Ľudovít Štúr bol významný slovenský národný buditeľ, básnik a politik, ktorý sa zaslúžil o kodifikáciu novej spisovnej slovenčiny. Jeho dielo a činnosť mali zásadný vplyv na slovenskú kultúru a jazyk, pričom sa snažil o samostatnosť Slovákov a ich jazykové práva v rámci Uhorska.
- Narodený v Uhrovci v roku 1815, zomrel v Modre v roku 1856.
- Kodifikátor novej spisovnej slovenčiny, ovplyvnený filozofiou Herdera a Hegla.
- Hlavný organizátor vydania almanachu Plody, kde mladí romantici uverejňovali svoje dielo.
- Podieľal sa na spísaní Žiadostí slovenského národa, ktoré požadovali vlastný jazyk a samostatnosť.
- Založil noviny Slovenské národné noviny a zaoberal sa kultúrnymi a politickými problémami Slovákov.
Ľudovít Štúr- (1815 Uhrovec – 1856 Modra)
Syn národne uvedomelého učiteľa Samuela Štúra, národný buditeľ, estetik, básnik, novinár a politik, kodifikátor novej spisovnej gramatika-sloh/historia-slovenciny/" class="wiki-link" title="Viac o: slovenčiny">slovenčiny, osvojil si filozofiu Nemcov Herdera (idea slovanskej vzájomnosti) i Hegla (idealizmus), podpredseda ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">Spoločnosti československej zaoberajúcej sa slovanskou minulosťou, folklórom, jazykmi ai..Pri pamätnom výlete na Devín (24. apríl 1836) prijal slovanské meno Velislav,hlavný organizátor vydania almanachu – zborníku Plody, kde mladí romantici (okrem iných i Ľudovítov brat Karol) uverejňovali svoje básne, stal sa poslancom za geografia/mesto-zvolen/" class="wiki-link" title="Viac o: mesto zvolen">mesto Zvolen v Uhorskom sneme,podieľal sa na spísaní Žiadostí slovenského národa, ktoré obsahovali požiadavku vlastného jazyka pre Slovákov a samostatnosti Slovákov a iných národov v rámci Uhorska, požiadavku na povolenie slovenských škôl a úradov. Žiadosti boli však odmietnuté, na Štúra bol vydaný zatykač a musel odísť do Čiech
Pôsobil i ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre československej reči a literatúry, no neskôr bol ako nepriateľ uhorskej maďarskej politiky zosadený. Preradili ho do Levoče, kam za ním na protest odišli mnohí jeho žiaci (napr. J. Kráľ) Po týchto nepriaznivých udalostiach žil v Modre pod policajným dozorom a jeho život vyhasol po nešťastnej poľovačke. Štúrova slovenčina">spisovná slovenčina
V r. l843 odišiel Ľ. Štúr spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanov a Michalom Miloslavom Hodžom na Dobrú vodu za Jánom Hollým, ktorý im schválil nový spisovný jazyk Slovákov v mnohom podobný bernolákovčine. Znaky štúrovčiny
1.vyšiel zo stredoslovenského nárečia
- 2. mnoho slov z češtiny
- 3. foneticko-fonologický princíp ako u Bernoláka – označovala sa mäkkosť a dvojhlásky sa písali ako ja, ju (ďeťi, bjeli, cudzju)
- 4. platný zákon o rytmickom krátení (nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky po sebe)
- 5. mnoho nových slov, napr. budovňík (architekt), viďjekoreč (nárečie)
Svoj nový jazyk Štúr, Hurban a Hodža predstavili na zasadnutí spolku Tatrín v Liptovskom Mikuláši. Prvým dielom v novej štúrovčine bola báseň Janka Francisciho Svojim vrstovníkom na pamiatku a potom druhý ročník almanachu (zborníku) Nitra vydávaný J. M. Hurbanom (prvý ročník vyšiel ešte v češtine).
Dielo
Zakladateľ novín Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatránsky – 1845. Zaoberal sa tu kultúrnymi i politickými problémami Slovákov a protestoval proti uhorskej nadvláde.
Nárečja slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí – vysvetlil tu potrebu nového spisovného jazyka Slovákov, reagoval na Kollárov názor, že Slováci majú používať češtinu.
Náuka reči slovenskej – opísal tu pravidlá a gramatiku novej slovenčiny (pravopis, skladbu...)
O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – zhrnul tu svoje prednášky na túto tému, vysoko hodnotil slovanský folklór, slovenskú poéziu považoval za vzor dokonal slovanskej lyriky. Práca vyšla po česky v Prahe.
Slovanstvo a svet budúcnosti – podal svoj pohľad na ďalší vývoj Slovanov
Spevy a piesne – zbierka básní, poézia však nebola pre autora prvoradá, mal vyššie ambície (politické, národnobuditeľské).
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto bol Ľudovít Štúr?
Ľudovít Štúr bol slovenský národný buditeľ, básnik a politik, ktorý sa zaslúžil o kodifikáciu novej spisovnej slovenčiny.
Aké boli hlavné znaky Štúrova jazyka?
Hlavné znaky Štúrova jazyka zahŕňajú vychádzanie zo stredoslovenského nárečia, používanie slov z češtiny a foneticko-fonologický princíp.
Aké dielo napísal Ľudovít Štúr o potrebe nového spisovného jazyka?
Štúr napísal dielo 'Nárečja slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí', kde vysvetlil potrebu nového spisovného jazyka Slovákov.