to posúdili ako zradu - B. Tuka bol postavený pred súd
• HSĽS okamžite odišla z vlády, definitívne sa zažehnal mierový spôsob riešenia konfliktu - napätie tu permanentne ostalo
• B. Tuka - r. 1929 odsúdený na 15 rokov väzenia, bol odsúdený, že je agentom maďarskej tajnej služby (po 2. SV sa na to našli dôkazy)

1928/29 - vytvorenie úradníckej vlády

• HSĽS vyvolala koaličnú krízu, vystúpili z koalície a tá sa rozpadla
• na čele: Ota Černý

Voľby 27. 10. 1927

• vrcholí u nás hosp. prosperita
• mali sme tzv. nulovú nezamestnanosť (2,9%)

Gentský systém

• týkal sa nezamestnanosti
• ak sa niekto stal nezamestnaný, obrátil sa na odbory a odtiaľ dostával podporu (odbory dostali od št. určité peniaze)
• malo to fungovať iba vtedy, kým by bola nezamestnanosť iba do 5% (nikto nepočítal s tým, že nezamestnanosť stúpne na 20%)

Komunistická strana Československa

• hlasy výrazne stratila
• bola to intelektuálna str.
• zo str. Moskvy to bolo kritizované, obviňovali ich z oportunizmu - mali sa radikalizovať
• tento tlak vyvrcholil na 5. zjazde KSČ - mladí s horúcou hlavou vystúpili proti vedeniu a zmenili program - prijali program ruských boľševikov = boľševizácia str., chceli revolúciu
• chceli vstúpiť do 3. internacionály, kt. od 1919 sídlila v Moskve, no museli prijať 21 podmienok vstupu
• K. Gottwald, A. Zápotocký, R. Slánky - nové vedenie
• zo str. odišla inteligencia, a preto stratili hlasy

Sociálna demokracia

• vrátili sa jej hlasy

nemecké strany

• vyšli tradične silné
• nem. národnostná menšina - veľká polit. sila

• 24. október 1929 - krach na New Yorkskej burze
• od 1929 - hosp. úpadok a úpadok životnej úrovne => stúpanie nezamestnanosti
• 1930 - 34 - veľká hosp. kríza
• odbory nemali peniaze na vyplácanie nezamestnanosti
• štát to riešil žobračenkami (10 korún/týždeň - slobodný, 20 korún/ týždeň - ženatý)
• priemysel vyrábal, ale nepredával
• to nahrávalo nacionalistom a fašistom

r. 1933 - vznikla Sudeto-nemecká str. Konráda Henleina

• v ´33 bol prijatý zákon o zákaze činnosti nem. polit. strán, kt. do sv. programu prijali nem. fašistické prvky
• Konrád Henlein (učiteľ TV v Karlových Varoch) založil str., kt. prijala program nem. fašizmu
• -> z podnetu Hitlera

• Zakarpatská Ukrajina - taká bieda, že sa tam objavili prípady kanibalizmu
• Slovensko - oveľa väčšia kríza ako v Z časti - to nahralo do kariet HSĽS (útočili na českých úradníkov na Slovensku, na nižšie platy na Slovensku)
• nehľadal sa spôsob, aby sa to zmenilo, ale 2 časti republiky sa od seba vzďaľovali

• Komunisti zvolali zjazd do Podbrezovej - vypracovali plán industrializácie Slovenska, no neboli vo vláde, nemali veľa voličov, nič to nezmenilo

1933 - oslavy výročia -> Veľkej Moravy v Nitre

• mali to byť celoštátne oslavy
• pred oslavami hlinkovci naznačili, že budú presadzovať požiadavku slovenskej autonómie
• keď sa to dozvedela vláda, zrušila sv. účasť aj účasť prezidenta
• HSĽS radikálne predniesla svoje požiadavky
• to vytv. ďalšie napätie

• ČSR si hľadali zábezpeky v zahraničí (Nem. - Hitler, Pol. - od r. 1926 gen. Pilsutzky - fašista, Maď. - od r. 1919 admirál Horthy - profašisticky orientovaný, Rak. - kancelár Dolfus - spolupráca s Hitlerom)
• existovala Malá dohoda - no iba proti Maďarom

Zmluva s Francúzskom

• jediný spojenec
• celú diplomaciu, celú vojenskú doktrínu sme vybudovali podľa fr. vzoru
• nebola to dostatočná záruka, ČSR hľadala ďalej

Zmluva s Anglickom

• Ang. - spojenec Franc.
• Ang. sa stalo naším spojencom, no nezaväzovalo ho to k ničomu

marec 1935 - zmluva so Sovietskym zväzom

• Franc. s nimi podpísalo zmluvu, tak aj ČSR Sovietsky zväz uznala
• v prípade napadnutia ČSR nepriateľom sa Sovietsky zväz zaväzuje, že ČSR poskytne vojenskú pomoc, no bolo to viazané na fr. súhlas (v ´38 nám chceli pomôcť aj napriek fr. podrazu, chceli od Spoločnosti národov, aby im to dovolili)

• tým sa stala zmluva nepoužiteľná
• napriek tomu podpísanie malo svoj význam - ukázalo sa, že v Európe sa vytv. blok proti fašizmu
• (Ang. nemalo s nimi nemali podpísanú zmluvu, lebo britská vláda na čele s Chamberlainom presadzovala politiku appeasementu = polit. ústupkov, verili, že ústupkami zastavia Hitlera - to spôsobilo, že sa v Európe nevytv. žiadny účinný protifašistický blok)

Voľby 19. 5. 1935

• posledné slobodné parlamentné voľby v ČSR
• voľby vyhrala Sudeto-nemecká str. - získala najväčšie % hlasov, ale viac mandátov získala agrárna str.
• agrárnikom neostávalo nič iné, iba vytvoriť široko koaličnú vládu
• 1. a posledný krát v hist. sa predsedom stáva Slovák - M. Hodža
• zachránili demokrat. systém v ČSR
• dobre vyšli ľavicové str. - sociálna demokracia (neboli vo vláde, ale ju podporovali) a komunistická str. Československa

Autonomistický blok

• HSĽS + SNS
• po absolútnom krachu SNS v predchádzajúcich voľbách sa vymenilo vedenie - predseda M. Rázus - ten sa rozhodol pre racionálnu politiku -> spojil sa s HSĽS
• aj SNS súhlasila s požiadavkou autonómie
• nebola im ponúknutá účasť vo vláde

november 1935 - prezidentské voľby

• T. G. Masaryk abdikoval kvôli zdravotnému stavu (mal 85 rokov a Alzheimerovu chorobu, zomrel v 1937)
• koalícia postavila jediného kandidáta - E. Beneš (Masaryk si želal jeho)
• vlastného kandidáta postavili: komunisti - Šturc a sudetskí Nemci - prof. Nemec
• len hlasy komunistov a hlinkovcov mohli rozhodnúť
• tesne pred voľbami komunisti stiahli kandidáta
• Hlinka presadil, že HSĽS bude voliť Beneša (Hlinka - chcel jednotu ČSR, len autonómiu)
• prezidentom sa stáva Beneš (až do 5. októbra - vtedy musel odísť do emigrácie, bol tam až do 45. roku a od 1945 - jún 1948 prezident ČSR)

• po r. ´35 sa situácia v ČSR začala zhoršovať vďaka Sudeto-nemeckej str.
• na dennom poriadku boli národnostné konflikty v slovenskom pohraničí
• každý deň v novinách katastrofálne správy o situácii Nemcov v ČSR
• zámer: vyvolať mylný dojem
• čsl nedokázala prijať riešenie týchto násilností, naopak urýchlila budovanie pohraničných opevnení na hraniciach s Nem. a premiestňovala tam čsl vojská
• takáto situácia až do zač. r. ´38

zač. 1938

• Hitler vystupňoval tlak na nem. národnostnú menšinu v Rakúsku (otvorene žiadali pripojenie Rak k Nem. aj keď to Versaillská zmluva zakazovala) a v ČSR

marec 1938 - anexia Rak. Nemeckom

• nem. vojská vpochodovali do Rak.
• Hitlerovi poskytli pomoc hnutia a str. fašizmu v Rak.

• ocitli sme sa v obkľúčení krajín, z kt. každá si nárokovala na časť ČSR

Rak. - obsadené Nem. Nem. Poľsko - žiadali obl. Tešínska (celú ostravsko-karvinskú uholnú panvu) Maď. - žiadali pripojenie J hraníc Sovietsky zväz

apríl 1938 - zjazd sudetských Nemcov v Karlových Varoch

• prijatie 14 karlovarských bodov
• požiadavka politickej aj kultúrnej autonómie územia
• tak ostré požiadavky, že ich splnenie by znamenalo rozbitie ČSR
• samospráva, vlastný jazyk… - v jednom št. by fungoval druhý
• vláda požiadavky odmietla, na to čakal Hitler

máj 1938

• Hitler stiahol k čsl hranici vojsko (veľké manévre nem. armády)
• vláda na to zareagovala vyhlásením čiastočnej mobilizácie
• po pevnosti stiahla časť vojska a vyhlásili, že ČSR budú brániť
• Hitler sv. vojsko stiahol preč (nevie sa prečo)
• napätá situácia sa trochu uvoľnila

• Hitler zmenil taktiku - chcel donútiť európske poli. sily, aby oni vyhlásili, že nem. menšina je v ČSR utláčaná
• chcel, aby v ČSR Angl. urobili previerku
• na čele angl. vlády - Chamberlain - politika appeasementu, presadil uskutočnenie previerky
• lord Runciman - otvorene vystupoval v britskom parlamente ako sympatizant Hitlera, bol poverený, aby vykonal misiu v ČSR
• previerku odsúhlasili vš. britskí poslanci (okrem 1 komunistu)

leto 1938 - príchod lorda Runcimana do ČSR

• pristál v Karlových Varoch, stretol sa s Konrádom Henleinom a nechal si vysvetliť postavenie nem. menšiny
• počas jeho pobytu sa v nem. pohraničí uskutočnili atentáty a vraždy (Nemci to nafingovali)
• odchádza k vláde a presviedča ju, že najlepšie bude 14 karlovarských bodov prijať - s časťou teda vláda súhlasila
• výsledok rokovaní oznámili Henleinovi, Nemci odmietli prijatie len časti a trvali na splnení vš. bodov

• Hitler vyvinul tlak na európske mocnosti, aby oni iniciovali vyriešenie situácie v ČSR
• Hitler poveril Mussoliniho, aby vyjednával s Angl. a pripravil zvolanie medzinárodnej konferencie
• Chamberlain - presvedčený, že za vš. môže ČSR

• 19. september - ultimátum, aby čsl vláda okamžite prijala 14 karlovarských bodov, lebo inak bude zvolaná konferencia

• 22. september
• demisiu podala celá vláda M. Hodžu (pri moci od r. 1935)
• nastupuje úradnícka vláda
• prezidentom menovaný nový predseda vlády - gen. Syrový
• vyhlásila v ČSR všeobecnú mobilizáciu (začala 23. 9.)
• naznačilo to, že ČSR je odhodlaná brániť ČSR vojensky

• Hitler s tým nepočítal, chcel okamžite konferenciu
• Mussolini vyvinul aktivitu, odletel za Chamberlainom a dohodli dátum medzinárodnej konferencie (aj Franc. prisľúbilo účasť)

• 29. septembra - konferencia v Mníchove
• bez účasti ČSR; keď sa o tom dozvedela vláda, do Mníchova okamžite odleteli 2 diplomati (Mastný), tam ich okamžite zatkli a držali v hoteli

- účastníci:

Hitler, Mussolini, Chamberlain (Angl.), Daladier (Franc.)

• Hitler dal pred konferenciou 1 príkaz - nevyjadrovať radosť zo vzniknutej situácie: „Nedajte najavo, že nám padol kameň zo srdca."

• mala ovplyvniť Chamberlaina a Daladiera, že jedine týmto sa zachová mier v Európe
• rokovanie pomerne krátke

- 29. septembra pred polnocou - podpis protokolu:

o do 10 dní od podpísania mníchovskej dohody musí ČSR opustiť vš. pohraničné obl. bez toho, aby so sebou odniesli čo len 1 pušku, kanón (naša armáda tam bola s plným výzbrojom) o ČSR musí okamžite začať rokovania o splnení územných požiadaviek Maď. a Poľska

• čsl armáda a diplomacia zareagovala - vedenie armády posiela Benešovi vyhlásenie, že armáda sa nevzdá bez boja a do posl. chvíle bude brániť rep.
• okamžite zareagoval Sovietsky zväz, kt. predložil Spoločnosti národov požiadavku, aby odsúhlasili pomoc Sovietskeho zväzu v prospech ČSR (Litvinov)
• čsl vláda sa tiež obrátila na Spoločnosť národov, minister medzinárodných vzťahov K. Krofta poslal telegram, kt. sa o snažil vysvetliť
• Spoločnosť národov - nezareagovala ani na náš telegram ani na ponúkanú ruskú pomoc (ovládali ju Angl. a Franc a tí mali iné záujmy)
• je dokázané, že vojensky by sme sa dokázali Nemcom brániť 3 mesiace

• armáda poslala list vláde a tá okamžite poslala telegram Angl. A Franc. (snažili sa ich presvedčiť, že Hitler sa zbrojí proti nim)

• 30. september
• Beneš zvolal vládu, pozval predsedov vš. polit. strán (aj komunistov)
• Beneš prišiel s návrhom, aby čsl vláda prijala podm., bol presvedčený, že bez pomoci spojencov sa neubránime (predtým sa stretol s Angl. a Franc., kt. mu tvrdili, že im je to ľúto, ale iná možnosť nebola)
• proti kapitulácii boli: lidovci, sociálni demokrati, komunisti, veliteľský štáb
• nakoniec prevládli názory, že by to bola genocída čsl národa, a preto sa väčšina polit. strán priklonila k tomu, že prijmú podm.
• Beneš vystúpil v rozhlase (plakal) a oznámil to

• stratili sme pohraničné obl. + 1/3 priemyslu
• museli sme odstúpiť územia Maď. a Poliakom

Beneš

• nikdy sa s Mníchovom nevyrovnal
• mnohí ho obviňovali, že on má na svedomí zbabelosť
• stali sa z nás národy zbabelcov
• 5. októbra podal demisiu a s ním vláda gen. Syrového
• odchádza do emigrácie do Londýna - tu vytv. exilovú vládu

• 6. október - prijatie Žilinskej dohody
• HSĽS zvolala do Žiliny zjazd a prijala Žilinskú dohodu
• vyhlásenie slov. autonómie, vytv. novej vlády
• na čele: Rudolf Beran - predstaviteľ fašist. krídla v agrárnej str.
• minister zahraničných vecí: František Chvalkovský
• minister zahraničných vecí: Dr. Emil Hácha
• -> 2. republiky, trvá až do vyhlásenia Slovenskej republiky 14. marca 1939

• vláda súhlasila so slov. autonómiou
• predseda autonómnej vlády: J. Tiso
• vytv. samostatný slov. snem

Pius XII.

• pápež
• sympatizoval s fašizmom

• postupná likvidácia ľavicových str. (komunisti) + vš., kt. v 1. rep. boli demokratické
• Slovensko - iba HSĽS

Čechy - Jednota zjednotenia

• profašisti

• vláda urobila niekoľko chybných krokov - nedokázali na situáciu správne zareagovať (Beran, Chvalkovský…)

• 2. november 1938 - viedenská arbitráž
• za prítomnosti nem. ministra zahran. vecí Joachim von Ribbentrop, tal. ministra Ciana a za prít. čsl ministra zahraničných vecí Chvalkovského
• predložená požiadavka odstúpenia J územia Slovenska a časti S + Poliakom odstúpenie uholnej panvy a 13 spišských miest (luxemburský">Žigmund Luxemburský)
• po viedenskej arbitráži z ČSR nezostávalo takmer nič, -> absolútne nefunkčný útvar (stratili sme pohraničné obl., priemyselné obl.…)

• toto čsl nezvládla, to povzbudzovalo radikálne pravicové sily
• na Slovensku - stále hlasnejšie požiadavka Slovenského št., podpora z Nem.

február 1939

• Tuka tajne odchádza o Londýna a rokuje s Hitlerom o vyhlásení samost. Slovenska

jeseň 38

• Slovensko - 1. rasové zákony - protižidovské zákony
• stupňovanie antisemitizmu (aj v Čechách, no nemalo to taký rozšírený charakter)
• autonómna vláda Slovenska prijímala nariadenia proti Židom
• nacionalizmus, odmietnutie Prahy ako centra

zač. marca 1939

• vyvrcholenie
• vláda sa rozhodla nacionalistické prejavy na Slovensku potlačiť vojensky - posiela na Slovensko vojská, tie začali 10. marca obsadzovať BA - puč
• Tiso odvolaný, Praha ho nahradila K. Sidorom (HSĽS) - vláda ho považovala za umierneného

Tiso

• opúšťa BA a odchádza do Bánoviec
• dostal telegram, v kt. ho Hitler pozýva do Berlína
• privítali ho tam ako hlavu št. - to mu veľmi polichotilo
• Hitler chcel prinútiť Tisa k tomu, aby z Berlína vyhlásil samost. Slovenský št. (nesúhlasil, to musí snem)
• Ribbentrop vstúpil do miestnosti a povedal, že na druhý deň Maď. obsadia Slovensko - dotlačili ho k múru (inak to bol výmysel)

• 14. marec - zvolaný snem
• Tiso sa vrátil do BA, predniesol prejav a snem aklamáciou prijal samost. slov. št. (poslanci vstali, zaspievali „Hej, Slováci" a vyhlásili SR)
• Hitler okamžite pozýva do Berlína Háchu (ten tam skolaboval, museli ho kriesiť) a Chvalkovského

• 15. marec
• nem. vojská prichádzajú do Čiech
• Hitler slávnostne vpochodoval na Hradčín
• vzniká Protektorát Čechy a Morava (Česi mu hovorili „pro tento krát")
• definitívny rozpad ČSR

2 odboje v zahraničí:

o Londýn - E. Beneš o Moskva - K. Gottwald