Referát sa zaoberá vývinom slovenčiny od jej pôvodu v praslovančine, cez prvé písanie učeníkov Konštantína a Metoda, až po prvú kodifikáciu jazyka Antonínom Bernolákom a neskôr Ľudovítom Štúrom. Popisuje vplyvy latiny, češtiny a nárečí na vývoj slovenského jazyka a jeho pravopisné reformy.
- Slovenčina má pôvod v praslovančine.
- Prví písali učení bratia Konštantín a Metod v staroslovienskom jazyku.
- V období feudalizmu bola úradným jazykom latinčina.
- Vytvorili sa tri hlavné skupiny slovenských nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské.
- Prvým kodifikátorom slovenčiny bol Anton Bernolák, ktorý zaviedol fonetický pravopis.
- Štúrova slovenčina sa uzákonila v roku 1843 a mala svoje vlastné pravopisné pravidlá.
/p>
VÝVIN gramatika-sloh/historia-slovenciny/" class="wiki-link" title="Viac o: slovenčiny">SLOVENČINY OD ZÁNIKU VM PO 1. KODIFIKÁCIU
Slovenčina ako národný jazyk Slovákov má svoj pôvod v spoločnom jazyku všetkých slovanských kmeňov - v praslovančine. Slovanskou rečou prví začali písať učení bratia osobnosti-zivotopisy/cyril-konstantin-zivotopis/" class="wiki-link" title="Viac o: konštantín">konštantín a metod">Konštantín a Metod. Preložili náboženské a bohoslužobné knihy z gréčtiny do tzv. staroslovienskeho jazyka. Prvé slovanské písmo hlaholiku neskôr nahradila cyrilika, ktorú používajú východní a niektorí južní Slovania doteraz. V období feudalizmu sa uplatňuje ako úradný jazyk latinčina. V období keď sa latinčina uplatňovala ako úradný a kultúrny jazyk, utvárali sa tri hlavné skupiny slovenských nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Vplyvom pražskej Karlovej univerzity a neskoršie aj vplyvom husitských výprav na Slovensko sa začína u nás postupne uplatňovať čeština ako písaný jazyk zrozumiteľný širším vrstvám obyvateľov. Na Slovensku sa síce písalo po latinsky, po česky a kultúrnou predspisovnou slovenčinou, ale široké ľudové masy sa medzi sebou dorozumievali v nárečiach. "Slováckym" jazykom píše Jozef Ignác Bajza svoje Epigramy a prvý slovenský román (René mládenca príhodi a skúsenosťi - 1783). Bajzova slovenčina bola zmes viacerých jazykov - český, moravský, poľský, chorvátsky, rusnácky. Používal g namiesto j, a w namiesto v.
Skutočným uzákoniteľom (autorom 1. kodifikácie) sa stal až bernolák">Anton Bernolák
- Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
- Slovenská gramatika
- Slovár Slowenskí, Česko - Latinsko - Nemecko - Uherskí
Bernolákov pravopis má tieto znaky:
- odmietol etymologický pravopis a zaviedol fonetický pravopis
- píše sa iba i / každé podstatné meno sa píše s veľkým písmenom / ď, ť, ň, ľ sa pred e, i označujú mäkčeňom: Kňižki, rozľičních ... / g sa číta ako j : gazik, dvojité w ako v - označuje sa ľ: veľmi piľnem ... / neexistujú dvojhlásky : posilagú, Rečám
- z hľadiska vetnej stavby - dlhé súvetia
- Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno - vedeckými spismi
- 1943 Uzákonenie spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia - Štúr, Hurban, Hodža (fara v Hlbokom). (Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej)
Štúrova slovenčina:
Pravopis: píše sa iba "i" / rozdiel medzi zvukmi "d, t, n" a "ď, ť, ň" sa všade graficky vyznačuje / dvojhláska "ô" sa rozpisuje ako "uo" / dvojhlásky "ia, ie" sa píšu "ja, je" / v tvare genitívu množného čísla, inštrumentálu j. čísla a osobných zámen sa zvuk "v" píše ako "u" ("králou, sluhou, kostolou, hroznou, víchricou, svojou formou") V iných prípadoch sa píše všade "v" - aj tam, kde sa vyslovuje ako "u" ("prauda, dáuno, rouní") Hláskoslovie: / nemá "ľ" (iba "l") / namiesto "ä" má "a" alebo "e" / namiesto "iu" má len "ú" (božú, znameňú) / namiesto "é" má "je" (dobrjeho, dobrje; výnimka céra) / rytmický zákon sa uplatňuje dôsledne (oňi slúža, hlása, vába, spálac, kvjeťim) / particípiá minulé majú podobu "mau, volau, robiu" Tvaroslovie: Prídavné mená odvodená od vlastných mien sa píšu veľkými písmenami (Francúski, Tatránski, Europejskí)
- 1852 Hatala - Krátka mluvnica slovenská ("y", ď ť ň ľ, dvojhlásky, ô)
- 1863 založená Matica slovenská
- Samo Czambel vydal v r. 1902 Rukoväť spisovnej slovenskej reči
- 1931 Pravidlá slovenského pravopisu
- 1953 (min. čas množného čísla "i", predložky), 1991 (veľké písmená, krátenie)
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto boli prví písatelia v slovanskom jazyku?
Prvými písateľmi v slovanskom jazyku boli učení bratia Konštantín a Metod.
Aký jazyk bol úradným jazykom počas feudalizmu?
Úradným jazykom počas feudalizmu bola latinčina.
Kedy bola uzákonená Štúrova slovenčina?
Štúrova slovenčina bola uzákonená v roku 1843.