Slávni chemici

Démokritos sa narodil roku 460 pred n. l. v Thrákii v meste Abdere. Pre jeho veselú povahu ho prezývali ,, usmievavý filozof“. I keď veľa cestoval, väčšinu života strávil vo svojom rodisku. Démokritos tvrdil, že podstatou celého sveta sú atómy, najmenšie častice hmoty, ktoré sa nedajú deliť na menšie. Atómy nikdy nevznikli a nikdy nezaniknú. Atómy sú z rovnakej hmoty a líšia sa len tvarom, veľkosťou a váhou. Atómy sú nezmeniteľné, nezničiteľné a tvrdé. Sú v ustavičnom pohybe. Atómy sa zhlukujú a vytvárajú rôzne látky. Každá látka je pórovitá, to znamená, že medzi atómami v hmote je voľný priestor, ktorý dovoľuje pohyb atómov a stlačiteľnosť látok. Z jednoduchých látok vznikajú zložité a z nich i živá hmota a svety.

sokrates-platon-aristoteles/" class="wiki-link" title="Viac o: aristoteles">Aristoteles (384-322 pred n. l.) Aristoteles bol najväčším učencom staroveku a prvým polyhistorom. Jeho vedecká činnosť zahrnovala nielen filozofiu a prírodné vedy, ale venoval a aj hudbe a umeniu. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Narodil sa v Thrákii, v osade Stagyra roku 384 pred n. l. filozofiu študoval v Aténach. Ako najlepší Platónov žiak stal sa jeho nástupcom. Prednášal filozofiu na gymnáziu. Po smrti Alexandra Veľkého bol obvinený z neznábožstva a odišiel z Atén. Usadil sa v Chalkide a tam aj zomrel na žalúdočnú chorobu roku 322. Aristoteles zhrnul svoje filozofické a prírodné názory do veľkého množstva spisov. Jeho spisy reprezentovali všetko myšlienkové bohatstvo staroveku. V spise ,, O nebi“ hovorí o usporiadaní vesmíru, ktorého stredom je Zem. Tento názor pretrval skoro 2000 rokov a vyvrátil ho až Koperník a Galilei. Tvrdil, že podstatou všetkých vecí sú štyri základné elementy: zem, voda, vzduch a oheň. Hmota je v neustálom pohybe, ktorý je účelný a dáva hmote tvar. Tak vznikli planéty a hviezdy z pôvodného chaosu.

osobnosti-zivotopisy/paracelsus-1493-1541/" class="wiki-link" title="Viac o: paracelsus">Paracelsus (1493-1541) Bol zakladateľom lekárskej chémie a presadzoval názor, že poslaním chémie nie je príprava zlata, ale liekov na zmiernenie bolesti. Pochádzal zo schudobnenej šľachtickej rodiny a plným menom sa volal Philippus Aureolus Theopharus Bombastus Paracelsus von Hohenhein. Narodil sa vo švajčiarskom meste Einsiedelne. Študoval vo Ferrare, Francúzsku a Nemecku. Rád vysedával v hostincoch. Vystatoval sa, že lekárske vedomosti nenadobudol z kníh, ale v praxi. Mal veľmi výbušnú, neznášanlivú a chvastajúcu povahu. Často menil svoje miesto a precestoval skoro celú Európu. Roku 1537 býval tri týždne v Prešporku. Po mnohých útrapách zomrel v biede vo veku 48 rokov. Paracelsus liečil rôznymi extraktmi a tinktúrami. Tvrdí sa, že používal aj ópiovú tinktúru ako prvý. Správal sa zásadou, že bylinky liečia tú chorobu, ktorej sa niečím podobajú, napríklad žĺtkové rastliny liečia žltačku a pod. Liečil aj minerálnymi vodami. Sortiment liekov rozšíril o zlúčeniny arzénu, antimónu, ortuti, zinku, medi, olova, bizmutu a železa. Nazdával sa, že podstatou všetkých vecí sú: ortuť, síra a soľ.

Lavoasier Antoine Laurent (1743-1749) Chemici celého sveta pokladajú Lavoasiera za zakladateľa obdobia vedeckej chémie.

Popri Lomonosovovi je objaviteľom zákona o zachovaní hmotnosti a vysvetlil podstatu horenia. Narodil sa v Paríži ako syn bohatého obchodníka. Bol najznámejším žiakom Collegie Mazarin, kde študoval prírodné vedy. Roku 1766 bol odmenený cenou Akadémie osvetlenia veľkomesta. Bol aj členom Komisie pre miery a váhy, členom Národného zhromaždenia, riaditeľom prachárne a továrne na výrobu liadku. revolúcia">Francúzska revolúcia zastihla Lavoasiera na vrchole slávy. Bol obžalovaný, že nechal otráviť tabak, a bol popravený spolu so svokrom. Lavoasierove nehynúce zásluhy spočívajú v tom, že vysvetlil podstatu horenia. Tým vyvrátil mylné názory flogistonikov a položil základy vedeckej chémie. S Laplaceom dokázal, že voda sa varením nemení na zem. Dokázal, že ani voda ani zem nie sú prvkami. Pokúsil sa aj o zatriedenie známych prvkov do piatich tried. v prvej triede uvádzal: teplo, svetlo, kyslík, vodík atď.

Lomonosov Michail Vasilievič (1711-1765) Bol najvýznamnejšou podstavou ruskej vedy. Bol vedec-encyklopedista. Zaoberal sa metalurgiou, mineralógiou, geológiou, geografiou, ba i astronómiou, moreplavbou, filozofiou a inými vedami. Narodil sa v Denisovke. Jeho otec, rybár, trikrát ženatý, bol negramotný. Mladý 19- ročný Lomonosov ťažko znášal poslednú macochu, a preto sa rozhodol pešo odísť do Moskvy. Tam začal študovať na Akadémií. Odtiaľ odišiel na ďalšie štúdium do Petrohradu. Z Petrohradu bol vyslaný na štúdium baníctva a hutníctva do Marburgu a Freibergu. Lomonosov objavil 17 rokov pred Lavoasierom zákon o zachovaní hmotnosti. Zomrel vo veku 54 rokov bez dôstojného zástupu.

Dalton John (1766-1844) Je jedným zo zakladateľov atómovej teórie, pôvodcom zákona množných pomerov hmotnostných a mnoho rokov sa venoval meteorológii. Narodil sa v Eaglesfielde v Škótsku. Bol nadaným žiakom a už ako 15- ročný pôsobil ako učiteľ vo svojom rodisku i v susednom Kendale. Tam sa spriatelil s bohatým slepým učencom Goughom. Na jeho odporúčanie sa stal roku 1793 profesorom na New College v Manchestri. Trikrát ho postihla mozgová mŕtvica a zomrel na následky poslednej mŕtvice vo veku 78 rokov v Manchestri. J. Dalton trpel farbosleposťou a prvý ju popísal.

Daltonove práce sa najviac týkajú merania tlakov plynov a pár. Zistil, že plyny a pary sa teplotou rovnomerne rozťahujú. Pokusne dokázal, že tlak nasýtených pár kvapalnej zmesi sa rovná súčtu tlakov pár jednotlivých zložiek zmesi. V rozprave ,,O absorpcii plynov vo vode a v iných kvapalinách“ sa objavila prvá tabuľka atómových hmotností a prvkov. Za 56 rokov systematického pozorovania zapísal 200 000 meteorologických záznamov.

Pasteur Louis (1822-1895) Celý svet pozná meno Pasteura pre jeho neoceniteľné zásluhy v chémii a hlavne v mikrobiológii. Narodil sa vo Francúzsku v Dôle. Jeho otec sa živil garbiarstvom a neskoršie sa presťahoval do blízkeho mestečka Arbois. Tam prežil svoje detstvo. Vyštudoval gymnázium v Arbois. Po úspešnom vyriešení záhady okolo kyseliny hroznovej bol vymenovaný za profesora chémie v Strassburgu. Tam sa oženil s dcérou profesora Laureta a neskoršie odišiel na univerzitu do Lille. Na novom pracovisku študoval alkoholické kvasenie a objavil príčinu jeho zvrhnutia na mliečne kvasenie. Vynašiel spôsob čiastočného konzervovania vína, piva, mlieka a iných potravín krátkodobým zahriatím na 60- 80 C. objavením sterilizácie umožnil trvale konzervovať potraviny a v lekárstve sterilizáciou dal základ k ochrane pred infekčnými chorobami. Zachránil hodvábny priemysel likvidáciou moru priadky morušovej; očkovaním oviec a dobytka pred antraxovou nákazou a hydiny pred morom získal si veľké zásluhy. Najväčšiu úctu a slávu si získal liečením besnoty. Pauster zomrel na následky tretej mozgovej porážky.