Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá obrazom prvej svetovej vojny v slovenskej literatúre, pričom sa zameriava na dielo významných autorov ako P. O. Hviezdoslav, B. S. Timrava a M. Urban. Vojna mala devastujúci dopad na české a slovenské obyvateľstvo, vyvolala odpor a snahu o národnú záchranu, čo sa odrazilo aj v literárnych dielach, ktoré vyjadrujú túžbu po mieri a odsudzujú vojnu.

  • Prvá svetová vojna zasiahla do života Slovákov a Čechov, vyvolala cenzúru a obmedzenia osobných slobôd.
  • Vojenský odpor a snaha o národnú záchranu viedli k vzniku Československej republiky v roku 1918.
  • Literatúra reflektovala vojnové utrpenie, vznikli diela ako Krvavé sonety, Hrdinovia a Živý bič, ktoré vyjadrujú odpor voči vojne.

Obraz prvej svetovej vojny v slovenskej literatúre (hviezdoslav-15237/" class="wiki-link" title="Viac o: p. o. hviezdoslav">P. O. Hviezdoslav, B. S. Timrava, M. Urban...) Vojnové udalosti hneď od začiatku prvej svetovej vojny veľmi ťažko doľahli na české a slovenské obyvateľstvo. Keď rakúsko-uhorská vláda vyhlásila vojnový stav, súčasne zaviedla cenzúru, a obmedzila osobné slobody občanov. Každý prejav národného cítenia nenemeckých a nemaďarských národov trestala ako vlastizradu. Odpor proti vojne stále vzrastal. Českí a slovenskí vojaci odmietali bojovať za Rakúsko-uhorskú monarchiu a cisára Františka Jozefa a často utekali z frontov. Rovnako ako inde aj obyvatelia v našich krajinách žili v ustavičnom strachu a nenávideli vojnu. Vzrastal odpor proti nej, množili sa štrajky. Ľudovému protivojnovému odporu však chýbalo revolučné vedenie. Začali sa budovať čs. légie. Jednoduchí vojaci vstupovali do légií s vedomím, že bojujú za utvorenie nového samostatného, spravodlivého štátu. Na troskách Rakúsko-uhorskej monarchie vznikol 28. októbra 1918 spoločný štát Čechov a Slovákov - Československá republika. Táto historická udalosť bola výsledkom národnooslobodzovacieho zápasu obidvoch národov. Po stáročiach cudzej nadvlády sa v Československej republike vytvorili pomerne priaznivé podmienky pre rozvoj národného života. Pre Slovákov, vystavených v bývalej monarchii obzvlášť krutému národnému a sociálnemu útlaku, znamenal vstup do nového štátneho útvaru priamo národnú záchranu. Slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom. Roku 1919 obnovila svoju činnosť slovenská">Matica slovenská v Martine. V tom istom roku vznikli v Bratislave dve inštitúcie celonárodného významu - Univerzita Komenského a Slovenské národné divadlo. Rozšírilo sa tiež literárne časopisectvo. Roku 1922 boli obnovené Slovenské pohľady. Prvá svetová vojna výrazne zasiahla do života ľudí, odzrkadlila sa aj v literatúre. Vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazujú utrpenie vojakov i civilného obyvateľstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri. Vojna ovplyvnila aj našu literatúru. V poézii vznikli Krvavé sonety, v próze Hrdinovia, Živý bič. Všetky tieto diela majú spoločný podtext: odpor voči vojne a zobrazenie jej nezmyselnosti. P. O. HVIEZDOSLAV (1849 Vyšný Kubín- 1921 DK) (realizmus)

  • pochádzal zo zemianskeho rodu
  • začal chodiť na gymnázium v Miškovci, čoskoro patril medzi najlepších žiakov
  • začal písať pod vplyvom maďarského básnika Petófiho
  • študoval na právnickej akadémii v Prešove, kde sa iniciatívne zúčastňoval na príprave almanachu N a p r e d
  • v r. 1875 si zvolil pseudonym Hviezdoslav
  • 20 rokov pôsobil ako advokát v Námestove
  • obrátil sa k ľudu ako jadru národa, bojoval proti jeho utlačovaniu. Tu tkvie základ demokratizmu a humanizmu jeho poetického diela

cyklus: KRVAVÉ SONETY - (skladajú sa z 32 sonetov)

  • vyjadruje tu protest proti 1. sv. vojne, reakcia básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť, je zhrnutím jeho sociálnych i mravných názorov.
V 1. časti (A národ oboril sa..) autor vykresľuje hrôzy vojny a jej dôsledky. Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Zisťuje, že je to egoizmus a ziskuchtivosť jednotlivcov, skupín a národov („To ona panovačnosť nadutá"...). Vojnu odcudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, vieru v ľudskejšiu, spravodlivejšiu (lepšiu) spoločnosť.

  • nie sú len odsúdením vojny, ale aj výrazom viery v ľudstvo vo víťazstvo života nad temnými silami sebectva a nadutej panovačnosti, výrazom viery, že starý svet bude nahradený novým, svetom bratstva a lásky.
A národ oboril sa na národ - ničivé dôsledky vojny na človečenstvo. Poukazuje na sebectvo jednotlivcov národov, ktorý túžia ešte po väčšom bohatstve. Žaluje tu buržoáznu spoločnosť - jej vzdelanie, kultúru. básnik si želá, aby už nebola vojna, ktorá zanecháva len vdovy, siroty a chce, aby sa ľudia venovali práci, v závere vyjadruje túžbu po lepšej spoločnosti. „A jak v žne postať zbožia líha zrelá, pod kosou, radom váľajú sa telá."

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aké boli hlavné dôsledky prvej svetovej vojny na slovenské obyvateľstvo?

Prvá svetová vojna spôsobila cenzúru, obmedzenie osobných slobôd a vyvolala strach a odpor voči vojne, čo viedlo k vzniku Československej republiky.

Ktorí slovenskí autori sa zaoberali témou prvej svetovej vojny?

Medzi významných autorov patrí P. O. Hviezdoslav, B. S. Timrava a M. Urban, ktorí vo svojich dielach reflektovali vojnové utrpenie a túžbu po mieri.

Aké literárne dielo P. O. Hviezdoslav napísal v súvislosti s vojnou?

P. O. Hviezdoslav napísal cyklus Krvavé sonety, ktorý vyjadruje protest proti vojne a zobrazuje jej hrôzy a dôsledky.